Prekážky poznaniaIdoly kmeňa: predsudky a hranice poznania, ktoré vyplývajú z príslušnosti k ľudskému rodu.
Idoly jaskyne: ilúzie, ktoré spôsobuje subjektivita, výchova či vzdelanie.
Idoly trhu: hranice, ktoré určuje nepresný jazyk a nedostatky komunikácie.
Idoly divadla: predsudky založené na nekritickom preberaní autorít.
Pod vedou a poznaním rozumeli ľudia v minulosti všeličo. Dokonca ešte aj pri počiatku vedy, tak ako ju dnes poznáme a pracujeme s ňou. Pritom ten príbeh je viac fiktívnou groteskou ako skutočnosťou.
Jeden zo zakladateľov moderného poznania mal zomrieť pre svoj pokus. Vraj skúmal, ako dlho potrvá, kým zamrznuté kurence explodujú. A pozoroval to až tak dlho, že dostal zápal pľúc, na následky ktorého umrel.
Nebolo to tak. No Francis Bacon, súčasník Galilea Galileiho a spoluzakladateľ novovekej filozofie, teórie poznania či predchodca neskorších empiristov naozaj zomrel pre svoj pokus. A naozaj bol príčinou zápal pľúc.
Lenže nečakal na vybuchujúcu hydinu, no skúmal spôsoby, ako konzervovať potraviny a telá.
Preč so zbytočnýmAj keď za otca modernej vedy zvyčajne považujeme práve Galilea, nad postupmi, akými by malo vedecké poznávanie sveta okolo nás pracovať, sa hlbšie zamýšľali skôr René Descartes a Francis Bacon.
Pre mnohých sa to spája so slávnym Baconovým tvrdením, že „poznanie je moc“. To však často vedie k dezinterpretácii.
Aj anglický učenec by dnes možno súhlasil s myšlienkami, že veda dáva človeku silu a schopnosť narábať s prírodou, sám tým však vo svojich časoch nemyslel, že ju môžeme ľubovoľne pretvárať či meniť.
Skôr veril, že prírodu k poslušnosti môžeme prinútiť len tak, že spoznáme jej zákony a nimi sa budeme riadiť.
To si však vyžadovalo nový prístup k poznaniu aj k vede, ktorý sa musí zbaviť rôznych nánosov - idolov. A začať treba pri skúsenosti, nie v knihách starých autorít.
„Otvorte okná v učebniach a povyhadzujte von všetky učenecké zbytočnosti, ktoré zapĺňali ľudskú myseľ v predchádzajúcich tisíckach rokov,“ napísal Bacon.
Bacon nielen požadoval nové postupy, ale v Novom Organon (v reakcii na slávny Aristotelov spis) ich aj navrhol. V tom sa v hrubých rysoch veda dodnes nezmenila: aj teraz vedci postupujú od hypotézy cez experiment až k overenej teórii, ktorú sa neskôr snažia ďalšími pokusmi vyvrátiť.
Takýto postup navrhoval aj Bacon vrátane používania jeho induktívnej metódy a následného zovšeobecnenia - v čom by sa s modernou vedou v istých črtách zrejme rozchádzal.
Veda bez krídielProblémom však bolo, že Bacon bol celkom jednostranný „vedec“.
Neuznával abstraktné zovšeobecnenia ani matematiku. „Skvelé úspechy jeho súčasníkov Keplera a Galileiho mu boli ľahostajné,“ píše Ivo Kraus v knihe Fyzika od Thaléta k Newtonovi. „Koperníkovu kozmologickú teóriu považoval len za matematickú možnosť, ktorá nemusí byť správna.“
Karierista Bacon bol pritom podozrievavý ku všetkému, čo sa mu zdalo jasné. Vedcom odporúčal, aby sa zaoberali vecami, ktoré odporujú našim vedomostiam.
„Vedci nepotrebujú krídla,“ hovorieval. „Naopak, na ich nohy musí byť zavesené olovo, inak sa nevyhnú predčasnému zovšeobecňovaniu.“
Nemohol tušiť, že bez fantázie by sa veda asi ťažko dopracovala k teórii relativity, bozónom či k antihmote.
Kancelár, ktorý bral úplatky
Z najmladšieho syna lorda sa vraj stal podplatným kancelárom.
Najmladšie dieťa lorda - strážcu pečate zvyčajne nebýva tým, ktoré sa stane najslávnejším. To však nie je prípad Francisa Bacona.
Prospechár bez ženy a väčších priateľov sa skutočne úspešným stal po nástupe Jakuba I.: najskôr ho v roku 1603 pasovali na rytiera, o štyri roky neskôr sa stal najvyšším prokurátorom. Ale aj strážcom veľkej pečate, barónom Verulamským či vikomtom Saint-Albanským.
Vtedy už bol Francis Bacon lordom kancelárom. No na politickom vrchole vydržal iba tri roky. V roku 1621 ho za prijímanie darov a branie úplatkov odsúdili na vysokú pokutu, zakázali mu verejnú činnosť a posadili ho do londýnskeho Toweru.
Kráľ mu síce odpustil, no politická kariéra sa skončila. Tak sa začal venovať tabuľkám a experimentom.
Tomáš Prokopčák
