Otepľovanie spôsobuje aj menej ľadu

Naše simulácie nepredpovedali úplne správne stúpanie teploty na Zemi. Sú príliš optimistické v otázke úbytku ľadu a snehu

.

ANN ARBOR. Úbytok snehovej a ľadovej pokrývky v priebehu posledných 30 rokov urýchlil stúpanie priemernej teploty pri povrchu Zeme.

Deje sa tak takmer dvakrát viac ako predpovedali modely, ktoré sú očividne prihrubé. V časopise Nature Geoscience to predbežne online oznámil Mark Flanner z Michiganskej univerzity v Ann Arbor (USA) so štyrmi kolegami.

Menej ľadu, menej odrazu

Vedci analyzovali satelitné údaje mapujúce počas posledných desaťročí plochy pokryté snehom alebo ľadom na severnej pologuli, kde leží väčšina zamrznutého zemského povrchu.

Sneh a ľad odrážajú slnečné svetlo a teplo späť do kozmického priestoru, čo ochladzuje atmosféru. Otepľovaním sa však topia, a aj menej sneží, čím sa obnažuje viac pôdy a voľnej vody, ktoré pohlcujú teplo to len ďalej zosilňuje otepľovanie.

Miera odrazivosti sa označuje ako "albedo" a vedci ju považujú za jeden z hlavných faktorov s charakterom kladnej spätnej väzby, ktoré prispievajú k otepľovaniu planéty. Najsilnejším z týchto faktorov je obsah vodnej pary v atmosfére, určujúci rozsah oblačnosti.

"Keby Zem bola iba statická hornina, dokázali by sme presne vypočítať, ako silne sa oteplí účinkom takého alebo onakého vonkajšieho vplyvu. No kvôli týmto mechanizmom spätnej väzby nepoznáme presnú reakciu klímy na pribúdanie oxidu uhličitého v atmosfére.

Naša analýza zmien snehovej pokrývky a morského ľadu počas posledných 30 rokov ukazuje, že spätnoväzbový účinok kryosféry snehu, morského ľadu a stálych ľadových štítov je takmer dvakrát silnejší než v modelových simuláciách.

Nevyhnutný záver je, že Zem môže byť na pribúdanie oxidu uhličitého v atmosfére a iné rušivé vplyvy citlivejšia, než ako predpovedali klimatické modely," povedal Mark Flanner.

O pol stupňa teplejšie

Priemerná teplota na severnej pologuli stúpla od roku 1979 (začiatok satelitných meraní) do roku 2008 o asi 0,7 stupňa Celzia, globálna priemerná teplota o asi 0,45 stupňa Celzia.

Na každý jeden stupeň Celzia oteplenia na severnej pologuli pripadá podľa výpočtom Marka Flannera s kolegami o 0,6 wattu menej slnečnej energie na meter štvorcový odrazenej späť do kozmického priestoru v dôsledku zmenšenia plochy snehovej a ľadovej pokrývky.

V 18 modeloch zohľadňovaných pre to isté obdobie Medzinárodným panelom o klimatickej zmene (IPCC) je to však iba 0,25 wattu na meter štvorcový na stupeň Celzia. Rozpor je sčasti výsledkom faktu, že modely vypočítavajú predmetnú väzbu 100 rokov do minulosti, kým satelitné údaje sú iba z posledných 30 rokov.

Meter štvorcový zemského povrchu pohlcuje priemerne 240 wattov slnečnej energie. Podľa nových výpočtov kryosféra severnej pologule aktuálne odráža o 0,45 wattu na meter štvorcový menej tejto energie než v roku 1979. Najvýznamnejšiu úlohu v tom zohrávajú jednak zmenšená jarná snehová pokrývka, jednak úbytok letného morského ľadu.

"Spätná väzba kryosférického albeda je globálne pomerne malý hráč, no v posledných 30 rokoch predstavovala prekvapivo silný spätnoväzbový mechanizmus.

V takomto rozsahu by sa prenášala do zhruba o 15 percent silnejšieho otepľovania, ak v súčasnosti správne chápeme ostatné spätnoväzbové mechanizmy.

Ľudia niekedy kritizujú modely, že sú veľmi citlivé na narušenia klímy. Pozorovania však naznačujú, že s ohľadom na zmeny kryosféry tieto modely reagujú naopak trochu pomaly," uzavrel Mark Flanner.

Zdroje: Nature Geoscience advance online publication zo 16. januára 2011, Komuniké University of Michigan z 18. januára 2011

Najčítanejšie na SME Tech


Téma: Klimatické zmeny


Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

KĽDR sa vracia ku Kube, môže jej pomôcť so zbraňami

Spolupráca z čias Studenej vojny sa opakuje, Severná Kórea sa vracia k dávnemu spojencovi.

ŠPORT

Slovan vyhral najväčšie slovenské derby, rozhodol Hološko

Fanúšikovia Trnavy vypredali sektor hostí.

Neprehliadnite tiež

Záhadné Pluto má ešte záhadnejšiu atmosféru

Trpasličiu planétu zrejme neochladzuje plyn, ale pevné častice.

DETSKÁ RUBRIKA

Lelek lesný vidí aj za seba, nemusí ani pohnúť hlavou

Prezývali ho kozodoj, hoci kozy nikdy nedojil.

OBJEKTÍV

Skutočný Iron Man: Vynálezca s oblekom stanovil nový rýchlostný rekord

Oblek poháňa šesť malých prúdových motorov.

Vesmírne kráľovstvo Asgardia vypustilo do vesmíru svoj prvý satelit

Má vlajku a dokonca aj hymnu. Zatiaľ ho však žiadna pozemská krajina či národ neuznáva.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Moskva alebo Petrohrad? 12 455
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 3 981
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 132
  4. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 908
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 718
  6. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 493
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 115
  8. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 088
  9. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 856
  10. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené? 475