Máme radi staršie hry, s ktorými sme strávili pri počítačoch desiatky hodín. Nebudeme sa pozerať ani príliš do minulosti, postačí nám pohľad do dôb, kedy nás bavilo byť zlými. Dokonca tými najhoršími. V temnom podzemí sme hĺbili tunely medzi kobkami, najímali si dominantné slečny v latexovom oblečení, hladili rohaté potvorky. A samozrejme sme nespratníkov – alebo ak chcete kladných hrdinov, ktorí sa rozhodli získať poklad – naučili, že v podzemí je pánom niekto iný a nepomôže im ani naleštená zbroj. Dungeon Keeper. Dve slová, po ktorých nám je fajn.
Dungeons od nemeckých vývojárov z RealmForge Studios si berie za vzor práve vyššie uvedenú hernú klasiku. Základný nápad je totožný a kde sa tvorcovia inšpirovali, nepopierajú ani oni sami. V podzemí sa nachádza srdce dungeonu – váš životne dôležitý orgán, ktorý musíte chrániť pred nepriateľmi. Tí sa naopak snažia nielen napakovať si vlastné vrecká pokladmi, ktoré u vás nájdu, ale zároveň i zničiť zlo raz a navždy. Druhým a nemenej dôležitým miestom na mape strategického Dungeons sa stáva portál, odkiaľ k vám prichádzajú do služby potvory a iné záporné postavičky. Doposiaľ sme stáli na strane dobra, tentoraz sa presúvame na opačnú stranu barikády a naopak bránime zlato pred hrdinskými nájazdmi. Cieľ je teda prostý: ak sa do vašej kobky dostane nepovolaná osoba, treba jej zakrútiť krkom. Nepríde vám to zábavné? To ste stopercentne nehrali Dungeon Keepera.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Príťažlivosť konceptu tkvie v jednoduchých a ľahko pochopiteľných pravidlách stratégie, ktorá sa časom príjemne rozvíja a kombinovaným herných prvkov dokáže hráča naučiť, aby tvoril komplexné podzemné kráľovstvá. A ono to fungovalo na výbornú, nechýbal ani čierny humor. Dungeons na to idú rovnako a predsa odlišne, čo môže hneď spočiatku podkopnúť nohy práve jednoduchosti, ktorá nám dovoľovala postupne nahliadnuť do podzemného kráľovstva a odhaľovať jeho krásy. Keďže podzemie nie je klasickým exteriérom, ktorý sa na nás usmieva z takmer každej strategickej hry, ale ide o prostredie vyplnené, musíme si jednotlivé chodbičky a miestnosti poctivo vykopať, vyhrabať. Jednotlivé misie sú rozdelené do odlišných dungeonov. Niekedy začíname už s niekoľkými pripravenými chodbami a miestami, do ktorých „uložíme“ miestnosti a inokedy si svoje podzemné kráľovstvo budujeme od samého začiatku.
Suroviny, ktoré musíme sledovať, sú v podstate tri. Prestíž, duše a zlato. Nemôžete sa sústrediť len na jednu z nich, či niektorú vynechať, pretože sú nielenže navzájom prepojené, ale pri výraznej absencii jednej z nich sa váš dungeon nebude rozvíjať alebo v tom horšom prípade zanikne. Prestíž je dôležitá z jednoduchého hľadiska: za ňu si kupujete predmety, ktoré vám skrášľujú vaše podzemné kráľovstvo. A čím bude desivejšie, čím bude viac vyčačkané, tým vám stúpa prestíž a prichádzajú k vám silnejší a bohatší nepriatelia a zároveň i pomocníci. Platí i to, že čím viac lákadiel použijete na čoskoro nebohého hrdinu, tým viac bude natešený a doslova nadržaný na bohatstvo, ktoré si od vás vezme. A keď ho potom za rohom klofnete, získate za neho viac ľudských duší akoby ste ho omráčili hneď pri vstupe do podzemia. Ono nejaké tie duše získate aj v prípade, že omráčeného človiečika položíte na škripec a nejakú tú chvíľu ho mučíte. Za získané duše si zabezpečujete nielen nové potvorky, ale aj vybavujete jednotlivé miestnosti, pričom platí, že potvorka chce nielen papať, ale aby sa k vám vôbec prišla pozrieť, musíte ju nalákať na vybranú miestnosť. A zlato je už klasika, to potrebujete v podstate na všetko a pasce sa len tak samé od seba nevyrobia.
Keď si všetky tieto strategické základy zmiešate dohromady, okoreníte rôznorodými jednotkami, do ktorých sa dokonca môžete prevteliť, pridáte za hrsť RPG prvkov (postavičky budú levelovať), dostanete približný prehľad o tom ako bude hrateľnosť vyzerať. Je to rozhodne niečo iné, než nám vývojári zvyčajne ponúkajú, no dôležité bude vyhnúť sa monotónnosti pri hraní a zachovaní pôsobivej atmosféry. Okopírovať nápady, prípadne ich doplniť o zopár maličkostí, nie je príliš náročné a game dizajn môže držať pokope. Akonáhle vás však hra nedokáže chytiť, vtiahnuť a udržať, ide o priemernú kópiu hernej legendy.
To, že Dungeons nebude obsahovať žiadny multiplayer a sústredíme sa len na osamotené hranie, ešte titulu odpustíme. Či nás začne Dungeons po pár úrovniach nudiť, nebudeme odhadovať, zároveň musíme dúfať, že úroveň humoru nebude typicky záchodová a nevystrieľa si muníciu hneď na začiatku. Prečo v nás vŕta červík pochybností, je samotné spracovanie. Už len to, že grafické spracovanie pôsobí v niektorých prípadoch až príliš umelo a jednotlivé dungeony sú akoby sterilné, dáva žiaľ signál k obavám. Utrpí tým totiž samotná atmosféra hry. Nie, my nechceme prehnane široké chodby, presvetlené miestnosti hrajúce desiatkami pestrých farieb! Chceme viac krvavých orgií a temnoty alebo fireballov osvetľujúcich tmavé kúty chodieb. Všetko samozrejme s istými hranicami a nadhľadom, nepotrebujeme sa brodiť v potokoch krvi. Len v prípade Dungeons nám to celé pripadá, akoby vôbec nevadilo, keby sme rohatého pekelníka vymenili za zelený sliz a kladného hrdinu za pixlu kávy bez kofeínu. Nič by sa nezmenilo, rúbali by sa medzi sebou dva iné objekty. Prostredie ešte ujde, samotné postavy však do podzemia príliš nezapadajú.
Práve v Dungeons totiž musí preraziť na povrch práve atmosféra a jej úlohou je, aby vás vtiahla a pohltila. Inak budeme mať pred sebou tuctovú a po krátkom čase zúfalo monotónnu stratégiu, akých je na trhu dostatok. Zneuctenie legendy alebo solídne pripomenutie si staršieho kultu? Uvidíme o niekoľko týždňov.
