1. Nesnažte sa zbytočne šetriť!
Lacné riešenia nie sú najvhodnejšie zvlášť pre domáce kino. Lacné projektory s vysokým svetelným výkonom a úžasnými parametrami sú síce mimoriadne lákavé, avšak ich obrazové možnosti značne zaostávajú za riešeniami pre domáce kiná. Lacné projektory sú určené pre prezentácie kde je dôležitý vysoký kontrastný obraz, aby bol dobre čitateľný text. Veľké kino chce veľký projektor a ten niečo stojí. Nemusíte však zákonite kupovať to najdrahšie riešenie. Profesionálny výstup na úrovni vám dnes sprostredkuje aj projektor približne za 1 000 Euro, čo je cena trochu lepšieho televízora. Projektor má ale jednu obrovskú výhodu a tou je veľkosť obrazu.
2. Ak chcete veľké kino, kúpte si Full HD!
Fyzické rozlíšenie definuje obrazový čip (LCD/DLP). Pre bežnú prezentáciu postačuje SVGA (800x600), alebo XGA (1024x768) rozlíšenie (v podstate už HD Ready). Pre domáce kino bude nepochybne najvhodnejším kvalitný Full HD projektor (1920×1080 bodov), ktorým môžete premietať obraz z kvalitného zdroja (napríklad Blu-ray)
dokonca aj v klasickom kine na obrovskom plátne a možno aj s lepším výsledkom ako z celuloidového pásu.
3. Nepodceňujte optiku!
Veľkosť obrazu je možné meniť zväčšovaním projekčnej vzdialenosti a čiastočne aj optickým transfokátorom, ale skutočne ostrý obraz dostanete iba v určitom rozpätí ohniskovej vzdialenosti optiky. Je dobré sa o tomto pri kúpe informovať. Ak plánujete extrémne veľkú projekciu v malých priestoroch je vhodné poobzerať sa po širokouhlej optike. Kvalitný metrový obraz sa dá vyrobiť už aj pri vzdialenosti iba 40 cm od plátna. Štandardné optiky na rovnakú veľkosť obrazu potrebujú byť umiestnené od plátna pár metrov. Dobrá optika je dôležitá , ale nedá sa tak jednoducho zadefinovať nejakým parametrom ako napríklad obrazové rozlíšenie.
4. Parametre sú zavádzajúce!
S projektorom je to veľmi podobné ako napríklad s digitálnym fotoaparátom. Môžete si kúpiť malé mobilné plastové a lacné riešenie s perfektnými parametrami uvedenými v špecifikácii, lenže obraz nebude nikdy tak dobrý ako z drahšej „zrkadlovky“, ktorá má na papieri uvedené možno oveľa horšie parametre.
Údaje v špecifikáciách berte len ako orientačný údaj. Bežne sa totiž parametre udávajú v ohromných číslach, pri ktorých nik nešpecifikuje metodiku merania. Vyberajú sa vyššie hodnoty, ak sa to lepšie hodí marketingu. Dôležitý je najmä svetelný výkon a kontrast, ktorý udáva škálu odtieňov medzi bielou a čiernou. Opäť sa ale používajú rôzne metódy merania (napríklad ANSI kontrast, alebo FULL On/Off kontrast) a výsledky meraní sú veľmi rozdielne. Pri profesionálnych modeloch pre kino je kontrast zvyšovaný pomocou mechanickej clony (IRIS), ktorá redukuje prietok svetla z lampy projektorom. Oceníte to najmä v tmavých scénach, ktorých je vo filmoch viac ako dosť. Pre prezentácie je zase vhodné mať čo najsýtejšiu bielu kvôli lepšej ostrosti textov.
5. DLP alebo 3 LCD systém?
Projektory by sme mohli podľa používaných technológií zobrazovania rozdeliť do dvoch základných skupín na 3LCD a DLP. Najrozšírenejší je systém 3LCD, ktorý využíva najmä svetová jednotka v projektoroch, spoločnosť Epson. V prípade 3LCD sa svetlo z výbojky rozdelí na 3 lúče a každý prechádza iným farebným filtrom a LCD panelom (farebné zložky RGB). Svetlo sa pred objektívom opätovne spojí a ako jeden lúč je premietané na plátno. Každý obrázok je premietaný ako celok, podobne ako napríklad pri klasickom filme na premietačke. 3LCD technológia je dnes po technickej stránke mimoriadne zaujímavou najmä pre excelentné farebné podanie a vysoko stabilný obraz.
Konkurenčná technológia DLP (Digital Light Processing, výrobca Texas Instruments) využíva jediný obrazový čip DMD tvorený sústavou mikrozrkadiel a rotačné koliesko s farebnými filtrami. Obraz je vykresľovaný vysokou frekvenciou postupne (najprv R, potom G a napokon B farebná zložka) a využíva sa tu zotrvačnosť nášho oka. Drahšie modely využívajú vyššiu obrazovú frekvenciu a filtračné koliesko rozdelené na viac segmentov (pri jednej otáčke dokáže zobraziť každú farbu viackrát), prípadne sa pre lepšie podanie farieb pridávajú extra farby (napr. žltá).
V konečnom dôsledku môže byť jedno či máte DLP alebo 3LCD systém. Aj má projektor dobrú výbavu, vykreslí vám kvalitný obraz s dobrou reprodukciou farieb nezávisle na použitej technológii.
6. Životnosť lampy alebo hluk?
Strašiakom projektorov býva životnosť lampy, ktorá sa obvykle pohybuje okolo 4 000 hodín. Stačí však jednoduchá matematika: ak budete sledovať v priemere 1 film denne (niekedy ani jeden, niekedy možno aj 2-3), tak pri priemernej dĺžke filmu 100-120 minút ročne napozeráte zhruba 700-800 hodín, čiže lampa v projektore prežije minimálne 4-6 rokov. Minimálne! Zo skúsenosti vieme, že pri reálnom používaní projektoru v domácnosti prežije oveľa dlhšie. Do kina nechodíme každý deň a ani veľké filmy na projektore nebudete sledovať denne, takže životnosť lampy sa v reáli „natiahne“. Hodina používania vás na lampe stojí menej ako 5 centov!
Pre bezproblémový chod a dlhú životnosť je dôležité aktívne chladenie, ktoré však produkuje istý hluk. Aj tento údaj nájdete v parametroch. Čím je hlučnosť nižšia, tým lepšie. Optimálne „znesiteľná“ hodnota je všetko pod 30 dB (pre domáce kino je dobré voliť tichšie prístroje). Projektory dnes v úspornom režime dosahujú aj hodnoty okolo 22 dB.
7. Nepodceňujte konektivitu!
Z pohľadu konektivity je výhodou keď má projektor HDMI alebo aspoň DVI rozhranie. Za štandard sa považujú základné video vstupy doplnené o „monitorový“ D-Sub konektor. Pri inštalácii vo veľkých firmách je zaujímavou aj konektivita LAN. Projektor v sieti môžete na diaľku spravovať a monitorovať, ale cez sieť môžete aj odosielať prezentácie, či dokonca pohyblivé video. Mnohé modely podporujú aj bezdrôtový prenos obrazu, takže prezentáciu z notebooku urobíte aj bez pripájania káblov. Pre moderné HD kino je však nevyhnutnosťou minimálne jeden HDMI port. Optimálne sú však 2 až 3 vstupy (Blu-ray, herná konzola a televízny set-top box).
8. Nezabúdajte na komfort obsluhy!
Povinným doplnkom projektorov je diaľkové ovládanie, najmä ak projektor plánujete umiestniť pod strop, kde k nemu bude sťažený prístup. Praktické je potom aj elektronické ovládanie transfokátoru optiky (Zoom) a ostrenia. Integrované reproduktory berte len ako malý bonus. Rozhodne nie sú nevyhnutnosťou a s ohľadom na malý výkon ich využijete len veľmi zriedkavo. Projektor môže cez svoje porty obsluhovať aj motorické plátno. To sa môže automaticky spustiť, alebo naopak zrolovať podľa toho, či je projektor zapnutý, alebo vypnutý. Ide však o špecifické možnosti inštalácie.
9. Neverte lacným 3D kinám!
V predaji sú tiež 3D projektory. Boli tu dokonca skôr a sú lacnejšie ako nastupujúce 3D televízory. Pozor ale na zavádzajúce označenia „3D Ready!“. Na takýto projektor obvykle nepripojíte 3D prehrávač, pretože na to nie sú pripravené, takže priestorový obraz je možné dosiahnuť iba pomocou pripojeného PC určitej konfigurácie a nie práve lacných okuliarov. Skutočné 3D projektory nie sú práve lacné a vyžadujú si špecifickú odbornú inštaláciu. Ak plánujete doma využívať 3D kino, odporúčame vám radšej kúpu kvalitnejšie 3D televízoru ako projektoru.
10. Nechajte si poradiť odborníkmi!
Nájdite si špecializovanú firmu, ktorá robí aj komplexné inštalácie a nechajte si od nich poradiť najvhodnejšie riešenie pre vás. Dôležité je cieľové určenie a umiestnenie v konkrétnom priestore. Ak vám niekto bude tvrdiť, že tento model je univerzálny na všetko, neverte mu. Podobne ako napríklad monitory sú aj niektoré projektory vhodné viac na filmy, hry a zábavu, iné zase na mobilné textové prezentácie, ďalšie nemožno používať v baroch kde sa fajčí alebo sú modely nevhodné pre prevádzku 24 hodín denne. Ak by neboli tieto obmedzenia, tak by predsa stačilo vyrábať každému výrobcovi len jeden model, nemyslíte? V každom prípade však vaše rozhodnutie ovplyvní výška vášho bankového konta, čo nás opäť vedie ku bodu číslo 1.
Autor: Marek LíškaAutor je redaktorom magazínu Escape
