FENOMÉN

Ako vznikli moderní ľudia?

Od spoločného predka s ľudoopmi cez používanie nástrojov a reč až k hladu po poznaní. Taká bola cesta človeka.

Človek zvládol cestu až do kozmu.(Zdroj: NASA)

Teraz sa pomaly postav. Opatrne sa prestaň opierať o kĺby rúk, nemusíš sa nikam ponáhľať, máš na to vlastne státisíce rokov. Tvoj protichodný palec na nohách sa síce viac hodí na šplhanie vetvami stromov, ani panva či chrbtica nie sú prispôsobené chôdzi. Ale vykroč a urob pár krokov.

Zastav a zodvihni hlavu. Poriadne sa rozhliadni okolo seba. Čo vidíš? Takýto bude svet tvojich potomkov a príbuzných. Ty to ešte nevieš, no my už áno. Pomohla nám to zistiť veda a množstvo aj nedávnych objavov. Rozprávajú o ceste človeka.

Dávna Ardi

Východná Afrika je dnes rozpálené, nepríjemné miesto. V Afarskej kotline, tam, kde sa rozchádzajú Núbijská a Somálska doska, sa však kedysi rozprestierali rozsiahle lesy. A v nich niekedy kráčali, ale väčšinou sa po stromoch šplhali dávni hominidi. Pravdepodobne boli našimi predkami.

Na začiatku deväťdesiatych rokov našli vedci v okolí etiópskej rieky Awaš zvláštne kosti. Okrem pozostatkov zvierat typických pre lesnaté prostredie objavili i kosti akéhosi neznámeho humanoida.

Dňa 17. decembra 1992 si paleoantropológ Gen Suwa z Tokijskej univerzity všimol záhadný zub, ktorý trčal zo zeme. O pár dní neskôr našli vedci kúsok čeľuste dieťaťa a jeho mliečnu stoličku.

„Táto mliečna stolička sa nepodobala žiadnemu inému detskému zubu hominida, aký som kedy videl,“ hovorí o objave v reportáži magazínu National Geographic slávny paleoantropológ Tim White. „A ja som videl všetky.“

O dva roky neskôr odborníci našli ďalšie úlomky kostí. Zistili, že pochádzajú z obdobia pred asi 4,4 milióna rokov a patria jedinému druhu.

Objavili tak Ardi, Ardipithecus ramidus, jedného z možných najstarších predchodcov človeka. Napokon trvalo vedcom pätnásť rokov plahočenia a mravčej práce s drobnými úlomkami kostičiek, kým v roku 2009 zverejnili tento dôležitý objav.

Zistili, že Ardi nebola ani človekom, no už dávno nie opicou. Mala čosi spoločné z oboch týchto svetov, no tiež ukazovala, že bájneho spoločného predka ľudí a veľkých šimpanzov musíme hľadať ešte hlbšie v minulosti, a to zrejme pred ôsmimi až šiestimi miliónmi rokov.

Niekde tam sa môže ukrývať predchodca prašimpanzov a praľudí. A ešte hlbšie v minulosti aj spoloční predkovia s pragorilami a praorangutanmi.

Lucy na oblohe

Ak sa presunieme o milión rokov ďalej, dostaneme sa k ďalšej slávnej dievčine.

Neďaleko Hadaru objavili v roku 1974 kosti vtedy neznámeho druhu. Dostal meno Australopithecus afarensis. Po päťročnom výskume zverejnili vedci tento objav a kosti pomenovali Lucy – podľa piesne Beatles, ktorú si v čase vykopávok púšťali v rozhorúčenom tábore.

Hominid s mozgom len o čosi väčším ako majú dnešné šimpanzy, však už chodil vzpriamene. Dokazuje to aj objav odtlačkov nôh či ďalšie nálezy A. afarensis.

Veľká revolúcia sa však ešte neodohrala. No už sa k nej pomaly schyľovalo – teraz sme v období niekedy okolo dva a pol milióna rokov pred naším letopočtom.

Australopitekovia začínajú používať nástroje a niekde tu, počas života A. africanus, A. garhi či A. sediba, dochádza ešte k jednej pre nás kľúčovej udalosti. Oddeľuje sa rod Homo.

V tom čase sa menila svetová klíma, čo spôsobilo, že svetom zrazu kráčalo viacero rôznych druhov hominidov, no väčšina z nich nemala šťastie.

Niektorí australopitekovia sa pritom špecializovali na rastlinnú potravu, iní naopak zvolili mäso. A to mohlo byť kľúčovou zmenou – energeticky bohatšia potrava umožnila vývoj väčšieho mozgu.

„Väčší mozog sa, samozrejme, hodí, no jeho chod je drahý,“ píše National Geographic. „Vyžaduje vysoko energeticky hodnotnú potravu.“ Naši predkovia tak zrejme boli mrchožrútmi a pomocou primitívnych nástrojov rozbíjali kosti a vysávali z nich špik.

Zabudnutý objav

Kým z jednej strany medzičlánkom medzi australopitekmi a rodom Homo bol A. garhi, z druhej strany to možno bol minuloročný objav H. gautengensis.

Darren Curnoe ho našiel v archívoch, pretože keď kosti v 70. rokoch objavili neďaleko Johannesburgu, nik ich nepovažoval za dôležité. Vedci si vtedy mysleli, že ide len o nejakú čudnú anomáliu, kosti odložili a zabudli na ne. Až kým sa Curnoe nezačal prehrabovať archívom.

Aj vďaka moderným metódam zistil, že asi dva milióny rokov starý človek z juhoafrickej provincie Gauteng pravdepodobne používal oheň, určite nástroje a azda ovládal aj primitívnu reč. „Je možné, že používal jazyk,“ komentoval nález Curnoe.

To sa však na scéne už pomaly objavujú Človek zručný a najmä Človek vzpriamený (H. erectus) či Homo ergaster, podľa všetkého priami predkovia človeka. A tí sa už vydali aj mimo hraníc Afriky a osídlili napríklad Áziu.

Používali nástroje a dorozumievali sa a H. erectus ako druh dokázal prežiť najmenej pol milióna rokov, ak nie viac, čo môžu naznačovať niektoré novšie hypotézy.

No k poslednému, pravdepodobne najdôležitejšiemu prelomu vo vývoji človeka ešte ani jeden z nich nedospel.

Podľa všetkého im chýbalo to pre nás také prirodzené: chuť radikálne experimentovať a skúšať, objavovať nové a dosiaľ nepoznané veci. Hominidi, ktorí sa už podobali na moderného človeka, si státisíce rokov vystačili s primitívnymi sekerkami a pästnými klinmi.

To zmenil až Homo sapiens ­ moderný človek.

Náš pôvod je ešte komplikovanejší

Moderní ľudia v sebe nesú stopy po neandertálcoch i Denisovanoch.

Nech sa vyberiete do Európy alebo Afriky, navštívite Austráliu či Južnú Ameriku, všade nájdete moderných ľudí. Keby ste skúmali ich DNA, zistíte, že pôvod majú v Afrike. Tam žili naši predkovia pred dvestotisíc rokmi.

Do tohto okamihu by bolo skúmanie relatívne jasné. Lenže potom sa začínajú naše dejiny zamotávať.

V prvej polovici 19. storočia objavili v Európe zvláštne lebky, ktoré pripomínali človeka. Neskôr našli ďalšie podobné kosti aj v známom nemeckom údolí Neandertal. Kosti rozprávali tajomný príbeh o našich príbuzných, ktorí zrazu zmizli. A vlastne dodnes nik presne nevie, prečo.

Neandertálci, ktorí osídlili Európu, sa zrejme vyvinuli z H. heidelbergensis. Tu neskôr narazili na moderných ľudí. Zrážku nakoniec neprežili.

Dlho sme ich považovali za primitívnejších. Lenže nedávne výskumy ukázali, že sme sa mýlili. Neandertálci si varili, dokázali vyrábať aj zlepšovať nástroje – teda neboli hlúpejší ako naši priami predkovia. No to najväčšie prekvapenie vlastne prišlo až so skúmaním DNA: neandertálci sú vlastne naši predkovia. Aspoň do istej miery.

Genetici totiž zistili, že v našej DNA máme jedno až štyri percentá génov práve od nich. A teda takzvaný moderný človek sa s nimi krížil.

No to ešte nestačilo. Minulý rok v decembri oznámili vedci ďalší objav – Denisovanov. Ďalšieho predka človeka, ktorý sa od neandertálcov oddelil zrejme niekedy pred 640-tisíc rokmi. Skúmanie DNA však ukázalo, že časť dnešných ľudí – Melanézania – stále nesie ich gény. Aj s nimi sa človek krížil.

„Nič nie je zvláštnejšie, ako objaviť nové zvraty v našom pôvode,“ komentoval to vtedy paleoantropológ Brian Richmond.

Tomáš Prokopčák

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Energetici predávajú nevyužívaný majetok
  2. Aby vám neukradli ani auto, ani kolesá
  3. Ceny bytov rastú! Ľudia nechcú bývať so zľavou!?
  4. Vydanie denníka SME spolu s knihou od Michala Havrana
  5. Volkswagen T-Roc: ofenzíva v triede SUV
  6. Príďte diskutovať o budúcnosti Európy v slovenských mestách
  7. Peter Chudík: Chcem byť aj naďalej oporou nášho kraja
  8. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej
  9. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime
  10. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra
  1. Aby vám neukradli ani auto, ani kolesá
  2. Ceny bytov rastú! Ľudia nechcú bývať so zľavou!?
  3. Vydanie denníka SME spolu s knihou od Michala Havrana
  4. Energetici predávajú nevyužívaný majetok
  5. Posledných 30 r. cena fotovoltických panelov klesla 100 násobne
  6. Trendy udržateľnej architektúry
  7. Volkswagen T-Roc: ofenzíva v triede SUV
  8. Ako dobre bývať v centre Bratislavy?
  9. Príďte diskutovať o budúcnosti Európy v slovenských mestách
  10. Peter Chudík: Chcem byť aj naďalej oporou nášho kraja
  1. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime 10 861
  2. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj 3 455
  3. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej 2 432
  4. Volkswagen T-Roc: ofenzíva v triede SUV 2 248
  5. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 1 778
  6. Peter Chudík: Chcem byť aj naďalej oporou nášho kraja 1 668
  7. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove 1 133
  8. Ako na refinancovanie hypotéky 1 051
  9. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu 601
  10. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra 551

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

VšZP pri tendri lieku na rakovinu porušila zákon. Postup jej schválil Drucker

Poisťovňa protizákonne znížila cenu zákazky na liek imbruvica, aby sa vyhla súťaži s prísnejšími pravidlami, zistili kontrolóri.

KOMENTÁRE

Rusko: Keď úspešných mužov dobiehajú staré hriechy

Môžeme podozrenie polície nazvať odôvodneným?

DOMOV

Polícia zatkla bývalého šéfa Markízy Pavla Ruska

V roku 1997 si Rusko údajne objednal vraždu.

Neprehliadnite tiež

Prelomový objav. Vyrobili nový lacný materiál, ktorý zrýchli elektroniku

Z tekutého kovu vytvorili vedci 2D materiál tenký niekoľko atómov.

Žiarlivosť môže skutočne bolieť. Prvýkrát ju videli v mozgu

Komplikovanú zmes emócií vedci videli v mozgu monogamných primátov.

Britská televízia vyberie program podľa umelej inteligencie

Rozsiahly projekt má pomôcť v modernizácii vysielania BBC.