VATIKÁN, BRATISLAVA. Vatikán zažíva menšiu vedeckú revolúciu. Prezidentom Pápežskej akadémie vied sa prvý raz od jej založenia nestal kresťan katolík. Pápež Benedikt XVI. za neho vymenoval švajčiarskeho mikrobiológa a laureáta Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu Wernera Arbera. Je protestant.
Predchodcu Pápežskej akadémie vied, ktorá má dnes osemdesiat doživotných členov, založil v roku 1603 pápež Klement VIII. Sídli vo Vatikánskych záhradách a formálne podlieha pápežovi.
Dnes sa podľa agentúry ANI zaoberá šiestimi oblasťami: základným výskumom, výskumom globálnych problémov, výskumom problémov rozvíjajúcich sa krajín, bioetikou, epistemológiou a postupmi vedy.
Medzi pápežskými akademikmi je síce viacero nekatolíkov, dosiaľ však žiaden z nich nezastával prezidentský úrad. Arber, ktorý sa zaoberá mutáciami v génoch mikroorganizmov a štiepením DNA tak bude na štyri roky prvou z výnimiek. Jednou z jeho úloh bude vytvoriť pracovnú skupinu, ktorá sa bude zaoberať topiacimi sa ľadovcami. Vymenovanie nekatolíka na čelo pápežskej inštitúcie môže byť ďalším krokom v aktuálnom zbližovaní vedy a Vatikánu.
Odštartoval ho Ján Pavol II. v roku 1992, keď vyjadril ľútosť nad procesom s Galileom Galileim a zrušil výnos inkvizície. Práve Galileo bol svojho času tiež členom Pápežskej akadémie.
Zistil, ako štiepiť DNA
Výskum a práca s DNA má viacero otcov. Jedným z nich je aj Werner Arber.
Krátko po druhej svetovej vojne sa nevedel rozhodnúť medzi fyzikou a chémiou. Lákalo ho oboje, no dostali prednosť baktérie. Presnejšie, procesy, ktorými sa baktérie chránia pred vírusmi.
Sú to však zároveň procesy, ktoré umožňujú ďalšiu prácu s DNA. V roku 1978 si to všimol aj švédsky inštitút Karolinska a spolu s Nathansom a Smithom mu udelil Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za „objav restrikčných endonukleáz a množstva spôsobov ich využitia v molekulárnej genetike“.
Tomáš Prokopčák
