Sú veda a náboženstvo dvomi cestami k jedinému cieľu? Ktovie, ako by na túto otázku odpovedal Galileo Galilei, ktorého cirkevní inkvizítori donútili odvolať svoje objavy. Dodnes sú vzťahy cirkvi a vedy predmetom úvah a sporov. PAVOL GÁBOR hovorí nielen o vzťahu cirkvi k mimozemšťanom a Big Bangu.
Ako sa vysporadúvate s prípadom Galileiho?
Historici túto tému stále znovu a znovu rozoberajú a majú pravdu, lebo ide o veľmi dôležité obdobie v dejinách ľudstva, keď sa rodila moderná prírodná veda. Nie som historik, ale so záujmom sledujem, čo sa v tejto oblasti deje.
Treba povedať, že historiografia od konca 19. storočia až do nedávnej minulosti bola veľmi poznamenaná konfliktom medzi antiklerikálmi na strane jednej a cirkevnými apologétmi na strane druhej. Nová generácia bádateľov sa ale dnes snaží o hlbšie preniknutie do myslí ľudí, ktorí žili pred 400 rokmi, a snaží sa neprenášať súčasné pohľady do minulosti.
Ako vás ako cirkevného astronóma prijímajú laické vedecké kruhy?
Slovo laický používate v zmysle francúzskej „laicité“, čo je doktrína, podľa ktorej je náboženstvo súkromná vec každého jednotlivca a nemá sa s ním chodiť na verejnosť. Vo Francúzsku som strávil osem rokov, z toho päť na rôznych vedeckých pracoviskách. Zásady laicité sa tam dodržiavali – ja som im nevnucoval teologické témy a oni v mojej prítomnosti neútočili na vieru a cirkev.
Pociťujete nejaké filozofické rozpory pri každodennej spolupráci s vašimi kolegami?
Všeobecne vzaté je medzi astrofyzikmi pomerne málo zarytých antiklerikálov. Všetky prípadné politické či svetonázorové rozdiely pri práci samotnej idú bokom. Len čo sa s kolegom začnem rozprávať o interferometrii a prístrojoch, je charakter rozhovoru určený spoločným zápalom pre vec.
Pracujete vo Vatikánskom observatóriu, načo potreboval pápež vlastných astronómov?
Prvá cirkevná zákazka pre tieto pracoviská prišla od Gregora XIII. v 16. storočí. Išlo o reformu kalendára.
Je zmienka o Big Bangu zo strany pápeža nepriamo uznaním tejto teórie?
Je fascinujúce, akú krátku pamäť majú ľudia. S touto teóriou v roku 1927 totiž prišiel George Lemaître, teoretický fyzik a katolícky kňaz, neskôr predseda Pápežskej akadémie vied. Big Bang je hanlivé označenie, ktoré pochádza od militantného ateistu Freda Hoyla.
Keď Pius XII. raz spojil Big Bang so stvorením sveta, Lemaître za ním hneď bežal a na kolenách ho prosil, aby už také veci nerozprával. Pápež mu vyhovel. Stvorenie je predsa metafyzická skutočnosť, a nie fyzikálny jav. Preto stredoveká scholastika nemala problém ani s priestorovo, ani s časovo nekonečným modelom vesmíru.
Netrvá príliš dlho, kým cirkev integruje do svojho učenia výsledky vedeckého skúmania?
Ján Pavol II. napísal v roku 1988 vtedajšiemu riaditeľovi Vatikánskeho observatória: „Je to naliehavá záležitosť. Súčasný vývoj vo vede je oveľa hlbšou výzvou pre teológiu než uvedenie Aristotela do západnej Európy v 13. storočí.“
Všetci premýšľaví ľudia, či už sú profesionálni vedci a teológovia, alebo nie, reflektujú svoju vieru, svoj vzťah k Bohu, svoj duchovný život v súčasnom svete. Ten je hlboko poznamenaný prírodnými vedami, a tak aj myslenie týchto ľudí je nimi poznamenané tiež.
Mám dojem, že si pod pojmom cirkev predstavujete nejakú inštitúciu na spôsob povedzme ministerstva školstva. Takéto uvažovanie je niekedy adekvátne, takže sa dá rozumne odpovedať napr. na otázku: „Je cirkev za zníženie počtu potratov?“ Ale otázky, ktoré ste práve položili, odhaľujú povrchnosť takéhoto monolitného pojmu.
Ako teda v rámci cirkvi prebieha spracúvanie nových vedeckých poznatkov?
Jeden scenár by mohol byť takýto. Nejaký teológ príde s nápadom, ako o viere hovoriť a pritom zohľadňovať naše nové znalosti o priestore a čase. Niektorým ľuďom sa to bude páčiť, iným nie. Obrátia sa na hierarchiu - magistérium s otázkou, čo si o tom majú myslieť.
Magistérium si skúsi utvoriť informovaný úsudok, a tak si vyžiada mienku mnohých teológov. Ak táto mienka bude jednoznačná, magistérium bude môcť zaujať jasné stanovisko. Výsledok je, že magistérium väčšinou proste vyčkáva, kým vec nedozreje.
Pápež nedávno povedal, že vedci došli iba po istý bod a to, čo už nevedia vysvetliť, nemôže byť náhoda, ale Božia tvorivosť. Pripomína to slávny Einsteinov výrok, že Boh nehrá v kocky. Neprisvojujú si veriaci trochu Einsteina?
Vaša úvaha je založená na nedorozumení. To, čo hovoríte, vyzerá, akoby vedecké a teologické vysvetlenia operovali v rovnakej rovine. Kde by končila veda, tam by začínala viera.
Nič takého pápež nehovorí. On vraví, že v istej chvíli človek musí zmeniť register, vystúpiť z roviny prírodovedeckého myslenia a pozrieť sa na veci úplne inak – zamyslieť sa nad existenciálnymi otázkami a započúvať sa do toho, čo mu vraví srdce.
Potrebujú vedci i laici - ako to nazval Stephen Hawking – nie Boha ako kreátora, ale ako autora univerzálnych zákonov?
Hawkingove teologické výroky treba chápať predovšetkým ako marketingovú stratégiu – knihy, kde slávny fyzik údajne hovorí o Bohu, sa totiž lepšie predávajú.
Ako má podľa vás bežný človek, veriaci aj neveriaci, spracovať prípadné objavenie Higgsovho bozónu, objasnenie príčiny Veľkého tresku alebo vysvetlenie existencie paralelných vesmírov?
Nijako. Higgsov bozón či paralelné vesmíry sú problémy, ktorými sa zatiaľ môžu zmysluplne zaoberať len odborníci. Ak niekoho tieto otázky ozaj veľmi zaujímajú, je to skvelé, nech začne seriózne a systematicky študovať teoretickú fyziku.
Akosi sa ale stalo, že široká verejnosť „čaká“ na takéto objavy a médiá o vývoji v tejto oblasti ochotne píšu. Zdá sa, že na týchto témach je niečo príťažlivé, zatiaľ čo mnohé iné aspekty prírodných vied sú celkom mimo centra pozornosti. Je to tým, že ľudia chcú poznať podstatu vecí? Zároveň sú ale netrpezliví a nechápu, že tu ide o vytrvalostný beh. Tak vznikajú nezrelé „kvantové filozofie“ a iné zmätky.
Od 20. storočia kvantoví fyzici občas spomínajú Boha, keď vysvetľujú paralelnú existenciu častíc v rôznych podobách. Ako si vy spájate kvantovú teóriu s vašou vierou?
Veľmi si vážim Rogera Penrosea a svojho učiteľa Michala Hellera. Títo matematickí fyzici hovoria o pozoruhodnej zhode matematiky so svetom okolo nás.
Kvantová fyzika je toho veľmi významným príkladom - opisuje objekty ako komplexné funkcie, ktoré každému bodu pripisujú jedno komplexné číslo. Komplexné čísla sa celé stáročia zdali len celkom neužitočnou zábavkou matematikov.
V 19. storočí si ľudia uvedomili, že predstavujú celkom dobrý alternatívny opis vlnenia. Až v 20. storočí sa ukázalo, že kvantová fyzika je bez nich nemysliteľná. Benedikt XVI. sa v roku 2006 o tejto pozoruhodnej súvzťažnosti matematiky a fyzikálnej reality vyjadril: „Veľký Galilei povedal, že Boh napísal knihu prírody matematickým jazykom.
Bol presvedčený, že Boh nám dal dve knihy: knihu Svätého písma a knihu prírody, pričom jazykom prírody je matematika. Takže tá je jazykom Božím, jazykom Stvoriteľa. Prekvapujúce je, že matematika, tento vynález našej ľudskej mysli, naozaj je kľúčom k porozumeniu prírody.
Že príroda naozaj je matematicky usporiadaná a že naša matematika, vynájdená našou ľudskou mysľou, naozaj je nástrojom k práci s prírodou, vďaka ktorému si ňou vieme poslúžiť a využívať ju cez techniku.“
Pápež nedávno pripustil existenciu mimozemšťanov...
Pápež sa o mimozemšťanoch nijako nevyjadril. Ide o klasický príklad, ako neovereným a skresleným preberaním správ vznikajú nové senzácie. Základom vašej „informácie“ o údajnom pápežovom výroku je rozhovor s riaditeľom Vatikánskeho observatória. Z toho bulvár do 72 hodín vygeneroval „správu“ o tom, že vraj pápež uznáva existenciu mimozemšťanov.
Má cirkev už spracovanú aj stratégiu vzťahu k nim, nebodaj ich evanjelizácie?
Ak pod cirkvou myslíte pápeža a jeho spolupracovníkov, stojí za to pripomenúť, že základná koncepcia fungovania týchto inštitúcií je reaktivita. Tým sa veľmi líšia povedzme od vlády moderného štátu.
Začínajú konať, až keď ich o to niekto požiada, resp. keď sa objaví nejaký problém. Skôr sa to teda podobá na fungovanie justičných orgánov. Teda ak chcete, aby vo Vatikáne začali pracovať na otázke mimozemšťanov, museli by ste, povedzme, vytvoriť miliónové hnutie veriacich, ktoré by hlásalo, že archanjel Rafael pochádzal z planéty Kryptón.
V Arizone pracujete na prístrojoch, ktoré pomôžu pri výskume exoplanét. Čo všetko nám môže doniesť ich štúdium?
Ako hovorí sv. Albert Veľký: „Jednou z najpodivuhodnejších a najvznešenejších otázok o prírode je, či existuje viac svetov.“ Práve o tom je výskum exoplanét, teda planét, ktoré neobiehajú okolo nášho Slnka, ale okolo iných hviezd.
Donedávna sme poznali len jeden prípad planetárnej sústavy – totiž našu slnečnú sústavu – a na tomto základe sme zovšeobecňovali. Dnes už je dosť jasné, že vesmír je veľmi bohatý a rôznorodý, takže sa musíme pripraviť na prekvapenia.
Očakávate, že v nasledujúcich rokoch dôjde k prelomu v našich predstavách o mimozemskom živote?
Prvá exoplanéta bola objavená v roku 1995, dnes ich poznáme už asi 500, ale zatiaľ ich stále nedokážeme priamo pozorovať, lebo sú príliš blízko svojich hviezd, ktoré sú oveľa jasnejšie.
Je to ako pozorovať svätojánsku mušku, ktorá poletuje okolo majáka, pričom muška je 30 cm od reflektora majáka, ktorý nám svieti priamo do očí; pritom sme v Bratislave a maják je v Splite, okrem toho je všade hmla a my nechceme len zistiť prítomnosť mušky, ale aj určiť farbu jej očí. V laboratóriu sme už principiálne dokázali, že by sa malo dať zostrojiť zariadenie, ktoré by túto náročnú úlohu zvládlo. Zostáva už „len“ zaistenie financovania a realizácia.
Pôsobíte v Tucsone, meste, ktoré sa vďaka streľbe na guvernérku stalo známym po celom svete. Ako na vás pôsobila táto tragédia?
Bývame veľmi blízko fakultnej nemocnice, do ktorej dovážali zrazených, počuli sme sirény. Niektoré obete sme aj osobne poznali. Federálny sudca John Roll bol doslova pár hodín pred smrťou u nás na rannej omši.
Aké mesto je Tucson?
Keď som do Arizony prvýkrát prišiel, bol som šokovaný. Vôbec som nečakal, že divoký západ je tu stále živý. Vyzerá to, akoby každý mal zbraň. A mnohí chodia stále ozbrojení. Keď vstúpite do verejnej budovy, prvá otázka strážnika je, či máte zbraň.
