Extrémne počasie sa vrátilo. Potápa krajiny

Austrália aj Brazília, minulý rok Pakistan či Európa. Extrémy v počasí budú zrejme častejšie.

(Zdroj: TASR/AP)

BRATISLAVA. Desiatky až stovky mŕtvych. Strhnuté cesty a zničené železničné koľaje, podmáčané svahy a zosuvy pôdy, ktoré odniesli celé domy. Voda siahajúca až po strechy a ľudia, po ktorých musia letieť záchranári na vrtuľníkoch.

Takúto situáciu vidno na minuloročných záberoch zo strednej Európy či z Pakistanu, ale aj na aktuálnych snímkach z Austrálie či Brazílie. Príčinou je počasie.

Minulý rok zažil svet viaceré prírodné katastrofy. Nemecká zaisťovacia spoločnosť Munich Re odhaduje, že v roku, ktorý sa spolu s rokom 2005 stal najteplejším v histórii meteorologických meraní, došlo až k tisícke prírodných katastrof.

Miliardové škody

Zhruba deväťsto z nich nejakým spôsobom súviselo s počasím, pričom príroda spôsobila škody asi za 130 miliárd dolárov.

Tento rok sa začína podobným spôsobom. Pod vodou je časť Austrálie a v Brazílii husté dažde spôsobili masívne zosuvy. Na záplavy sa pritom pripravujú už aj v Európe. Po povodňovej vlne v Nemecku, hrozí vysoká voda aj v Česku.

V prípade Austrálie za to môže atmosférický fenomén La Niňa. Niektorí vedci si myslia, že svoju úlohu zohralo aj globálne otepľovanie, nie vždy však priamo.

„Vyššie teploty znamenajú viac energie v klimatickom systéme, a tá spôsobuje extrémy a väčšie množstvo chaotického správania,“ povedal klimatológ John Magrath pre agentúru AP.

Silná La Niňa

To je pravdepodobne prípad La Nine. Je protikladom El Niňa a prináša studenšiu vodu, čím ochladzuje teplotu oceánu v strednom a východnom Tichomorí. Výsledkom sú v niektorých krajinách suchá, v iných, naopak, silné monzúnové dažde. Tie zasiahli Indonéziu, niektoré oblasti Južnej Ameriky a Austráliu.

„Austrália je už niekoľko mesiacov obkolesená rekordne teplou vodou,“ hovorí klimatológ Jozef Pecho zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. To znamená viac vlhkosti v atmosfére a výdatnejšie dažde. Výsledkom je, že aj La Niňa je silnejšia.

Kliknite - obrázok zväčšíte.

Minulý rok bol na Slovensku najdaždivejší

„Minulý rok bol výnimočný," hovorí klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu JOZEF PECHO. Navyše, bol najteplejším v histórii meteorologických pozorovaní.

Bol z pohľadu výkyvov počasia rok 2010 v niečom výnimočný?

„Z klimatologického, teda dlhodobého pohľadu je rok 2010 skutočne výnimočný, či už na Slovensku alebo vo svete. Aj napriek ochladzujúcemu účinku fenoménu La Niña, ktorý sa zvýrazňoval najmä ku koncu roka, skončil rok 2010 globálne ako najteplejší v histórii meteorologických pozorovaní, teda od roku 1880. O toto prvenstvo sa delí s rokom 2005.

Mimoriadne teplotné podmienky, aj fenomény El Niño a La Niña, ako aj netypické cirkulačné podmienky na severnej pologuli (najmä v súvislosti s prevažne negatívnou fázou Severoatlantickej oscilácie) viedli k početným extrémny prejavom počasia.

Medzi tie najzávažnejšie určite patrili mimoriadne povodne v Pakistane a vlny tropických horúčav v Rusku, ktoré trvali bez prerušenia takmer dva mesiace. Veľmi aktívna bola napríklad aj hurikánová sezóna v Atlantickom oceáne (vzniklo 19 pomenovaných tropických búrok z toho 12 hurikánov).

Za povšimnutie určite stojí aj jeden z najintenzívnejších tajfúnov, Megi, aký sme kedy zaznamenali v období meteorologických meraní.“

A na Slovensku?

„Rok 2010 sa do histórie zapíše ako vôbec najdaždivejší od roku 1881. V niektorých oblastiach južného Slovenska spadlo až dvojnásobné množstvo zrážok ako je za rok normálne. Mimoriadne daždivý bol najmä máj 2010, no výdatne pršalo aj počas leta, najmä v auguste, kedy sme zaznamenali v niektorých regiónoch (Horná Nitra) svojim účinkom mimoriadne, predovšetkým lokálne obmedzené zrážky počas intenzívnych búrok.

Počas leta sme zaznamenali aj niekoľko, relatívne dlho trvajúcich vĺn horúčav, najmä v júni a júli 2010.“

Môže súčasná situácia v Austrálii a v Brazílii súvisieť s fenoménom La Niňa?

„Určite áno, a to predovšetkým v Austrálii, kde sa pomerne výdatne zrážky vyskytujú už od začiatku septembra 2010, čo do značnej miery súvisí najmä s fenoménom La Niña.

Počas jeho pôsobenia sa pri západnom Tichomorí, teda aj pri východných brehoch Austrálie hromadia ohromné objemy veľmi teplej vody. Tá vedie k intenzívnejšiemu výparu a teda aj vyššej vlhkosti vzduchu nad priľahlými pevninami, čo za príhodných podmienok spôsobuje veľmi výdatne zrážky.

Navyše, Austrália je už niekoľko mesiacov obkolesená rekordne teplou oceánskou vodou, začo môžeme „vďačiť“ najmä „pozaďovému“ efektu globálneho otepľovania.

Situácia v Austrálii, ale napríklad aj na Slovensku v minulom roku, je vzorovým učebnicovým príkladom toho, ako rastúca teplota atmosféry zvýrazňuje extrémy obehu vody na Zemi.

Aj keď sa s veľmi výraznými prejavmi súčasnej La Niñe môžeme stretnúť najmä v tichomorskej oblasti, je možné, že fenomén začína postupne ovplyvňovať aj iné regióny, ako napríklad pobrežné oblasti Brazilie, kde sa podobne ako v Austrálii vyskytli v posledných niekoľkých dňoch mimoriadne silné prietrže mračien.“

Aký vplyv má globálne otepľovanie na tieto fenomény?

„Atmosférické fenomény, akými sú El Niño alebo La Niña, prinášajú vždy do tichomorskej oblasti určitý, nie príliš typický priebeh počasia.

Napríklad, počas El Niña pozorujeme výdatnejšie zrážky skôr v centrálnej a východnej časti Tichého oceánu, vrátane západného pobrežia juhoamerických štátov, naopak v rovnakom období Austrália a Indonézia trpia skôr suchom.

Počas pôsobenia La Niñe je to spravidla naopak, čoho príkladom je aj súčasná situácia v Austrálii. Problémom je však to, že konkrétne prejavy počasia, napríklad intenzívne zrážky v jednom regióne a extrémne sucho a horúčavy v inom, začínajú byť zásadným spôsobom ovplyvňované globálnym otepľovaním.

V dôsledku vyššie teploty atmosféry, pevnín ale aj oceánov má celý klimatický systém Zeme k dispozícii viac tepla a teda aj viac energie, preto majú aj konkrétne prejavy počasia stále extrémnejší priebeh a v konečnom dôsledku aj horšie dôsledky, nech sa na to pozeráte akokoľvek.

Cirkulačné fenomény El Niño a La Niña sú síce prirodzenou súčasťou pulzujúcej tropickej atmosféry, no zdá sa, že globálne otepľovanie ich prejavy dosť podstatne mení.“

Majú niečo suchá v Rusku, povodne v Pakistane a strednej Európe, či teraz v Austrálii a Brazílii spoločné?

„Sucho a vlny horúčav, ktoré v minulom roku postihli Rusko a povodne, ktoré zasiahli strednú Európu a neskôr aj Pakistan boli výsledkom dosť netypických cirkulačných podmienok, ktoré panovali, a ešte stále panujú nad väčšou časťou severnej pologule už od jesene 2009.

V tomto pomerne dlhom období sa striedavo prejavovali účinky ďalšieho klimatického fenoménu, a to Arktickej, resp. Severoatlantickej oscilácie.

Zoslabením západného prúdenia vzduchu v našich šírkach sa otvoril priestor pre výraznejšie a častejšie premiešavanie teplého a vlhkého tropického vzduchu s chladnejším a suchším polárnym.

Prevažujúca výmena vzduchu pozdĺž poludníkov (severo-južnom smere) viedla k tomu, že horúci tropický vzduch sa dostaval počas veľmi dlhej doby ďaleko na sever (dôsledkom boli horúčavy v Rusku), ale aj naopak chladnejší polárny vzduch sa doslova „roztekal“ južnejšie, než zvykne (príkladom sú aj povodne v Pakistane, či u nás; alebo vlna veľmi chladného počasia v západnej Európe v decembri 2010).

Ako som už uviedol, povodne v Brazílii, ale najmä v Austrálii sú priamym dôsledkom La Niñe, teda fenoménu, ktorý s Arktickou osciláciou súvisí len veľmi vzdialene.

Ako však vieme, všetky uvádzané anomálie boli predsa len v minulom roku výnimočné svojimi prejavmi ako aj dĺžkou svojej existencie. S veľkou dávkou istoty môžeme povedať, že spoločným menovateľom ich extrémnosti je predovšetkým globálne otepľovanie.“

Tomáš Prokopčák

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 17 178
  2. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 6 733
  3. Moskva alebo Petrohrad? 6 179
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 3 258
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 398
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 910
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 856
  8. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 786
  9. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 1 711
  10. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 460

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

DOMOV

Ochranár, pred ktorým cúvli lesníci aj štát

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu Erik Baláž.

Neprehliadnite tiež

DETSKÁ RUBRIKA

Lelek lesný vidí aj za seba, nemusí ani pohnúť hlavou

Prezývali ho kozodoj, hoci kozy nikdy nedojil.

OBJEKTÍV

Skutočný Iron Man: Vynálezca s oblekom stanovil nový rýchlostný rekord

Oblek poháňa šesť malých prúdových motorov.

Vesmírne kráľovstvo Asgardia vypustilo do vesmíru svoj prvý satelit

Má vlajku a dokonca aj hymnu. Zatiaľ ho však žiadna pozemská krajina či národ neuznáva.

Je lepší vinyl alebo cédečko? Čo o kvalite zvuku hovorí matematika

Fanúšikovia na platne nedajú dopustiť, argumentujú vernosťou zvuku.