Extrémne počasie sa vrátilo. Potápa krajiny

Austrália aj Brazília, minulý rok Pakistan či Európa. Extrémy v počasí budú zrejme častejšie.

(Zdroj: TASR/AP)

BRATISLAVA. Desiatky až stovky mŕtvych. Strhnuté cesty a zničené železničné koľaje, podmáčané svahy a zosuvy pôdy, ktoré odniesli celé domy. Voda siahajúca až po strechy a ľudia, po ktorých musia letieť záchranári na vrtuľníkoch.

Takúto situáciu vidno na minuloročných záberoch zo strednej Európy či z Pakistanu, ale aj na aktuálnych snímkach z Austrálie či Brazílie. Príčinou je počasie.

Minulý rok zažil svet viaceré prírodné katastrofy. Nemecká zaisťovacia spoločnosť Munich Re odhaduje, že v roku, ktorý sa spolu s rokom 2005 stal najteplejším v histórii meteorologických meraní, došlo až k tisícke prírodných katastrof.

Miliardové škody

Zhruba deväťsto z nich nejakým spôsobom súviselo s počasím, pričom príroda spôsobila škody asi za 130 miliárd dolárov.

Tento rok sa začína podobným spôsobom. Pod vodou je časť Austrálie a v Brazílii husté dažde spôsobili masívne zosuvy. Na záplavy sa pritom pripravujú už aj v Európe. Po povodňovej vlne v Nemecku, hrozí vysoká voda aj v Česku.

V prípade Austrálie za to môže atmosférický fenomén La Niňa. Niektorí vedci si myslia, že svoju úlohu zohralo aj globálne otepľovanie, nie vždy však priamo.

„Vyššie teploty znamenajú viac energie v klimatickom systéme, a tá spôsobuje extrémy a väčšie množstvo chaotického správania,“ povedal klimatológ John Magrath pre agentúru AP.

Silná La Niňa

To je pravdepodobne prípad La Nine. Je protikladom El Niňa a prináša studenšiu vodu, čím ochladzuje teplotu oceánu v strednom a východnom Tichomorí. Výsledkom sú v niektorých krajinách suchá, v iných, naopak, silné monzúnové dažde. Tie zasiahli Indonéziu, niektoré oblasti Južnej Ameriky a Austráliu.

„Austrália je už niekoľko mesiacov obkolesená rekordne teplou vodou,“ hovorí klimatológ Jozef Pecho zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. To znamená viac vlhkosti v atmosfére a výdatnejšie dažde. Výsledkom je, že aj La Niňa je silnejšia.

Kliknite - obrázok zväčšíte.

Minulý rok bol na Slovensku najdaždivejší

„Minulý rok bol výnimočný," hovorí klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu JOZEF PECHO. Navyše, bol najteplejším v histórii meteorologických pozorovaní.

Bol z pohľadu výkyvov počasia rok 2010 v niečom výnimočný?

„Z klimatologického, teda dlhodobého pohľadu je rok 2010 skutočne výnimočný, či už na Slovensku alebo vo svete. Aj napriek ochladzujúcemu účinku fenoménu La Niña, ktorý sa zvýrazňoval najmä ku koncu roka, skončil rok 2010 globálne ako najteplejší v histórii meteorologických pozorovaní, teda od roku 1880. O toto prvenstvo sa delí s rokom 2005.

Mimoriadne teplotné podmienky, aj fenomény El Niño a La Niña, ako aj netypické cirkulačné podmienky na severnej pologuli (najmä v súvislosti s prevažne negatívnou fázou Severoatlantickej oscilácie) viedli k početným extrémny prejavom počasia.

Medzi tie najzávažnejšie určite patrili mimoriadne povodne v Pakistane a vlny tropických horúčav v Rusku, ktoré trvali bez prerušenia takmer dva mesiace. Veľmi aktívna bola napríklad aj hurikánová sezóna v Atlantickom oceáne (vzniklo 19 pomenovaných tropických búrok z toho 12 hurikánov).

Za povšimnutie určite stojí aj jeden z najintenzívnejších tajfúnov, Megi, aký sme kedy zaznamenali v období meteorologických meraní.“

A na Slovensku?

„Rok 2010 sa do histórie zapíše ako vôbec najdaždivejší od roku 1881. V niektorých oblastiach južného Slovenska spadlo až dvojnásobné množstvo zrážok ako je za rok normálne. Mimoriadne daždivý bol najmä máj 2010, no výdatne pršalo aj počas leta, najmä v auguste, kedy sme zaznamenali v niektorých regiónoch (Horná Nitra) svojim účinkom mimoriadne, predovšetkým lokálne obmedzené zrážky počas intenzívnych búrok.

Počas leta sme zaznamenali aj niekoľko, relatívne dlho trvajúcich vĺn horúčav, najmä v júni a júli 2010.“

Môže súčasná situácia v Austrálii a v Brazílii súvisieť s fenoménom La Niňa?

„Určite áno, a to predovšetkým v Austrálii, kde sa pomerne výdatne zrážky vyskytujú už od začiatku septembra 2010, čo do značnej miery súvisí najmä s fenoménom La Niña.

Počas jeho pôsobenia sa pri západnom Tichomorí, teda aj pri východných brehoch Austrálie hromadia ohromné objemy veľmi teplej vody. Tá vedie k intenzívnejšiemu výparu a teda aj vyššej vlhkosti vzduchu nad priľahlými pevninami, čo za príhodných podmienok spôsobuje veľmi výdatne zrážky.

Navyše, Austrália je už niekoľko mesiacov obkolesená rekordne teplou oceánskou vodou, začo môžeme „vďačiť“ najmä „pozaďovému“ efektu globálneho otepľovania.

Situácia v Austrálii, ale napríklad aj na Slovensku v minulom roku, je vzorovým učebnicovým príkladom toho, ako rastúca teplota atmosféry zvýrazňuje extrémy obehu vody na Zemi.

Aj keď sa s veľmi výraznými prejavmi súčasnej La Niñe môžeme stretnúť najmä v tichomorskej oblasti, je možné, že fenomén začína postupne ovplyvňovať aj iné regióny, ako napríklad pobrežné oblasti Brazilie, kde sa podobne ako v Austrálii vyskytli v posledných niekoľkých dňoch mimoriadne silné prietrže mračien.“

Aký vplyv má globálne otepľovanie na tieto fenomény?

„Atmosférické fenomény, akými sú El Niño alebo La Niña, prinášajú vždy do tichomorskej oblasti určitý, nie príliš typický priebeh počasia.

Napríklad, počas El Niña pozorujeme výdatnejšie zrážky skôr v centrálnej a východnej časti Tichého oceánu, vrátane západného pobrežia juhoamerických štátov, naopak v rovnakom období Austrália a Indonézia trpia skôr suchom.

Počas pôsobenia La Niñe je to spravidla naopak, čoho príkladom je aj súčasná situácia v Austrálii. Problémom je však to, že konkrétne prejavy počasia, napríklad intenzívne zrážky v jednom regióne a extrémne sucho a horúčavy v inom, začínajú byť zásadným spôsobom ovplyvňované globálnym otepľovaním.

V dôsledku vyššie teploty atmosféry, pevnín ale aj oceánov má celý klimatický systém Zeme k dispozícii viac tepla a teda aj viac energie, preto majú aj konkrétne prejavy počasia stále extrémnejší priebeh a v konečnom dôsledku aj horšie dôsledky, nech sa na to pozeráte akokoľvek.

Cirkulačné fenomény El Niño a La Niña sú síce prirodzenou súčasťou pulzujúcej tropickej atmosféry, no zdá sa, že globálne otepľovanie ich prejavy dosť podstatne mení.“

Majú niečo suchá v Rusku, povodne v Pakistane a strednej Európe, či teraz v Austrálii a Brazílii spoločné?

„Sucho a vlny horúčav, ktoré v minulom roku postihli Rusko a povodne, ktoré zasiahli strednú Európu a neskôr aj Pakistan boli výsledkom dosť netypických cirkulačných podmienok, ktoré panovali, a ešte stále panujú nad väčšou časťou severnej pologule už od jesene 2009.

V tomto pomerne dlhom období sa striedavo prejavovali účinky ďalšieho klimatického fenoménu, a to Arktickej, resp. Severoatlantickej oscilácie.

Zoslabením západného prúdenia vzduchu v našich šírkach sa otvoril priestor pre výraznejšie a častejšie premiešavanie teplého a vlhkého tropického vzduchu s chladnejším a suchším polárnym.

Prevažujúca výmena vzduchu pozdĺž poludníkov (severo-južnom smere) viedla k tomu, že horúci tropický vzduch sa dostaval počas veľmi dlhej doby ďaleko na sever (dôsledkom boli horúčavy v Rusku), ale aj naopak chladnejší polárny vzduch sa doslova „roztekal“ južnejšie, než zvykne (príkladom sú aj povodne v Pakistane, či u nás; alebo vlna veľmi chladného počasia v západnej Európe v decembri 2010).

Ako som už uviedol, povodne v Brazílii, ale najmä v Austrálii sú priamym dôsledkom La Niñe, teda fenoménu, ktorý s Arktickou osciláciou súvisí len veľmi vzdialene.

Ako však vieme, všetky uvádzané anomálie boli predsa len v minulom roku výnimočné svojimi prejavmi ako aj dĺžkou svojej existencie. S veľkou dávkou istoty môžeme povedať, že spoločným menovateľom ich extrémnosti je predovšetkým globálne otepľovanie.“

Tomáš Prokopčák

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  5. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  4. Už aj seniori presadajú do SUV
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  6. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
  7. Bratislava gets a new public space and park
  8. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  9. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  10. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 28 565
  2. Ako sme jazdili v socializme 3 061
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 2 429
  4. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 936
  5. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 540
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 534
  7. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 1 494
  8. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 338
  9. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 297
  10. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 1 190

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Obec, kde sa nestrácajú eurofondy, stavia wellness centrum

Starosta Raslavíc Marek Rakoš dokázal za dva roky vybudovať 80 pracovných miest pre sociálne slabé skupiny.

DOMOV

Kaliňák prečkáva Plavčana v zahraničí, dosiaľ šlo o jeho hlavu

Minister vnútra je už dlhšie na dovolenke.

SVET

Stala sa nehoda? Treba natáčať

Prácu záchranárov komplikujú ľudia, ktorí sa chcú pochváliť zábermi.

Neprehliadnite tiež

DETSKÁ RUBRIKA

Včeláriky robia všetko pre rodinu. Mladé vtáčatá chodia kŕmiť aj tetky a ujovia

Živia sa hmyzom, často práve včelami. To však nie je veľmi pochuti včelárom, ktorí tieto vtáky bezhlavo kynožia.

Vypustili prvý satelit, ktorý vyrobili pomocou 3D tlačiarne

Satelity by mali byť vo vesmíre približne päť až šesť mesiacov.

Toto sú najlepšie čínske smartfóny (leto 2017)

Xiaomi, Vernee, Oukitel alebo Ulefone? Poradíme vám, ako sa nestratiť vo svete čínskych smartfónov.

Na dne morí sa hromadia plasty, môže za to aj zvláštne zviera

Vršovky nie sú vinníci, sú obeťami plastov.