verejnosti veľké obavy. Odborníci však tvrdia, že takáto „špinavá bomba“ by v skutočnosti narobila viac paniky ako reálnych škôd.
„Špinavá bomba“ je kombináciou klasickej výbušniny a rádioaktívneho materiálu. Bomba by pri výbuchu nespôsobila nukleárny výbuch ako skutočná atómová bomba. Výbuch klasickej trhaviny by len rozhádzal do okolia (relatívne malého v porovnaní so skutočnou atómovou bombou) rádioaktívny odpadový materiál. Takéto rádioaktívne „smetie“ by len ťažko mohlo spôsobiť chorobu z ožiarenia, dokonca aj v tesnej blízkosti výbuchu. Šanca ochorenia by bola jedna k tisíc.
Podľa štúdií inštitúcie Center for Strategic and International Studies by však veľká bomba hmotnosti 1800 kg, ktorá by explodovala napríklad v autobuse v blízkosti amerického Capitolu, mohla usmrtiť tisícky ľudí. Dôležitý je aj použitý rádioaktívny materiál. Najpravdepodobnejšou látkou by bolo rádioaktívne cézium, ktoré sa často využíva v medicínskych prístrojoch. K účinnejším materiálom, ako je obohatený urán a plutónium alebo kobalt, sa dá len ťažko dostať. Experti však upozorňujú na slabé bezpečnostné opatrenia a chaos predovšetkým v armádnych laboratóriách krajín post-socialistického bloku. (AP, 5D)
