Príčinou takmer úplného vyhynutia života na Zemi pred 250 miliónmi rokov bola pravdepodobne žeravá láva. Ako v najnovšom vydaní časopisu Science referujú Marc Reichow a jeho kolegovia z University of Leicester vo Veľkej Británii, vulkanická činnosť bola v tom čase dvakrát silnejšia, ako sa doteraz predpokladalo. Rozžeravené rieky lávy boli hlboké takmer 1,5 kilometra (!) a pokrývali územie rozlohy dnešnej Austrálie.
Vedci tvrdia, že súvislosť vulkanickej činnosti s pomerne náhlym vyhynutím 70 percent suchozemských a až 90 percent vodných živočíchov pred 250 miliónmi rokov nie je náhodná. Deštrukciu života nespôsobila len samotná láva. Pri výbuchoch vulkánov sa do atmosféry dostali miliardy ton plynov, ktoré radikálne zmenili klimatické podmienky, ktorým sa mnohé formy života nedokázali tak rýchlo prispôsobiť.
Stopy po týchto prehistorických „lávových záplavách“ možno dnes vidieť napríklad na ruskej Sibíri. Masové vymieranie na prelome Permu a Triasu bolo najväčšou apokalypsou pozemského života v celej jej doterajšej histórii. Práve táto epizóda neskôr umožnila, aby sa dominantným druhom na dlhé milióny rokov stali dinosaury. Ich vládu nakoniec pred 65 miliónmi rokov ukončil pravdepodobne obrovský asteroid. (5D)
