mi a zároveň náhodne mení svoju veľkosť na pevnom disku, čo výrazne sťažuje jeho identifikáciu. Jeho posledná, štvrtá verzia zároveň dokáže napadnúť operačný systém Windows aj Linux.
Väčšinu vírusov indentifikujú antivírusové programy na základe „digitálneho odtlačku“, vzorky kódu vírusu. Takto môže byť veľmi jednoducho odhalený napríklad vírus Klez, ktorý spôsobil poslednú veľkú vírusovú epidémiu v apríli. Simile.D však dokáže meniť svoju podobu ako chameleón a táto štandardná metóda na jeho odhalenie nestačí. Antivírusové programy preto zároveň sledujú typické správanie vírusov, čo umožňuje odhaliť tie dokonalejšie z nich. Takáto detekcia však mimoriadne zaťažuje a spomaľuje počítačový systém, na ktorom je antivírusový softvér nasadený.
Samotný vírus Simile.D podľa odborníkov zatiaľ nepredstavuje žiadne vážne nebezpečenstvo. Okrem šírenia vlastných kópií totiž len dvakrát ročne zobrazí používateľovi hlásenie s menom vírusu a jeho autora. V súčasnosti ho už dokážu zachytiť všetky významné antivírusové programy (ak sú aktualizované).
Pri zdokonalení jeho techník však môžu varianty vírusu v budúcnosti predstavovať vážnu výzvu pre výrobcov antivírusových programov, ktorí budú musieť hľadať nové spôsoby na bezpečnú ochranu počítačov. (rha, cnet)
