PODĽA SPRÁVY EÚ SÚ NAŠIMI NAJVÄČŠÍMI PROBLÉMAMI VYSOKÉ CENY INTERNETU A MALÉ PERCENTO PRIPOJENÝCH DOMÁCNOSTÍ A ŠKÔL

Zaostávame len v tom najdôležitejšom

Minulý týždeň boli zverejnené dve správy o pokroku trinástich krajín kandidujúcich na vstup do EÚ v oblasti informatizácie. Najväčším prekvapením správy európskeho štatistického úradu Eurostat je zaradenie Slovenska na čelo krajín Visegrádskej štvorky ...

Minulý týždeň boli zverejnené dve správy o pokroku trinástich krajín kandidujúcich na vstup do EÚ v oblasti informatizácie. Najväčším prekvapením správy európskeho štatistického úradu Eurostat je zaradenie Slovenska na čelo krajín Visegrádskej štvorky vo využívaní internetu aj osobných počítačov.

Podľa druhej, podrobnejšej správy zverejnenej na ministerskej konferencii kandidátskych krajín v Ľubľane je na tom Slovensko takisto relatívne dobre vo využívaní internetu a mobilných telefónov, pre vysoké ceny však veľmi výrazne zaostáva v počte domácností pripojených na internet a tiež napríklad v informatizácii školstva.

Slovensko bezpečne priemerné

Z oboch správ vyplýva, že kandidátske krajiny možno podľa vyspelosti v informačných technológiách rozdeliť do troch skupín. V prvej je Slovinsko, Malta a Cyprus, ktoré sa zaraďujú na popredné miesta takmer vo všetkých ukazovateľoch a ich obyvatelia v niektorých prípadoch využívajú moderné technológie častejšie, ako obyvatelia Európskej únie. Naopak najslabšiu trojku tvoria Bulharsko, Turecko a Rumunsko. Zvyšných sedem krajín vrátane Slovenska tvorí strednú skupinu priemeru a ich poradie je pri rozličných ukazovateľoch rozdielne. Estónsko je napríklad spolu so Slovinskom lídrom v oblasti internetu, ale internet „nad svoje pomery“ využívajú napríklad aj Bulhari. Česká republika sa zasa zaraďuje k úplnej špičke vo využívaní mobilných telefónov, v mobiloch dosahuje dobré výsledky aj Maďarsko a tiež Turecko, naopak na Malte nie sú až také populárne ako iné technológie.

V mobiloch rastieme najrýchlejšie

Slovensko zaznamenáva podľa správy z Ľubľany zďaleka najpriaznivejší trend vo využívaní mobilných telefónov. Spomedzi kandidátskych krajín sme boli na sklonku minulého roka na šiestom mieste s takmer 40-percentnou penetráciou. V porovnaní s rokom 2002 sa však penetrácia zvýšila až o 93 percent. Rýchlejší rast zaznamenalo už len Bulharsko, ktoré však bolo pred rokom v počte mobilov posledné a počet majiteľov mobilov je o polovicu nižší. Vďaka prudkému rastu sme si tak za rok v rebríčku polepšili o dve miesta (preskočili sme Maltu a Turecko) a zároveň sme sa prvýkrát dostali nad úroveň priemeru kandidátskych krajín. Ešte v roku 1995 sme pritom boli spoločne s Poľskom a tesne pred Rumunskom v tomto ukazovateli jednou z troch najzaostalejších krajín.

Mobilné telefóny sa podľa Eurostatu najviac využívajú v Slovinsku, k priemeru únie sa približuje už aj Česko, s odstupom nasledujú Maďarsko, Cyprus a Estónsko.

PC: smerujeme k podpriemeru

Na sto obyvateľov Slovenska v súčasnosti pripadá takmer 15 počítačov. Je to o polovicu menej, než priemer v Európskej únii, medzi trinástimi kandidátskymi krajinami nás toto číslo zaraďuje opäť na šieste miesto. Už niekoľko rokov si podľa Eurostatu udržiavame mierny náskok pred Českou republikou aj pred Maďarskom a Poľskom. Hoci sa v rebríčku nachádzame na rovnakej pozícii ako v prípade mobilných telefónov, vývojový trend je opačný.

Počet osobných počítačov v uplynulých rokoch rástol na Slovensku oveľa pomalšie, ako vo väčšine ostatných krajín východnej Európy. Pred dvoma rokmi nás preto v tabuľke preskočilo Lotyšsko a keby zostal trend zachovaný aj tento rok, predstihnú nás čoskoro všetci traja susedia z Visegrádskej štvorky, najmä Česko a Maďarsko.

Naše zaostávanie za krajinami EÚ sa v tomto ukazovateli minulý rok vôbec neznížilo, práve naopak – tempo rastu bolo ešte o niečo nižšie, ako v krajinách únie. Napriek tomu však už v súčasnosti využívame počítače viac ako Portugalčania a Gréci, blížime sa aj k úrovni Španielska.

Internet: veľa používateľov, málo pripojení

Na rozdiel od už uvedených údajov sa správa Eurostatu a správa z Ľubľany zásadne rozchádzajú v informáciách o internetovej penetrácii. Podľa európskeho štatistického úradu Slovensko s 16,7-percentnou penetráciou internetu výrazne zaostáva za Estónskom, Slovinskom, Maltou a Cyprusom, všetky ostatné kandidátske krajiny, vrátane Česka, Maďarska a Poľska, však predstihuje. Ide o prvú štatistiku, ktorá stanovuje takéto poradie krajín. Doterajšie prieskumy spoločností Taylor Nelson Sofres, GfK aj IDC kládli Slovensko v rámci Visegrádskej štvorky zväčša na druhé, prípadne až štvrté miesto, vždy však za Českú republiku. Podľa grafu v správe z Ľubľany takisto používa internet na Slovensku menej ľudí, než v Česku a Maďarsku.

Paradoxom je, že autori oboch štatistík čerpali z rovnakého zdroja, globálneho prieskumu Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU) za rok 2001. Pri zostavovaní ľubľanskej správy však došlo k nepresnosti – pre Slovensko má totiž ITU k dispozícii len údaje z roku 2000, keď bola penetrácia internetu 12 percent. Tento údaj sa však v ľubľanskej správe bez upozornenia porovnáva s penetráciou všetkých ostatných krajín o rok neskôr, čo spôsobuje skreslenie. Naproti tomu Eurostat vytvoril vlastný odhad vývoja penetrácie na Slovensku v minulom roku a zaradil nás tak nie na siedme, ale na piate miesto.

Napriek nepresnému porovnaniu správa z Ľubľany veľmi zreteľne odhaľuje kľúčové problémy rozvoja internetu na Slovensku. Hoci je celkový počet používateľov porovnateľný s okolitými krajinami, v počte domácností pripojených na internet sme sa v rebríčku trinástich krajín umiestnili tesne pred posledným Lotyšskom na dvanástom mieste. Takéto poradie je zachované ešte pri jednom ukazovateli – pri cene za internetové pripojenie v prepočte na kúpnu silu obyvateľov, kde opäť najviac platia Lotyši a hneď za nimi nasledujú Slováci.

Slovensko je zároveň na poslednom mieste v počte verejných miest s možnosťou prístupu na internet (typicky knižnice či školy). Na stotisíc obyvateľov u nás pripadá 0,8 takýchto miest, kým v Česku vyše 10 a v Slovinsku až 50.

Veľmi zlá je aj situácia s vybavenosťou škôl počítačmi a internetom. V Európskej únii pripadá na 100 žiakov základných škôl viac než päť počítačov pripojených na internet a v kandidátskych krajinách viac než dva, no na Slovensku je to len približne pol počítača. Horšie je na tom z kandidátskych krajín už len Turecko; Rumunsko a Cyprus sú približne na rovnakej úrovni.

Posledné varovanie

„Kandidátske krajiny… musia venovať pozornosť efektívnemu uplatneniu regulačných opatrení podporujúcich konkurenciu, aby sa znížili ceny (internetu) a zvýšila jeho penetrácia,“ uvádza sa v záverečnej správe z ľubľanského stretnutia ministrov. „Dôležitými otázkami pre ďalšiu fázu plánu eEurope+ budú: dokončenie implementácie európskeho práva relevantného pre rozvoj informačnej spoločnosti…, zavedenie alternatívnych spôsobov prístupu na internet, pripájanie škôl, zvyšovanie počtu verejných miest prístupu na internet a rozvoj eGovernmentu.“

Je zjavné, že hoci je Slovensko pri celkovom pohľade aspoň priemerné a v určitých oblastiach sa mu darí celkom dobre, výrazne zaostáva presne v tých úlohách, ktoré Európa považuje za prioritné – vo zvyšovaní kvality vzdelávania, sprístupňovaní internetu všetkým vrstvám obyvateľov či vytváraní konkurenčného prostredia umožňujúceho znižovanie cien internetu.

Sme preto pravdepodobne jedinou kandidátskou krajinou, ktorá sa môže oblasti informatizácie pochváliť tým, že jej súčasnosť vyzerá lepšie, ako jej budúcnosť.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Křetínský: Desím sa, aby napätie v koalícii neohrozilo Slovensko

Prevážil podľa mňa konsenzus, že problematika je natoľko zložitá, že politická reprezentácia nie je schopná objektívne vyhodnotiť, čo by sa jednotlivým klientom stalo.

PLUS

Nespávajú, aby mohli prekladať titulky. Zadarmo a za pár hodín

I love you, povie filmová postava a v titulkoch sa objaví: Ja láska vy.

Neprehliadnite tiež

Objavili záhadné mikróby, ktoré prežili v kryštáloch desaťtisíce rokov

Organizmy sú úplne iné než tie v databázach. Niektorí spochybňujú, či naozaj pochádzajú z kryštálov.

Google a Microsoft neukážu weby pre nelegálne sťahovanie

Nový etický kódex platí pre vyhľadávače v Británii, či prekročí jej hranice dnes nie je jasné.

Ako by to vyzeralo, ak by všetci ľudia žili v jednej budove?

Stačí približne 180-tisíc ľudí, aby mala krytá budova vlastné počasie.

Na YouTube bude menej reklám, zrušia tie najdlhšie

Hoci reklamu na YouTube zatiaľ možno filtrovať, firma sa rozhodla zrušiť svoj najinvazívnejší reklamný formát.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  2. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  4. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  8. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  9. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  10. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 11 597
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 6 623
  3. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 6 233
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 055
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 5 789
  6. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 5 525
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 386
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 847
  9. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 595
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 997

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop