LONDÝN, BRATISLAVA. Po mesiaci na anglickom vidieku sa zakladateľ WikiLeaks Julian Assange v utorok vráti do Londýna.
Opäť sa postaví pred súd, ktorý rozhoduje o jeho vydaní do Švédska. Tam ho chcú vypočuť v súvislosti s obvineniami zo znásilnenia.
Cez špionáž to nepôjde
Ešte začiatkom decembra strávil Assange desať dní vo väzbe. Súd ho potom prepustil, no pod podmienkou, že sa bude hlásiť polícii. V utorok súd v Londýne rozhodne o jeho ďalšom osude.
Kým stíhanie vo Švédsku oficiálne nesúvisí s činnosťou WikiLeaks, na verejnosť sa dostávajú informácie o vyšetrovaní, ktoré vedie americká vláda. Keďže Assange je Austrálčan a sám sa nedopustil špionáže, Washington hľadá inú cestu, ako ho súdiť za zverejnenie tajných informácií.
Vláda Baracka Obamu preto vytvorila špeciálnu komisiu. O jej činnosti sa teraz dostávajú na verejnosť prvé informácie. Američania sa snažia dokázať, že Assange naviedol k činu vojaka Bradleyho Manninga, ktorý tajné depeše vyniesol a stránke posunul. Manninga už takmer rok držia vo väzení.
Medzinárodný škandál
Zrejme na podnet komisie v polovici decembra súd vo Virgínii požiadal stránku Twitter o osobné údaje o konte Assangea, Manninga a ďalších troch ľudí. Twitter to nemal zverejniť, ani informovať o vyšetrovaní. Stránka sa odvolala, pred týždňom jej súd umožnil informovať dotknutých ľudí, čo sa aj stalo.
Aféra nadobudla medzinárodné rozmery, keďže medzi päticou je aj islandská poslankyňa Brigitta Jonsdottirová, ktorá v minulosti WikiLeaks pomáhala. Island už požiadal amerického veľvyslanca o vysvetlenie, prečo jeho vláda zbiera informácie o poslancovi cudzej krajiny.
A čo Google a Facebook?
Assange to cez víkend označil za zastrašovanie. „Ak by sa to stalo v Iráne, svet by sa ozval,“ povedal podľa BBC.
Twitter pochválil, že sa proti nariadeniu ozval a zverejnil ho. Pod tlak sa dostali ďalšie spoločnosti ako Google či Facebook, kde tiež majú ľudia spojení s WikiLeaks svoje kontá. Je totiž pravdepodobné, že rovnakej žiadosti čelili aj oni, no neozvali sa.
