Čo je podľa Vás najdôležitejším či najvýznamnejším objavom či zistením v roku 2010 vo svete?
Najviac ma oslovilo udelenie Nobelovej ceny za fyziku, ktorú dostali dvaja vedeckí pracovníci z Univerzity v Manchestri (Veľká Británia). Ide o profesorov Andreja Geima a Konstantina Novosela. Obaja pochádzajú z Ruska.
Cena bola udelená za izoláciu, zmeranie a interpretáciu niektorých fyzikálnych vlastností grafénu. Grafén je dvojrozmerná štruktúra zložená z uhlíku s výnimočnými fyzikálnymi a mechanickýcmi vlastnosťami.
Objav je pre mňa zaujímavý i preto, že sa s grafénovými vrstvami stretávam aj v mojej odbornej práci. Zaoberáme sa výskumom a vývojom nových materiálov pre extrémne podmienky. Ide o syntetické keramické materiály.
V nedávnej minulosti sme navrhli materiál, ktorý má vo svojom „genetickom kóde“ implantovaný potenciál pre vznik grafénových vrstiev na hraniciach zŕn. Pri vhodnej kryštalizácii tohto materiálu vzniknú v štruktúre látky grafénové vrstvy.
Ich vznik má za následok mimoriadnu odolnosť takto koncipovaného materiálu voči vysokoteplotnej deformácii. Inými slovami, materiál-súčiastka nemení svoj tvar a pevnosť do teplôt presahujúcich 1300 °C.
Vznikom grafénových vrstiev sa v materiále dajú významne modifikovať aj iné vlastnosti keramických materiálov a tak rozšíriť ich použitie v najrôznejších oblastiach života.
Čo je takýmto objavom, zistením či posunom v roku 2010 na Slovensku?
Aj keď sa to širokej verejnosti asi nezdá, aj na Slovensku vznikajú významné výsledky vedy a výskumu. Mnohé z týchto výsledkov boli prezentované napríklad na Noci výskumníka organizovanej agentúrou SOVVA pre verejnosť.
Vo svete určite zarezonoval výskum, ktorý robia kolegovia z Ústavu genetiky a biotechnológie rastlín SAV v spolupráci s ukrajinskými vedeckými pracovníkmi. Ide o štúdiu reakcie rastlín na účinky radioaktívneho žiarenia.
Výskum sa realizuje na kontaminovaných experimetálnych poliach v černobyľskej oblasti. Výsledky ukazujú, že rastliny sú schopné sa adaptovať na život v zamorenom prostredí.
Autori navrhli model, ktorý vysvetľuje možnosť pestovania v podstate zdravých plodín v zamorených oblastiach. Výskum vedený Mgr. Martinom Hadjúchom má pre svoje globálne využitie nesmierny význam a aj oprávnený ohlas vo svete.
Čo môžeme vo vede očakávať od roku 2011?
Nasledujúci rok je plný očakávaní. V Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN) sa v tomto roku uskutočnila zrážka vysokoenergetických častíc, ktorá mala za následok vznik „slabej“ čiernej diery.
Tento experiment by mal simulovať situáciu pri „veľkom tresku“ a teda osvetliť niektoré otázky týkajúce sa prvých okamihov vzniku vesmíru.
Dá sa očakávať, že tento výskum bude pokračovať aj v roku nasledujúcom. Je to len jeden z príkladov, rovnako by som mohol menovať iné oblasti ako sú medicína, chémia, astronómia, a mnohé iné, kde sa vo svete investuje množstvo úsilia a peňazí do výskumu a teda je možné očakávať aj významné objavy.
Aby som však nezabudol na oblasť výskumu, ktorej sa venujem ja, teda na materiálový výskum. Nedávno som sa zúčastnil 112. výročného stretnutia Americkej keramickej spoločnosti v Houstone (USA) a 3. Kongresu Svetovej keramickej federácie v Osake (Japonsko). Obe konferencie venovali mimoriadnu pozornosť udržateľnému vývoju v oblasti energetiky.
Pre výrobu energie z obnoviteľných zdrojov je kľúčový výskum a vývoj nových syntetických materiálov schopných práce v extrémnych podmienkach. Je to nutná podmienka pre významný prelom v tejto pre ľudstvo mimoriadne dôležitej oblasti.
Na konferencii v Hustone prehovoril aj šéf Oddelenia výskumu Kancelárie prezidenta USA. Na moje veľké prekvapenie, vo svojom referáte vyslovil názor, že v USA robili v posledných 10-20 rokoch vážnu chybu, pretože zabudli na masívnu podporu základného výskumu.
Len základný výskum môže vytvoriť potrebnú bázu poznatkov pre inovácie a moderné technológie. V nasledujúcom období sa to má v USA zmeniť.
Myslím si, že tento názor odráža podstatu problému. Investície do výskumu, aj základného, potrebuje každá krajina, ktorá sa chce vymaniť z prívlastku „rozvojová“. V takej krajine by asi nebolo možné, aby Nobelovu cenu za fyziku v roku 2010 dostali dvaja „anglickí vedci“ ruského pôvodu!
Porovnanie so situáciou na Slovensku je čisto náhodné.
Prečítajte si, aký bol rok 2010 podľa vedcov. KLIKNITE
Autor: Pavol Šajgalík / (ved)
