Po dlhom odobí chladnej stability začala v minulom storočí stúpať teplota vody v severozápadnom Atlantiku.
BRATISLAVA. Teplota Atlantiku pri východokanadských brehoch začala v 20. storočí po vyše tisícpäťsto rokoch relatívnej stálosti stúpať a zostáva vysoká.
V časopise Proceedings of the National Academy of Sciences to oznámil päťčlenný medzinárodný tím na čele s Owenom Sherwoodom z Newfoundlandskej univerzity v kanadskom St. John's. Okrem dvoch Kanaďanov boli v tíme Švajčiari a Američan.
Režim teplej vody bol unikátny
Vedci skúmali aminokyseliny, teda dusíkové zlúčeniny izolované z hlbinných gorgonských koralov druhu Primnoa resedaeformis, ktoré rastú na dne Severovýchodného kanála v hornej časti kontinentálneho svahu juhozápadne od kanadskej provincie Nové Škótsko.
Obsah stabilných izotopov dusíka (nielen) v koraloch podľa skorších poznatkov súvisí s rastúcou prítomnosťou subtropických či subpolárnych vôd, ktoré sa presúvajú sem a tam podľa vývoja tzv. Severoatlantickej oscilácie v atmosfére.
Zistili, že pretrvávanie režimu teplej vody s bohatstvom živín od začiatku 70. rokov minulého storočia je v kontexte posledných približne 1800 rokov unikátny jav. Vyššia dostupnosť živín v tejto oblasti vyplynula z nedávnych zmien globálnej klímy.
Presnejšie: Teplota tejto oblasti Atlantiku bola prakticky stála 1600 rokov. Niekedy počas posledných 150 rokov sa tam začala voda náhle otepľovať. Najpravdepodobnejšie v dvadsiatom storočí a väčšina tejto zmeny prebehla po roku 1970, keď Severoatlantická oscilácia prešla do trvalého kladného módu.
Prechod k teplej vode
V tomto móde pri východokanadských brehoch studená, sladšia a na živiny chudobná voda ustupuje na severovýchod a nahrádza ju pomerne teplá, slanšia a na živiny bohatá voda z Golfského prúdu. V zápornom móde Severoatlantickej oscilácie je to naopak.
Desaťročie po roku 1960 by sa na prvý pohľad javilo ako anomálne obdobie s prevládaním studenej vody na pozadí dlhodobejšieho prevládania teplej vody.
Údaje z dlhšieho časového rozpätia však ukázali, že studená voda prevládala počas väčšiny neskorého holocénu (holocén zahŕňa cca 10-tisíc rokov od definitívneho skončenia poslednej ľadovej doby, v zásade sa prekrýva s érou ľudskej civilizácie vybudovanej na produkcii potravín).
Nedávny prechod k teplej vode sa podobá skôr stredoholocénnemu režimu v predmetnej oblasti Atlantiku, ktorý sa skončil pred približne 2500 rokmi.
Zdroj: Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition z 3.1.2011
