BRATISLAVA. "Pozorovali sme maximum meteorického roja Kvadrantidy najmasívnejší meteorický prúd, ktorý môžeme na Zemi pozorovať," povedal pre TASR astronóm - amatér Roman Piffl. Ozrejmil, že padajúce meteory tohto roja možno pozorovať každý rok okolo 3. až 4. januára, veľa ľuďom však pre nepriaznivé počasie táto možnosť uniká.
Na nočnú oblohu tak v noci zaostrili nielen oči slovenských astronómov, ale aj tých z Česka, Poľska a Maďarska, ktorí spolupracujú v rámci stredoeurópskej siete CEMENT. Ako priblížil Piffl, na Slovensku meteory monitorovali z troch amatérskych staníc a dvoch observatórií. Na stanici v Dunajskej Lužnej sa napríklad za asi päť hodín podarilo vďaka špeciálnej videotechnike zachytiť 68 meteorov. Pozorovania sa následne porovnávajú s výsledkami z ostatných staníc a astronómovia sa pokúšajú jednotlivé zábery spárovať.
"Jeden a ten istý meteor dokážeme vidieť z viacerých miest," konštatoval Piffl s tým, že následne tak možno vypočítať dráhu danej častice v Slnečnej sústave. Vďaka tomu vedia astronómovia vypátrať aj materské teleso, z ktorého meteory pochádzajú, čo prispieva aj k poznaniu o blízkom vesmíre. "Najčastejšie sú to kométy alebo zaspaté kométy, ktoré sa javia ako asteroidy." Predpokladá sa, že nočný meteorický roj Kvadrantidy sú "odpadky" z asteroidu 2003 EH1. Či sú pozorované meteory naozaj jeho pozostatkami, však ukáže až skúmanie nasnímaných záberov.
Aj tento meteorický roj sa opakuje každý rok. Podľa Piffla meteory, ktoré ľudia často vnímajú ako padajúce hviezdy, môžu byť veľké iba ako odrobinky. Vzhľadom na obrovskú rýchlosť, ktorou vlietajú do atmosféry Zeme, sa však vo výške zhruba 100 km nad zemským povrchom prudko zahrejú a zhoria.
