BRATISLAVA. Predpovedať budúcnosť je vždy problém. V tom lepšom prípade to je totiž veštenie na základe nejakých predpokladov, v tom horšom blúznenie postavené skôr na želaniach.
Obzvlášť to platí vo vede, kde sa prelomové objavy niekedy zjavia akoby z ničoho. A niekedy sa o ich prelomovosti dozvieme až s odstupom desiatok rokov.
Aj napriek týmto ťažkostiam sa populárno-vedecký magazín New Scientist pokúsil odhadnúť, aký by mohol byť rok 2011.
Prizval si k tomu odborníkov na scientometriu a štatistiku, ktorí vypočítali, s akou pravdepodobnosťou sa niektoré predpovedané vedecké príbehy aj naozaj odohrajú.
Dvojička ZemeRok 2010 patril antihmote, exotickým baktériám, neandertálcom či exoplanétam. Práve v poslednom prípade takým bude aj rok budúci. Už dnes astronómovia poznajú viac ako päťsto vzdialených svetov, ktoré obiehajú okolo svojich hviezd.
Nachádzame ich tak rýchlo, že nové objavia takmer každé štyri dni.
Čo nás čaká?Dvojička Zeme: exoplanéta, ktorá bude mať rovnakú veľkosť a teplotu, ako má tá naša.Elektromobily: viaceré spoločnosti uvedú na trh autá na elektrický pohon.Embryonálne bunky: ďalší pacienti podstúpia túto experimentálnu liečbu.Súkromný vesmír: spoločnosti budú pokračovať v testoch súkromných rakiet.Internet pribrzdí: rozširovanie internetu sa spomalí.
Pozornosť sa preto obrátila nie na akúkoľvek exoplanétu, ale na takú, ktorá by bola skoro rovnaká ako naša Zem. New Scientist špekuluje, že takúto kozmickú „dvojičku“ by sme mohli odhaliť práve budúci rok. Panovali by na nej ešte vhodnejšie podmienky, ako na 20 svetelných rokov vzdialenej Gliese 581 g.
Tú objavili astronómovia v septembri, aj keď jej existencia sa zatiaľ úplne nepotvrdila.
Tím Samuela Arbesmana z Harvardu predtým na základe svojich matematických modelov vyrátal, že „planétu podobnú Zemi“ vedci nájdu do mája roku 2011.
Upravené predpovede na budúci rok sú preto optimistickejšie. „Naše čísla naznačujú, že šanca nájsť skutočné dvojča Zeme do konca budúceho roku je asi 82 percent,“ vypočítali teraz Arbesman s Rachel Courtlandovou.
Tieto predpovede navyše zrejme nepočítajú s prvými budúcoročnými údajmi z lovca planét americkej NASA, observatória Kepler.
Súkromníci vo vesmíreAj ďalší míľnik budúceho roku je z kozmu. Zrejme nimi budú súkromné firmy, ktoré pošlú svoje stroje tam, kde dosiaľ misie vysielali len štáty. Už v decembri tohto roku testovala spoločnosť SpaceX kozmickú loď Dragon a dokázala ju vystreliť na obežnú dráhu Zeme aj úspešne pristáť.
Odhaduje sa, že už budúci rok sa firme podarí počas testu zaparkovať na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS. Súkromný sektor však nielen pomôže Američanom nahradiť raketoplány, ktoré tiež ukončia svoju kariéru.
Ak sa podaria skúšobné lety, turistov do vesmíru by mohli voziť vyhliadkové lode spoločnosti Virgin Galactic.
Ostrovček a jeho ostrovanPodstatne menej pravdepodobné je však odhalenie ďalšieho tajomstva periodickej tabuľky prvkov.
Chemické prvky s veľmi vysokým protónovým číslom sú nestabilné, a keď ich aj vedci v laboratóriách vytvoria, skoro okamžite zmiznú. No predpokladá sa, že jestvovať by mohol akýsi „ostrovček stability“ - a tiež „ostrovan“, vytrvalejší prvok, ktorý by mal podľa našich hypotéz zrejme 184 neutrónov a 114, 120 alebo 126 protónov.
New Scientist špekuluje, že na budúci rok by ho mohli objaviť.
Matematický model je proti. Vzhľadom na súčasné ťažkosti pri takomto výskume naznačuje, že počkať si budeme musieť zhruba do polovice storočia. „Vytvorenie ostrovana už na budúci rok je optimistické,“ napísali Arbesman s Courtlandovou.
Autá aj kmeňové bunkyBudúci rok sa určite dočkáme ďalších hybridných áut či predaja vozidiel na elektrický pohon. Viaceré automobilky plánujú uviesť na trh práve takéto modely.
Naďalej sa bude testovať aj liečba pomocou embryonálnych kmeňových buniek. V niektorých krajinách by sme sa tak postupne mohli dočkať liečby postavenej na bunkách, ktoré sa dokážu premeniť na prakticky akúkoľvek časť ľudského tela.
Pravdepodobne to odštartuje ďalšie vlny debaty o etických otázkach podobných postupov.
