Vedci predĺžili život antihmote
Existenciu antihmoty predpovedal v roku 1928 britský fyzik Paul Dirac. Neviditeľný a neuchopiteľný fenomén sa dal ťažko predstaviť, nieto s ním manipulovať, pretože pri stretnutí s hmotou antihmota v okamihu zanikne. Uvoľní sa pritom toľko energie, že skôr ako o zániku môžeme hovoriť o výbuchu.
Vedci neskôr teoretickú existenciu antihmoty potvrdili, keď objavili jej častice v kozmickom žiarení a vyrobili na urýchľovačoch prvé antiprotóny a pozitróny. Žili iba miliardtiny sekundy.
V roku 2010 sa prvýkrát podarilo predĺžiť antihmote život, a to tak významne, že sa zrodila nádej na experimentovanie s ňou.
Spomalenie rozpadu antihmoty sa do dejín vedy zapíše ako experiment ALPHA vedeckého tímu jadrového výskumu v ženevskom CERN-e. Pomalší rozpad antivodíka dosiahol vďaka použitiu magnetických síl pri extrémne nízkych teplotách.
Aj keď ide „iba“ o desatinu sekundy, je to zásadný objav v poľovačke na hmotu s opačným elektrickým nábojom než má bežná hmota. +Čítajte viac
Poslušná baktéria
Tím z Venterovho inštitútu v Rockville a San Diegu v Kalifornii vytvoril prototyp najmenšieho „biologického stroja“. Vložili do baktérie zbavenej DNA syntetickú kompletnú dedičnú informáciu (genóm) a baktéria ožila.
Znamená to prvý krok na ceste genetického programovania podľa potrieb ľudí. Hoci objav vyvolal okamžitú reakciu skeptikov, vedci dúfajú, že najmenšie stroje možno v perspektíve prispôsobiť tak, aby vyrábali nové liečivá, biopalivá alebo upratovali po katastrofách typu ropnej havárie v Mexickom zálive. +Čítajte viac
Neandertálska DNA
Vyhynutie neandertálcov zostáva jednou z najväčších záhad ľudskej prehistórie. Objav, že mnohí z nás v sebe nosia ich gény, preto spôsobil senzáciu. Oznámil ho špecialista na neandertálsku DNA Svante Pääbo, ktorý vedie tím z Inštitútu evolučnej antropológie Maxa Plancka v Lipsku.
Porovnanie DNA ľudí žijúcich v rôznych častiach sveta ukázalo, že naši predkovia získali neandertálske gény po tom, čo migrovali z Afriky, pretože Afričania ich nemajú. +Čítajte viac
Voda na Mesiaci
Mesiac sa dlhé roky považoval za suché teleso. V roku 2009 tam sondy objavili vodu viazanú v mesačných mineráloch. V marci 2010 vedci zistili zmrznutú vodu na mesačnom severnom póle a odhadli jej množstvo na 600 miliónov ton.
Toto číslo v apríli prepísal tím Paula Spudisa z Mesačného a planetárneho strediska v Houstone: nejde o milióny, ale o miliardy ton. Dobrá správa pre prípadnú kolonizáciu nášho vesmírneho suseda. +Čítajte viac
Čudná forma života
V kalifornskom jazere Mono žije baktéria, ktorá má v DNA namiesto fosforu jedovatý arzén. Podľa člena objaviteľského tímu Paula Daviesa, fyzika z Arizonskej štátnej univerzity v Tempe, je to unikátny úkaz o novej forme pozemského života.
Iní vedci hovoria, že baktéria sa iba prispôsobila na nezvyčajné životné prostredie, čo je známy jav. Objav však v každom prípade zvýšil záujem verejnosti o astrobiologický výskum. +Čítajte viac
Prach z planétky
V júni sa vrátila zo sedemročnej cesty japonská sonda Hayabusa (Sokol). Prvý raz v histórii výskumu slnečnej sústavy priniesla na Zem prach z malej planétky - asteroidu Itokawa.
V čase pristátia sondy bola Itokawa od Zeme vzdialená 320 miliónov kilometrov, viac ako dvakrát ďalej než Slnko. Na jej povrchu zanechala sonda puzdro s menami 880-tisíc ľudí zo 149 krajín vrátane Arthura Clarka alebo Stevena Spielberga. +Čítajte viac
Protón sa zmenšil
Rozmer protónu, kladne nabitej stabilnej čiastočky v atómovom jadre, patrí k základným fyzikálnym veličinám. Medzinárodný tím odborníkov protón premeral novým postupom a oznámil, že je o štyri percentá menší, než sa myslelo.
Vhodil tak do fyzikálneho ringu bombu. Ak sa výsledok potvrdí, znamenalo by to prehodnotenie základných znalostí o stavbe hmoty. +Čítajte viac
Krok k jadrovej fúzii
Kontrolovaná termojadrová fúzia predstavuje veľmi perspektívny, no veľmi náročný zdroj energie na hranici súčasných technických možností.
Vedci z laboratórií Lawrenca Livermora v Kalifornii v januári oznámili, že použitím 192 laserov sústredených na ploche veľkej ako futbalové ihrisko dosiahli teplotu 111 miliónov stupňov Celzia, čo umožní začať experimenty s termojadrovou fúziou.
Rekord z Marsu
Sonda NASA nazvaná 2001 Mars Odyssey vytvorila 17. decembra rekord, keď okolo Marsu krúžila už 3340 dní. Dovtedy bol najdlhšie slúžiacou sondou Mars Global Surveyor (1997 - 2006).
Mars Odyssey skúma Mars od 24. októbra 2001 a udržiavala napríklad kontakt s robotickými výskumníkmi červenej planéty Spirit a Opportunity. +Čítajte viac
Kmeňové bunky liečia
Tím z Kalifornskej univerzity v Irvine na čele s Desirée Salazarovou ukázal, že nervové kmeňové bunky dokážu obnoviť nielen akútne poranenú miechu, ale výrazne zlepšia jej funkciu pri chronickom poškodení.
Američania zatiaľ experimentovali na myšiach, no sľúbili skoré výskumy s účasťou ľudí.
