SME
Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Aká bola veda v roku 2010?

Redakcia SME vybrala desiatku najzaujímavejších udalostí vo vede za rok 2010. Najväčším objavom bola stabilnejšia antihmota.

Experiment Alpha, kde vytvorili stabilnejšiu antihmotu.Experiment Alpha, kde vytvorili stabilnejšiu antihmotu. (Zdroj: CERN, NASA)

Vedci predĺžili život antihmote

Existenciu antihmoty predpovedal v roku 1928 britský fyzik Paul Dirac. Neviditeľný a neuchopiteľný fenomén sa dal ťažko predstaviť, nieto s ním manipulovať, pretože pri stretnutí s hmotou antihmota v okamihu zanikne. Uvoľní sa pritom toľko energie, že skôr ako o zániku môžeme hovoriť o výbuchu.

Vedci neskôr teoretickú existenciu antihmoty potvrdili, keď objavili jej častice v kozmickom žiarení a vyrobili na urýchľovačoch prvé antiprotóny a pozitróny. Žili iba miliardtiny sekundy.

Skryť Vypnúť reklamu

V roku 2010 sa prvýkrát podarilo predĺžiť antihmote život, a to tak významne, že sa zrodila nádej na experimentovanie s ňou.

Spomalenie rozpadu antihmoty sa do dejín vedy zapíše ako experiment ALPHA vedeckého tímu jadrového výskumu v ženevskom CERN-e. Pomalší rozpad antivodíka dosiahol vďaka použitiu magnetických síl pri extrémne nízkych teplotách.

Aj keď ide „iba“ o desatinu sekundy, je to zásadný objav v poľovačke na hmotu s opačným elektrickým nábojom než má bežná hmota. +Čítajte viac


Poslušná baktéria

Tím z Venterovho inštitútu v Rockville a San Diegu v Kalifornii vytvoril prototyp najmenšieho „biologického stroja“. Vložili do baktérie zbavenej DNA syntetickú kompletnú dedičnú informáciu (genóm) a baktéria ožila.

Znamená to prvý krok na ceste genetického programovania podľa potrieb ľudí. Hoci objav vyvolal okamžitú reakciu skeptikov, vedci dúfajú, že najmenšie stroje možno v perspektíve prispôsobiť tak, aby vyrábali nové liečivá, biopalivá alebo upratovali po katastrofách typu ropnej havárie v Mexickom zálive. +Čítajte viac

Skryť Vypnúť reklamu

Neandertálska DNA

Vyhynutie neandertálcov zostáva jednou z najväčších záhad ľudskej prehistórie. Objav, že mnohí z nás v sebe nosia ich gény, preto spôsobil senzáciu. Oznámil ho špecialista na neandertálsku DNA Svante Pääbo, ktorý vedie tím z Inštitútu evolučnej antropológie Maxa Plancka v Lipsku.

Porovnanie DNA ľudí žijúcich v rôznych častiach sveta ukázalo, že naši predkovia získali neandertálske gény po tom, čo migrovali z Afriky, pretože Afričania ich nemajú. +Čítajte viac

Voda na Mesiaci

Mesiac sa dlhé roky považoval za suché teleso. V roku 2009 tam sondy objavili vodu viazanú v mesačných mineráloch. V marci 2010 vedci zistili zmrznutú vodu na mesačnom severnom póle a odhadli jej množstvo na 600 miliónov ton.

Toto číslo v apríli prepísal tím Paula Spudisa z Mesačného a planetárneho strediska v Houstone: nejde o milióny, ale o miliardy ton. Dobrá správa pre prípadnú kolonizáciu nášho vesmírneho suseda. +Čítajte viac

Skryť Vypnúť reklamu

Čudná forma života

V kalifornskom jazere Mono žije baktéria, ktorá má v DNA namiesto fosforu jedovatý arzén. Podľa člena objaviteľského tímu Paula Daviesa, fyzika z Arizonskej štátnej univerzity v Tempe, je to unikátny úkaz o novej forme pozemského života.

Iní vedci hovoria, že baktéria sa iba prispôsobila na nezvyčajné životné prostredie, čo je známy jav. Objav však v každom prípade zvýšil záujem verejnosti o astrobiologický výskum. +Čítajte viac


Prach z planétky

V júni sa vrátila zo sedemročnej cesty japonská sonda Hayabusa (Sokol). Prvý raz v histórii výskumu slnečnej sústavy priniesla na Zem prach z malej planétky - asteroidu Itokawa.

V čase pristátia sondy bola Itokawa od Zeme vzdialená 320 miliónov kilometrov, viac ako dvakrát ďalej než Slnko. Na jej povrchu zanechala sonda puzdro s menami 880-tisíc ľudí zo 149 krajín vrátane Arthura Clarka alebo Stevena Spielberga. +Čítajte viac

Skryť Vypnúť reklamu


Protón sa zmenšil

Rozmer protónu, kladne nabitej stabilnej čiastočky v atómovom jadre, patrí k základným fyzikálnym veličinám. Medzinárodný tím odborníkov protón premeral novým postupom a oznámil, že je o štyri percentá menší, než sa myslelo.

Vhodil tak do fyzikálneho ringu bombu. Ak sa výsledok potvrdí, znamenalo by to prehodnotenie základných znalostí o stavbe hmoty. +Čítajte viac

Krok k jadrovej fúzii

Kontrolovaná termojadrová fúzia predstavuje veľmi perspektívny, no veľmi náročný zdroj energie na hranici súčasných technických možností.

Vedci z laboratórií Lawrenca Livermora v Kalifornii v januári oznámili, že použitím 192 laserov sústredených na ploche veľkej ako futbalové ihrisko dosiahli teplotu 111 miliónov stupňov Celzia, čo umožní začať experimenty s termojadrovou fúziou.

Skryť Vypnúť reklamu

Rekord z Marsu

Sonda NASA nazvaná 2001 Mars Odyssey vytvorila 17. decembra rekord, keď okolo Marsu krúžila už 3340 dní. Dovtedy bol najdlhšie slúžiacou sondou Mars Global Surveyor (1997 - 2006).

Mars Odyssey skúma Mars od 24. októbra 2001 a udržiavala napríklad kontakt s robotickými výskumníkmi červenej planéty Spirit a Opportunity. +Čítajte viac


Kmeňové bunky liečia

Tím z Kalifornskej univerzity v Irvine na čele s Desirée Salazarovou ukázal, že nervové kmeňové bunky dokážu obnoviť nielen akútne poranenú miechu, ale výrazne zlepšia jej funkciu pri chronickom poškodení.

Američania zatiaľ experimentovali na myšiach, no sľúbili skoré výskumy s účasťou ľudí.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Kam ísť na test, čo s pozitívnymi a čo bude s netestovanými? (otázky a odpovede)

Certifikát z plošného testovania na Covid-19 je vstupenkou do obchodov.

Pri plošnom testovaní sa využívajú antigénové testy.
Premiér Igor Matovič a minister obrany Jaroslav Naď.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Testovanie nie je hlasovanie, dajte sa otestovať

Je dôležité, aby štát dokázal otestovať všetkých, ktorí chcú byť zodpovední.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
Rozprávky SME

Najmúdrejšia sestra (číta Robert Roth)

Klasické rozprávky (nielen) pre vaše deti.

Rozprávky SME | podcast

Neprehliadnite tiež

Podcast Tech_FM

Čierne diery sú aj také, aké by nemali byť

Čo nás učí gravitačná astronómia.

Sonda OSIRIS-REx.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  1. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  2. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  3. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  4. Magazín SME Ženy už v predaji
  5. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  6. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  7. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  8. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  9. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  10. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 563
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 24 729
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 425
  4. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 408
  5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 845
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 15 988
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 12 472
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 446
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 241
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 102