DenisovaniaKosť a zub našli v jaskyni Denisova v ruskom Altaji.
Ich DNA sa líši od moderných ľudí aj neandertálcov.
S neandertálcami sa rozišli pred 640tisíc rokmi.
BRATISLAVA. Kedysi sme si mysleli, že obývame svet, v ktorom zvíťazili moderní ľudia. Na rozdiel od vzdialených príbuzných neandertálcov sme sa mu dokázali lepšie prispôsobiť. Naši predkovia prežili a napokon ovládli celú planétu.
Na takúto predstavu ľudskej prehistórie však zrejme musíme zabudnúť. Neandertálci neboli „cudzinci“ a s modernými ľuďmi to vyzerá oveľa komplikovanejšie, než sme si donedávna mysleli.
Človek či neandertálec?V máji priniesli genetici a paleoantropológovia dôkaz, že neandertálci neboli iba ľudskí susedia, ale aj naši priami predkovia a my v sebe dodnes nosíme časť neandertálskej DNA. Aby to však nebolo príliš jednoduché, príbeh nášho pôvodu skomplikoval ďalší nález.
V roku 2008 našli ruskí vedci v známej jaskyni Denisova v sibírskom Altaji pozostatky malíčka, ktoré sa rozhodli preskúmať. Kosť, ktorá patrila päť– až sedemročnému dievčatku, bola zvláštna.
Už prvý výskum mitochondriálnej DNA zo začiatku roku ukázal, že pravdepodobne pôjde o druh, ktorý dosiaľ nepoznáme. Na takéto odvážne tvrdenie však boli potrebné ďalšie dôkazy. Tie podľa štúdie v magazíne Nature priniesol švédsky genetik Svante Pääbo.
Jeho tím ukázal, že nejde ani o moderných ľudí, ani o neandertálcov. Malíček podľa magazínu Science patril príslušníkovi skupiny, ktorá sa viac podobala na neandertálcov než na moderných ľudí. No nebola ani jedným, aj keď podľa vedcov mala bližšie k neandertálcom. Vedci ju preto nazvali Denisovania.
„Neandertálci a Denisovania sú zrejme sesterské skupiny,“ vysvetľoval pre Science Pääbo. Obe línie sa rozišli asi pred 640-tisíc rokmi.
To potvrdil aj nález zuba, ktorý tiež objavili v jaskyni Denisova. Línia neandertálcov sa pritom od ľudskej oddelila ešte skôr.
Krížili sme saTo nebolo všetko. Vedci sa rozhodli jadrovú DNA nového nálezu porovnať s genetickou informáciou rôznych súčasných ľudí. Vytypovali si preto 53 odlišných populácií po celom svete.
Nasledovalo ďalšie prekvapenie: genetici zistili, že dnešní Melanézania vo svojej DNA nesú štyri až šesť percent génov práve od Denisovanov, pričom až ďalšie štyri percentá máme všetci od neandertálcov.
„Moderní“ ľudia sa tak na svojej ceste z Afriky zrejme stretli s neandertálcami a krížili sa s nimi. Časť, ktorá sa potom vybrala na východ, sa stretla s Denisovanmi a znovu sa krížila. Dnešní Melanézania tak majú v sebe stopy po neandertálcoch aj Denisovanoch.
Podľa génov pritom nie sú Denisovania ani neandertálci totožní s modernými ľuďmi. No ak by boli iným druhom, zrejme by platilo, že aj keby sa navzájom mohli krížiť, ich potomkovia by sa už nemohli rozmnožovať.
To, že v našej DNA sú „pozostatky“ po Denisovanoch a neandertálcoch však znamená, že tento predpoklad neplatí a naši „príbuzní“ možno vôbec nie sú iným druhom a Homo sapiens, ako sme si ho doteraz predstavovali, vlastne neexistoval.
„Nič nie je viac zvláštne ako objaviť nové zvraty v našom pôvode,“ komentoval to pre National Geographic paleoantropológ Brian Richmond. „A toto je ďalší zvrat.“
