BRATISLAVA. Chlapci sa hrajú so stavebnicami a zbraňami, dievčatká zase češú a prebaľujú bábiky. Jestvujú hypotézy, že takéto detské hry nemajú nič spoločné s prirodzenou ľudskou povahou, ale sú len výsledkom tradícií. Keby v spoločnosti jestvovali iné predsudky, deti by dávali prednosť iným hračkám.
Toto rodové tvrdenie teraz do istej miery spochybňuje nový výskum šimpanzov v Ugande. Vedci štrnásť rokov sledovali našich príbuzných v Národnom parku Kibale a zistili, že s obdobou „bábik“ sa hrajú najmä mladé, nedospelé samice.
Podľa štúdie v magazíne Current Biology prenášajú a hrajú sa s kúskami vetvičiek, berú si ich do hniezda, kde trávia deň a napodobňujú pritom správanie starších matiek k svojim potomkom. Mladé samce podobné správanie zvyčajne nevykazujú.
Obľúbené hračky
Etológovia a biológovia už v minulosti pozorovali zvláštne správanie u primátov v zajatí. Mladé makaky či mačiaky tiež dávali podľa svojho pohlavia prednosť rôznym typom hračiek.
Samice sa hrávali s bábikami, samce napríklad s nákladnými autami.
„Fakt, že opice v zajatí preferujú femínne a maskulíne hračky podľa toho, či sú samce alebo samice, naznačuje, že je niečo biologicky odlišné v ich pohlaviach, čo ich priťahuje k rôznym typom hračiek,“ povedala pre magazín National Geographic biologička Sonya Kahlenberg z americkej Bates College.
O ničom podobnom však vedci dosiaľ nevedeli vo voľnej prírode, kde by mohli vylúčiť vplyv človeka. Zmenila to až viac ako stovka pozorovaní komunity Kanyawara.
„Palička nemala žiadnu bezprostrednú funkciu,“ vysvetľuje primatológ Richard Wrangham z Harvardu, hlavný autor štúdie. „Niekedy ich nosia len pár minút, inokedy hodiny.“ U dospelých samíc sa toto správanie už neobjavuje.
Výhoda alebo len hra?
Vedci sa domnievajú, že takéto správanie by mohlo byť evolučne výhodné, pričom by pripravovalo matky na materstvo. V skutočnosti však tento zvyk údajne nie je natoľko rozšírený, aby predstavoval naozajstnú evolučnú výhodu.
Ešte odvážnejšia je však špekulácia, že šimpanzy zvládnu zložitejšiu predstavivosť a hrajú sa na niečo, čo v reálnom kontexte nejestvuje. Navyše, takéto správanie sa mláďatá učia jedno od druhého a potom ho už nepoužívajú. Podobné „detské hry“ boli dosiaľ známe najmä u človeka.
Magazín Science však upozorňuje, že na závery o vrodenom správaní je ešte priskoro. Nevieme, či mladé samice len nenapodobňujú svoje matky. Otázne však je, prečo to rovnako nerobia aj mladé samce.
Problémom môže byť aj interpretácia pozorovaní. Vychádza totiž z ľudskej skúsenosti, podľa ktorej by vetvičky u šimpanzov mohli byť obdobou bábik.
