BRATISLAVA. Americká vesmírna sonda LRO (Lunar Reconnaissance Orbiter) chrlí údaje, z ktorých vzniká dosiaľ najpresnejšia a najúplnejšia mapa krátermi husto pokrytej krajiny sprievodcu našej Zeme.
Na konferencii Americkej geofyzikálnej únie v kalifornskom San Franciscu v piatok referoval o aktuálnom stave mapovania Gregory Neumann z Goddardovho strediska pre kozmické lety NASA v Greenbelte (štát Maryland, USA) s kolegami.
Ešte dva roky
"Tento súbor údajov slúži na vytvorenie digitálnej plošnej a výškovej mapy, ktorá bude základnou pomôckou pre budúce výskumné misie na Mesiaci, realizované automatmi i priamo ľuďmi. Po približne jednom roku zberu údajov máme už takmer tri miliardy dátových bodov z laserového výškomeru na palube LRO s prakticky rovnomerným rozložením po obvode Mesiaca.
Merania by sme mali zhruba v tomto rozsahu robiť ešte najmenej dva roky počas vedeckej fázy misie a po nej. V blízkosti pólov poskytneme navigačné možnosti takmer na úrovni GPS, keďže pokrytie je tam hustejšie následkom polárnej obežnej dráhy sondy," povedal Gregory Neumann.
Pre vznik mapy je kľúčová aparatúra LOLA (Lunar Orbiter Laser Altimeter). Vysiela jeden laserový impulz, ktorý sa v špeciálnom optickom člene štepí na päť. Lúče sa po náraze na mesačný povrch odrazia a LOLA z rozdielnych časov ich návratu vypočítava výškový profil terénu a z ich rozšírenia mieru zbrázdenia a odrazivosť povrchu.
Podrobnejšie mapy
Nové mapy na základe údajov LOLA sú presnejšie a zachytávajú viac miest na mesačnom povrchu ako všetky doterajšie.
"Polohové chyby na odvrátenej strane Mesiaca boli jeden až desať kilometrov, my sme dosiahli presnosť až na menej ako 30 metrov plošne a približne jeden meter výškovo. Doterajšie pokrytie malo medzi jednotlivými dátovými bodmi vyše 1,5 kilometra, naše dátové body sú od seba asi 57 metrov v piatich susedných sledoch, vzájomne vzdialených približne 15 metrov," vysvetlil Gregory Neumann.
Podrobnejšie mapy už teraz pomáhajú vysvetliť priebeh vzniku kráterov a veľkých dopadových paniev na povrchu Mesiaca, ako aj históriu osvetlenie tej-ktorej časti jeho povrchu slnečným žiarením to je najmä v polárnej oblasti - dôležité pri pátraní po dlhodobo zatienených miestach v kráteroch, kde by sa mohol uchovávať vodný ľad.
Zdroj: Komuniké NASA Goddard Space Flight Center zo 17. 12. 2010
