Stanford 10. júna (TASR) - Gigantické magnetické oblúky horúceho plynu pravdepodobne zapríčiňujú pravidelne sa opakujúce prepólovanie magnetického poľa Slnka. Na 200. zasadaní Americkej astronomickej spoločnosti (AAS) v Albuquerque to oznámili vedci zo Standfordskej univerzity, ktorí vyhodnocovali údaje zaslané sondami SOHO a Yohkoh (Slnečný lúč) v rokoch 1991-2001. Svoje poznatky zverejnili aj v časopise Astrophysical Journal Letters.
Zem aj Slnko majú magnetické pole a po dvoch magnetických póloch. Zatiaľ čo magnetické pole našej planéty je dlhé obdobie relatívne stabilné, v tom slnečnom si približne každých jedenásť rokov vymenia miesto severný a južný magnetický pól. Deje sa to práve na vrchole jedenásťročného cyklu slnečnej aktivity, keď je na povrchu životodarnej hviezdy vidieť najviac tmavých škvŕn.
Po doznení tohto cyklu sa začne počet slnečných škvŕn zmenšovať a približne po piatich rokoch zaniknú. Po fáze solárneho minima sa všetko zopakuje a po jedenástich rokoch je tu ďalšie maximum. Zatiaľ posledné solárne maximum nastalo v polovici roku 2000 resp. na ostanom prelome rokov - presne sa to nedá určiť, pretože maximum malo, ako už viackrát predtým, dva vrcholy. Aktivita Slnka sa každopádne blíži k minimu, ktoré by malo nastať v roku 2006.
Otázky, prečo práve tento rytmus a prečo dochádza k výmene magnetických pólov, nevedia vedci stále jednoznačne zodpovedať. Tento fenomén dávno nezaujíma len ich, ale má dopad aj na ekonomiku. Na vrchole svojej aktivity nás Slnko totiž bombarduje záplavou elektricky nabitých častíc, ktoré môžu narušiť fungovanie satelitov a komunikačných sietí na Zemi.
Slnko preto pozoruje niekoľko družíc, medzi nimi japonská Yohkoh a európsko-americká SOHO. Nimi zaslané údaje vyhodnocovala Elena Benevolenskaja a jej kolegovia, s cieľom urobiť si jasnejšiu predstavu o magnetickej aktivite Slnka. Dáta zo satelitov zachytávajú útlmovú fázu predchádzajúceho slnečného cyklu 22 po maximum terajšieho cyklu číslo 23.
Astronómovia si všimli, že od slnečných pólov po rovníkovú oblasť sa rozpínajú oblúky extrémne horúceho, elektrizovaného plynu, dosahujúce dĺžku až 800.000 kilometrov. Pre porovnanie: Obvod Slnka na rovníku je asi 4,4 milióna kilometrov. Tieto oblúky siahajú až do vrchnej vrstvy slnečnej atmosféry - koróny - a spájajú magnetické póly so slnečnou škvrnou opačnej polarity.
"Domnievame sa, že tieto magnetické oblúky môžu urýchliť prepólovanie magnetického poľa Slnka a vytvárajú štartovacie podmienky pre ďalší slnečný cyklus," povedal Benevolenskej kolega Alexander Kosovičev.
Častice elektrizovaného plynu majú teplotu 1,9 milióna stupňov Celzia, preto emitujú najmä žiarenie v röntgenovej oblasti. To je pre ľudské oko neviditeľné, ale prístroje sondy Yohkoh ho zachytia. Doplnkové zábery v ultrafialovom spektre dodala sonda SOHO.
Zaujímavé tiež je, že magnetické oblúky sa koncentrujú nad slnečným rovníkom a pod ním, ale nikdy ho neprekračujú. Pritom každá slnečná škvrna, do ktorej ústia, má svoj náprotivok na opačnej pologuli. Ani na jednej pologuli nebývajú škvrny osamotené, ale väčšinou existujú v sprievode partnera opačnej magnetickej polarity.
Obidve sondy zistili ešte jednu skutočnosť. Vznik a zánik obrovských oblúkov nesúvisí iba s jedenásťročným cyklom, ale aj s kratším jeden- až jedenapolročným cyklom. Koronálne oblúky sa totiž tvorili iba v určitom období mimoriadne vysokej aktivity slnečných škvŕn, ktorá sa opakuje každých 12-18 mesiacov počas vzostupnej fázy cyklu.
Dlhý i krátky rytmus majú príčinu hlboko vo vnútri Slnka, kde v hĺbke asi 220.000 kilometrov pulzuje slnečné dynamo, ktoré generuje komplikované vzájomné pôsobenie magnetických polí. Pred dvoma rokmi vedci zo Standfordskej univerzity zistili, že práve tu sa v spomínanom rytme zrýchľujú a zasa spomaľujú dve paralelné plynové vrstvy.
Sonda Yohkoh prestala fungovať vlani decembri pre technické problémy. SOHO v práci pokračuje a vedcom posiela cenné dáta o Slnku.
