. Môže za to aj krátky a lineárny singleplayer, no tým hlavným dôvodom je prozaické konštatovanie: ono je ten multiplayer v Call of Duty zábavný. A chytľavý a rýchly a prepracovaný a... a nebudeme tu sedieť do rána a onanovať nad tým, čo nás baví už roky.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Tie roky však znamenajú i to, že by nám pokojne stačilo, keby sme sa 4 roky hrajkali s prvým Modern Warfare a raz za čas dostali nášup nových máp. Novinky, ktoré postupne prichádzali, síce neboli zlé, avšak dojem z nastavovanej kaše sa každým dielom zbytočne vystupňoval. S príchodom Black Ops môžeme konštatovať, že pokým vám stačí MP z niektorého predošlého Call of Duty, pokojne pri ňom ostaňte. Samotná hrateľnosť je totožná, len sa tu behá, skáče a strieľa na iných mapách. Nevyhneme sa porovnávaniu s Medal of Honor, ktorý sa ako jediný tento rok postavil sérii Call of Duty. A môžeme prehlásiť, že ide o konkurenciu nadmieru podarenú, dokonca v niektorých aspektoch kráľa strieľačiek titul od Electronic Arts predbehol. Všetko je to však len uhol pohľadu.
Príjemnou novinkou v multiplayeri je tréningový kemp, v ktorom si vyberiete mapu a hráte proti botom, nepriateľom riadených umelou inteligenciou. Nemusíte sa teda obávať toho, že by ste skočili do hry, v ktorej vás všetci o niekoľko stupňov prevyšujú svojimi skúsenosťami. Nielen presnosťou a arzenálom zbraní, ale aj znalosťou máp. To prvé sa nacvičiť nedá, budete musieť niekoľko zápasov doslova pretrpieť a záleží len na vás, či ich bude niekoľko desiatok alebo sa rýchlo naučíte základné pravidlá hry. Mapy je však možné spoznať a dokonale si ich prejsť, odhaliť všetky priechody a rýchlo sa v nich orientovať. Umelá inteligencia botov je skôr slabšia, avšak naučíte sa pri nich aspoň základy.
To, čo odlišuje Call of Duty: Black Ops od Medal of Honor je všeobecne veľkoleposť. Megalomanstvo, ktoré môže byť niekedy i na škodu sa prejavuje v príbehovej kampani a snaží sa zaujať i v ponuke multiplayeru. Medal of Honor vyzerá v podstate ako chudobný príbuzný – neponúka ani toľko módov, ani toľko máp. Okrem klasického Team Deathmatchu, ktorý je už tradične najhranejšou alternatívou, nájdete v Black Ops i klasické módy. Obsadzujete dôležité posty a držíte ich pod farbou svojho tímu, kradnete si vlajky, snažíte sa plniť úlohy (obrana vs. útok), či beháte s jednou bombou na základňu súpera, kde sa ju snažíte odpáliť... jednoducho dobre známe varianty založená na spolupráci. Kto chce i klasický deathmatch (Free for All), nájde tu i ten.
Je možné pripojiť sa do verejnej hry, založiť si vlastnú a ak hľadáte poriadne napätie, môžete hrať o virtuálnu menu v ponuke wager match, kde nájdete ďalšie zaujímavé módy. V One in the Chamber dostanete jeden náboj do zbrane, nôž a tri životy. Za každý kill dostanete ďalší náboj a víťazom sa stane ten, kto prežije až do konca... Podobne funguje Stick and Stones (máte vrhacie zbrane ako kušu, nôž a tomahawk, pričom za kill dostávate body, pri zabití tomahawkom obeť všetky body stratí a ten, kto ich má na svojom konte po vypršaní limitu najviac, vyhráva), komplexnú zábavu ponúka Gun Game, pri ktorom musíte nepriateľa zabiť s každou jednou zbraňou. Je ich dvadsať, poradie je pevne dané, máte nekonečnú muníciu, no ak vás niekto zabije kontaktnou zbraňou, vraciate sa o krok späť.
Módov je ohromné množstvo, tie zaujímavejšie sú však nie tak často využívané a je nutné mať s hrou skutočne vysoký skill, inak sa dostanete veľmi rýchlo do úlohy štatistov. Podobne ako módy, sú na tom i mapy, ktorých v základnej verzii – ďalšie budú istotne nasledovať v podobe DLC – nájdete 14 a tento počet je viac než dostatočný. Na žiadnej nenájdete dokonale ukryté miesto, čo nahráva typickej CoD hrateľnosti v MP, ktorá je orientovaná na neustály pohyb, niekedy až divoké lietanie po mape.
Tu sa hrateľnosť triešti do dvoch skupín: buď vám tento bláznivý a neskutočne rýchly multiplayer vyhovuje a dokážete sa prispôsobiť niekedy až arkádovej hrateľnosti alebo nebudete stíhať. Oproti tomu je multiplayer v Medal of Honor pokojnejší a rozvážnejší. V ňom ide prevažne o držanie určitých pozícií či ich postupné získavanie a vytláčanie súpera, kdežto v Call of Duty: Black Ops sa neustále presúvate po celom priestore mapy. Či osamotene alebo v skupinke so spolupracujúcimi hráčmi, no operovanie vo vyhranenej zóne sa tu príliš nenosí. Aj z dôvodu niekedy podivného respawnu, kedy vás hra hodí na krajne nevhodné miesto. Výber v lobby do skupín je taktiež niekedy až neskutočne tragický.
Ešte sa vráťme k mapám. Sú nesmierne rozmanité, v praxi ide o rozsiahle bludisko v exteriéroch. Nájdete tu opustenú sovietsku odpaľovaciu stanicu, vietnamské mesto v rozvalinách, tajnú raketovú základňu na Kube, zasneženú sovietsku základňu, nočný Hanoj, džungľu, americké mestečko v štýle 50. rokov s kartónovými postavami v pripravených príbytkoch na testovanie nukleárnych rakiet, vilu na Kube.... jednoducho je to pestrý výber. Príliš mnoho cestičiek a nutnosť neustáleho presunu vás núti byť v strehu, pretože mnoho smrtí nastane tak, že vám niekto vpadne do zorného poľa z bočnej uličky alebo zozadu a poľahky vás zneškodní. Na tom je však založená hrateľnosť multiplayeru Call of Duty. Je teda otázne, či sa tomuto stále „besnejšiemu“ tempu dokážete prispôsobiť alebo nie.
Po starom zostalo zbieranie skúseností za killy a assisty a ďalšie iné bonusy (first blood, double/triple/multikill, buzz kill, payback, longshot, headshot, medic, comeback...), následne levelujete, pričom s posunom na vyššiu úroveň si otvárate nové zbrane a vylepšenia pre ne, nové módy a možnosti osobných grafických odlíšení profilov a podobne. Znovu dochádza k pomerne rýchlemu postupu, čo je však následne kompenzované tým, že vyššie úrovne získate po stovkách až tisíckach zápasov. Úrovne nie sú rozdelené podľa používanej zbrane, ide o level postavy, no bonusové skúsenosti dostávate za úlohy ku konkrétnym zbraniam. To všetko poznáme, chvalabohu do večných lovísk odišli všetky tie odznaky a iné odmeny, ktoré len rušili pri hraní, pretože sa neustále niečo objavovalo na obrazovke. Killstreaky sú už klasikou, medzi nové odmeny patrí napríklad vysielačkou navádzané autíčko, ktoré po kontakte s nepriateľom exploduje. Naučíte sa ho nenávidieť a jeho zvuk sa stane nočnou morou. Každú zbraň je možné modifikovať a upravovať podľa vlastného gusta.
Nič ale nie je zadarmo – okrem skúseností dostávate v zápasoch i virtuálnu menu, nazvite si to peniaze, ide o CoD Points. Chcete zameriavač na svoj automat? Pekne si zaplatíte. Chcete rozšírený zásobník? Niečo to bude stáť. Stále máte za čo utrácať a keď budete chcieť výzvu, môžete prijímať rôzne kontrakty. Nejde o žiadne enormné zlepšenie, ktoré by vás postavilo zo stoličky či obľúbeného kresla, ale aspoň mierne rozptýlenie. Rozdelenie do troch tried (za zabitie či killstreaky, orientované na herné módy ako určitý počet víťazstiev či umiestnenie a špeciálne zamerané na headshoty, granáty...) ponúka pestrý výber. Vyberiete si kontrakt, zaplatíte jeho vstupnú cenu a pokým ho splníte (niektoré sú obmedzené na vybraný počet hier), obdržíte slušný balík. Ku klasike patria už i perky, akési vylepšenia, bonusy pre postavu. Vo vybraných špecifikáciách, z ktorých si na začiatku vyberáte (Barebone, Hardcore) je možné všetky tieto blbiny zrušiť a zamietnuť aj s healt regeneration, crosshair či radarom.
Pestrosť výbavy je taktiež ohromujúca – vrátane spomínaných vylepšení pre každú zbraň či jej modifikácie. Máme tu samopaly, brokovnice, snajperky, útočné pušky, ľahké guľomety a množstvo sekundárnych zbraní (kolty, poloautomatické ručné zbrane...). Okrem podporných granátov sa môžete vybaviť tomahawkom, nechýbajú klasické frag granáty, míny... znovu je toho neúrekom. Grafické spracovanie je skôr umelé a viac ako na krásu sa tu hrá na funkčnosť. Oproti Medal of Honor je vizuálna stránka síce pestrejšia, avšak nie príťažlivejšia. Tragicky pôsobia animácie pohybov, ktoré už majú najlepšie roky dávno za sebou.
Podobným a omnoho podrobnejším popisom by sme mohli pokračovať ešte pekných pár tisíc znakov, avšak odhaľovanie bohatej výbavy Call of Duty: Black Ops necháme na vás. Dôležitá je hrateľnosť. Pri subjektívnom pohľade pre nás víťazí multiplayer Medal of Honor, avšak neberte to ako rezolútne rozhodnutie, že je proste lepší. Je len iný a sadol nám viac ako arkádové pobehovanie a neustále strieľanie v Call of Duty: Black Ops, pri ktorom nemáte šancu si vydýchnuť. Tento adrenalínový spôsob akčného berserku sa môže stať poľahky vašou (neškodnou) drogou, ktorú si pravidelne doprajete. Ak sme kedysi hovorili, že multiplayer Halo hier je len také bláznivé strieľanie, behanie a skákanie sem a tam, podpora viacerých hráčov Black Ops je podobná, len nemusíte poskakovať. Silno arkádové vplyvy vás nútia k neustálemu pohybu, mapy sú navrhnuté tak, aby nebezpečenstvo prišlo hocikedy a z hociktorej strany... Call of Duty: Black Ops ponúka nenáročný, menej atmosferický a rýchlejší multiplayer. Pokým je toto presne to, čo hľadáte, nemáte čo riešiť. Ak váhate, pretože vlastníte predošlé diely Call of Duty, s ktorými si vystačíte, je táto voľba čisto na vás. Nič sa nezmenilo, možno sa pridalo ešte viac na akčnosti. Horšie je, že multiplayer už jednoducho neohúril a vidno, že ide o žmýkanie otrepaného konceptu používaného rok čo rok.
