SME

Buď bol nový Newton, alebo blázon

Nemeckého fyzika Maxa Plancka poznáme ako otca kvantovej teórie. Svoju prevratnú hypotézu o kvantách prvý raz verejne sformuloval pred 110 rokmi.

Kvantová teória pretvorila fyziku.Kvantová teória pretvorila fyziku. (Zdroj: QUANTUMTHEORIES.COM)

Nemeckého fyzika Maxa Plancka poznáme ako otca kvantovej teórie. Svoju prevratnú hypotézu o kvantách prvý raz verejne sformuloval pred 110 rokmi, 14. decembra 1900, na zasadnutí Berlínskej fyzikálnej spoločnosti.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Uznávaný teoretický fyzik Max Planck vo vystúpení pred nemeckou fyzikálnou elitou povedal: „Energiu chápeme - a toto je kľúčový bod celého výpočtu - ako zloženú z jasne určeného počtu rovnako veľkých, konečných dávok.“

Prelomové zistenie

Bola to jedna z tých prelomových viet, význam ktorej si poslucháči uvedomili až po rokoch. Natoľko sa „konečné dávky energie“ vymykali vtedajším predstavám o tom, ako by mala príroda fungovať. Fyzici vrátane Plancka boli presvedčení, že príroda nerobí skoky.

SkryťVypnúť reklamu

Planck preto vypracoval, oznámil a zverejnil výpočty až po vnútornom zúfalom boji. Jeho syn neskôr povedal, že v tom období boli s otcom na dlhej prechádzke Grunewaldom. Rozprával mu, že buď urobil objav na úrovni Newtona, alebo sa úplne zmýlil.

Dôležitú úlohu pri tom zohral aj iný nemecký fyzik, experimentátor Heinrich Rubens. Tento dnes už zabudnutý vedec sa podieľal na veľmi presných meraniach spektra tepelného žiarenia. Keďže ten istý problém riešil aj Planck, pokúsil sa merania znázorniť matematicky.

Keď sa v lete 1900 obaja fyzici stretli pri čaji, ukázalo sa, že matematická formulka, ktorá vznikla metódou pokusov a omylov, presne vysvetľuje to, čo Rubens nameral. No ani jeden z vedcov netušil, prečo to tak je. Aj preto neskôr Planck hovoril, že na svoju rovnicu prišiel vlastne iba vďaka šťastnej náhode.

SkryťVypnúť reklamu

V porovnaní s Einsteinovým relativistickým „E rovná sa m krát c na druhú“ je Planckova rovnica menej známa, no rovnako základná. Hovorí: „E rovná sa h krát ný“, pričom h je Planckova konštanta a grécke písmenko ný znamená frekvenciu svetla, znižujúcu sa s pribúdajúcou vlnovou dĺžkou.

Planckova rovnica tiež platí v celom vesmíre a obrazne povedané, signalizuje hranicu prechodu medzi einsteinovským makrosvetom a Planckovým mikrosvetom.

Váhavý revolucionár

Planck bol revolucionárom proti svojej vôli. Dnes je jasné, že fyziku pred ním a po ňom sotva možno považovať za tú istú vedeckú disciplínu. No vtedy bola úplne iná situácia. Okrem toho Planck bol potomkom starobylého nemeckého rodu učencov, právnikov a teológov.

Pripojil sa na stranu tých, ktorí túžili zachovať staré dobré poriadky klasickej fyziky, kde vládne prehľadnosť, spojitosť a plynulosť, a náhoda je vylúčená z hry. Planck preto trval na tom, že kvantá nemôžu byť skutočné, ale ide iba o matematickú hypotézu. Táto hypotéza nemá oporu v realite a nehovorí nič o skutočnej povahe fyzikálneho sveta.

SkryťVypnúť reklamu

Na scéne Einstein

Ešte niekoľko rokov po tom, čo Planck vystúpil v Berlíne, vládlo medzi fyzikmi ticho. Aspoň v Nemecku. No vo Švajčiarsku sa našiel jeden patentový úradník tretej triedy, ktorý zobral Planckove výpočty veľmi vážne. Volal sa Albert Einstein.

Pochopil, že kvantová teória, ak je správna, znamená rozchod s klasickou fyzikou. „Všetky moje pokusy prispôsobiť teoretické základy fyziky tomuto poznatku sa skončili fiaskom,“ sťažoval sa. „Bolo to, ako keby nám zmizla pevná pôda pod nohami a nikde sa nevynárala opora.“

Einstein ako prvý využil Planckovu myšlienku na vlastnú prelomovú prácu. Bola o svetle, presnejšie o fotoelektrickom jave, a získal za ňu Nobelovu cenu za rok 1921 (Plancka ocenili Nobelovou cenou o tri roky skôr).

SkryťVypnúť reklamu

Po Einsteinovi prišiel Bohr nasledovaný Schrödingerom, Bornom, Heisenbergom a Diracom. Z kvantového sveta už nebolo úniku. Čím viac sa o paradoxoch kvantovej fyziky diskutovalo, tým sa prejavovali ostrejšie a znepokojivejšie.

Nie sú vyriešené dodnes a fyzici zatiaľ márne hľadajú bájnu teóriu všetkého, ktorá by oba rozdelené fyzikálne svety zasa spojila. Planck sa možno teraz kdesi hore ticho usmieva. Ešte nie je rozhodnuté, kto mal vlastne pravdu.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  2. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  3. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  4. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  5. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  6. Aké výsledky prinášajú investície do modernizácie laboratórií?
  7. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde
  8. Čo našli Strýco Filip a Miško Páleník v kuchyni Milana bez mapy?
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu
  2. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt
  3. Prichádzajú investičné príležitosti s víziou aj výnosom
  4. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  5. EQUILIBRIO v Nivy Tower: S výhľadom a víziou
  6. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  7. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  8. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 16 399
  2. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 13 474
  3. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 7 220
  4. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete 3 159
  5. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 2 751
  6. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 2 747
  7. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 690
  8. Aká bytová architektúra dnes developerom predáva? 1 925
SkryťZatvoriť reklamu