BRATISLAVA. Rastlinné bunky vykazujú akčné potenciály, ktoré majú úplne rovnaké fyzikálne a fyziologické charakteristiky ako živočíchy, vrátane ľudí.
Rastlinné bunky sú schopné prenášať vzruchy. Tieto skutočnosti uviedol vedecký pracovník Botanického ústavu Slovenskej akadémie vied dlhodobo pôsobiaci v Nemecku František Baluška počas prezentácie svojich výskumov na pôde SAV v Bratislave.
Rastliny v strese
Každá rastlinná bunka je podľa vedca schopná prijímať signály, čiže dokáže fungovať ako senzorický neurón.
Rastlina je schopná vnímať tlak, teplotu, gravitáciu či stres. Pretože sa nemôže hýbať a nedokáže odísť z nepriaznivých podmienok, je naozaj niekedy v permanentnom strese, ale keď je ten stres vyšší, začne produkovať viac etylénu. Dá sa povedať, že množstvo produkovaného etylénu súvisí s intenzitou stresu.
Tradoval sa názor, že rastliny sú neaktívne, pasívne organizmy, ale zrejme to tak nie je. Rastliny si vymieňajú chemickou cestou informácie a ak im napríklad hrozí nejaký parazit, vedia sa istým spôsobom brániť, povedal Baluška a konštatoval, že niektoré poznatky a výsledky meraní v tejto oblasti veda zatiaľ odmieta.
Na výskum rastlinnej neurobiológie sa zatiaľ veľmi ťažko v Európe získavajú finančné prostriedky. Napriek tomu podľa jeho slov sa situácia začína postupne meniť, o výskum rastlinnej neurobiológie je záujem. Ako ďalej uviedol, spolupracuje s partnermi v talianskej Florencii a podarilo sa im získať na tento výskum grant od banky v Taliansku. Každý rok sa k tejto téme koná v zahraničí sympózium, záujem o túto problematiku stále rastie.
Pamäť rastlín?
Ako odznelo na stretnutí, rastliny sa síce nehýbu, ale sú schopné ovplyvňovať svoje okolie. Sú schopné vylučovať i špeciálne látky, ktorými privolávajú tých, ktorých chcú mať pri sebe a odháňajú tých, ktorých tam mať nechcú.
Podľa výskumov rastliny používajú pamäť. Pokiaľ je rastlina dočasne vystavená stresu v podobe nedostatku vody, tak si to nejakým spôsobom zapamätá a v budúcnosti vie na nedostatok vody reagovať lepšie ako rastlina, ktorá tento nedostatok nikdy nepoznala.
Ak je jedna rastlina vystavovaná postupne čoraz väčším a väčším stresom z nedostatku a druhá nie, a ak sú potom obe vystavené veľkému nedostatku vody, tak tá prvá to na základe predchádzajúcich skúseností dokáže prežiť, pričom tá druhá odumiera.
