CANCÚN, BRATISLAVA. Už o dva roky prestane platiť Kjótsky protokol. V dohode, ktorá hovorí o boji proti globálnemu otepľovaniu, sa krajiny zaviazali znížiť emisie oxidu uhličitého, ktorý spôsobuje otepľovanie planéty.
Aj preto sa zástupcovia viac než 190 krajín sveta stretli v mexickom Cancúne, aby spolu rokovali. Podobné minuloročné debaty z Kodane sa skončili bez výsledku.
Miliardový fond
Nástupca protokolu nevznikol ani v Mexiku. Štáty sa však zhodli na vytvorení fondu, ktorý by mal pomôcť rozvojovým štátom. Do roku 2020 v ňom bude k dispozícii 100 miliárd dolárov ročne. Peniaze, ktoré bude spravovať Svetová banka, majú zabrániť výrubu dažďových pralesov a podporiť budovanie obnoviteľných zdrojov.
„Ukázali sme, že je možný kompromis,“ povedala pre agentúru Bloomberg Connie Hedegaardová, zástupkyňa Európskej komisie pre klímu. Podľa diplomatov sa totiž zablokované rozhovory aspoň niekam pohli.
„Nie je to koniec, skôr nový začiatok,“ komentovala pre New York Times zhodu kostarická zástupkyňa Christiana Figueresová. „Aj keď to nie je to, čo sa od nás tak očakáva.“ Nie všetky krajiny však súhlasia. Bolívia oznámila, že dohodu z Cancúnu nepodpíše. Myslí si, že je nedostatočná.
Najteplejší rok
Bez akejkoľvek snahy znížiť emisie skleníkových plynov by celosvetová teplota mohla do konca tohto storočia stúpnuť možno až o šesť stupňov. Kritická je pritom hodnota zhruba dva stupne v priemere. To je hranica, ktorú by chceli politici udržať.
Vedci však odhadujú, že záväzky z Kjótskeho protokolu nestačia a klíma je na tom v súčasnosti oveľa horšie než sa pri jeho vzniku predpokladalo.
Niektoré krajiny preto požadujú až dvojnásobné zníženie emisií CO2. Hrozí totiž, že stúpnuť môže hladina svetových morí, čo by utopilo niektoré tichomorské ostrovné štáty. Výsledkom by mohli byť aj častejšie extrémne výkyvy počasia.
Tesne pred koncom dvojtýždňových rozhovorov navyše zverejnila americká NASA správu, podľa ktorej bol rok 2010 najteplejším v stotridsaťročnej histórii meraní tohto úradu. V Arktíde bolo v novembri o desať stupňov teplejšie, než je normálne. „Zaznamenané teploty vznikli aj napriek výskytu fenoménu La Niňa, ktorý vedie k nižším teplotám,“ napísal magazín Science.
Chudobní vs. bohatí
Kjótsky protokol pochádza ešte z roku 1997. Problémom jeho nástupcu je rozpor medzi bohatými a chudobnými krajinami. Chudobné krajiny obviňujú bohaté, že boj proti klimatickej zmene pôjde na úkor ich rozvoja. Chcú preto, aby rozvinuté krajiny financovali ich zelené projekty a zároveň ešte viac znížili svoje vlastné emisie skleníkových plynov.
Otázny je pritom postoj Spojených štátov. Tie nepristúpili ku Kjótskemu protokolu a Obamov pokus o zelenú legislatívu môžu zablokovať republikáni, ktorí majú väčšinu v americkej snemovni.
