SME
Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Internetové drogy: takmer ako skutočné?

Všetkého veľa škodí. Platí to aj pre bleskovo pozbierané informácie a rýchle kontakty.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - SXC.HU)

Spomínate si na Billa Clintona a jeho rýchle chúlostivé kontakty s Monikou Lewinskou? Ak áno, nie je to nič výnimočné, boli toho plné médiá. Skúste si však spomenúť presne, kedy a kde sa to stalo.

Máte problém? Pomôže Google: blízke stretnutia s prezidentom podľa Moniky prebehli sedemkrát od 15. novembra 1995 do 29. marca 1997. Odohrali sa väčšinou v Oválnej pracovni alebo neďaleko nej.

Keď pamäť vyšumí

Ak si to pamätáte bez pomoci internetu, klobúk dole. V porovnaní s Billom Clintonom ste génius. Bývalému americkému prezidentovi tieto stretnutia alebo minimálne ich obsah podľa jeho rozporných výpovedí pred vyšetrovacími a súdnymi komisiami vyšumeli z pamäti akosi veľmi rýchlo.

Skryť Vypnúť reklamu

Clinton predstieral výpadky pamäti, aby sa vyhol riskantnému priznaniu. Tak logicky znel vtedajší „hlas ľudu“. Keď však o prezidentskom zabúdaní písal harvardský psychológ, špecialista na pamäť Daniel Schacter v knihe Sedem hriechov pamäti, ponúkol odlišný scenár.

Správanie Billa Clintona mohlo vyplývať jednak z enormného pracovného zaťaženia, jednak z toho, že pamäť každého človeka s pribúdajúcim časom prirodzene podlieha jednému zo smrteľných hriechov, ktorý sa volá zabúdanie.

Náš mozog denne zaznamená veľmi veľa informácií. Niektoré zostanú, iné si po čase vybavíme, aj keď iba približne a nepresne. Väčšina prežitých udalostí a pozbieraných informácií však z našej pamäti postupne zmizne.

Prebieha to tak nenápadne, že už pred dvesto rokmi s úžasom konštatovala anglická spisovateľka Jane Austenová, autorka rodinného románu Pýcha a predsudok: „Okolo človeka je plno zázrakov. Zvlášť záhadná mi však pripadá naša schopnosť pamätať si či zabúdať.“

Skryť Vypnúť reklamu

Výživa mozgu alebo hrozba rozumu?

Nicholas Carr, autor knihy Plytčiny: čo robí internet s našimi mozgami, má v záhade zlyhávajúcej pamäti jasnejšie než Austenová, ktorá v živote nedostala jediný e-mail.

Carr pre magazín Esquire povedal, že prirodzené stimuly, ktoré pomáhali prvým ľuďom nachádzať potravu a vyhýbať sa dravým zvieratám, nás teraz približujú k situácii technicky vyvinutých laboratórnych potkanov, „ktoré bezmyšlienkovito tlačia kláves v nádeji, že dostanú svoju porciu sociálnej alebo intelektuálnej výživy“.

Nedávny výskum správania britských administratívnych pracovníkov ukázal, že si v priemere pozrú svoju e-mailovú schránku tridsaťkrát za hodinu. Ako keby bol každý e-mail niečo ako informačná droga, ktorá príjemne vybudí dráhy medzi neurónmi.

Skryť Vypnúť reklamu

Nemá to ďaleko od skutočnosti. Príťažlivosť e-mailovej schránky vyplýva z toho, že obsahuje prvok neistoty. Možno tam čaká správa, ktorá oznamuje niečo dôležité, čo obohatí alebo nebodaj zmení náš život, samozrejme, k lepšiemu.

Preto podvedome potláčame predchádzajúcu fádnu skúsenosť, že okrem bežných správ od príbuzných, kolegov či známych pravdepodobne opäť nenájdeme nič vzrušujúcejšie než informácie o tom, kde zohnať lacnú viagru alebo prestížne zamestnanie s príjmom 2500 eur mesačne a viac. Samozrejme, ak napíšeme na tú správnu adresu.

Tehličky, ktoré sú na nič

Nadbytok informácií a neustále prebiehanie od jednej k druhej znižuje kapacitu pamäti. Carr vysvetlil: „Keď prepíname medzi jednotlivými informačnými kanálmi, dostáva naša pracovná pamäť príliš veľa údajov príliš rýchlo. Začíname trpieť chorobou, ktorú neurovedci nazývajú kognitívnym preťažením.“

Skryť Vypnúť reklamu

Výsledkom snahy poznať a pochopiť čo najviac je úplný opak. Namiesto porozumenia novým informáciám, po ktorých tak túžime, získa naša dlhodobá pamäť veľmi málo použiteľného materiálu. Tehličky zložené z bleskovo pozbieraných informácií, ktoré v nej zostanú, sú malé a roztrúsené, takže čo z nich nakoniec mozog môže vystavať?

Nebezpečenstvo povrchnosti zvyšuje aj rastúca popularita sociálnych sietí, z ktorých sú najpopulárnejšie Facebook a Twitter. Jedna z najvýznamnejších britských neurovedkýň Susan Greenfeldová varovala, že posadnutosť komputerovými kontaktmi môže preformátovať obvody mozgu.

Ten sa stane náchylným na neustále hľadanie zážitkov a sústavnej odmeny. Čo je však azda najhoršie, stratí schopnosť empatie, čiže umenia nahliadnuť do mysle iného človeka.

Skryť Vypnúť reklamu

Greenfeldová si myslí, že za alarmujúcim nárastom hyperaktivity s poruchou pozornosti je nadmerné používanie technológií. Príliš časté surfovanie po internete zhoršuje schopnosť učenia, sústredenia a bráni nám v pochopení vecí do hĺbky.

Počítačové hry, ktoré sa môžu začínať stále odznova, nás robia nedbanlivejšími, lebo začneme mať pocit, že každú chybu možno napraviť. Lenže v skutočnom živote to tak nie je.

Celkovo zrejme potrebujeme v prvej fáze odvykania menej akčnosti a viac pomalosti. To sa ľahko povie, ale ťažšie vykoná.

Počas písania tohto článku autor nazrel do svojej e-mailovej schránky v priemere päťkrát za hodinu a napísal devätnásť mailov.

Oproti britským úradníkom je to síce relatívne lepší výsledok, ale aj tak sa nie je čím chváliť.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Víkend

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Marcel Slávik

Minister hospodárstva naňho podal trestné oznámenie.

2 h
Joe Biden.

Pozrite si prehľad dnešného dňa.

1 h
Ilustračná fotografia.

Testovanie sa koná od 18. do 26. januára.

3 h
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Valec OĽaNO ide ďalej

Peter Tkačenko

Niekto zabudol, že terajšia vláda je zajtrajšia opozícia.

4 h

Neprehliadnite tiež

Etna sa znovu zobudila.

Erupciu sprevádzalo dunenie.

20. jan
Ilustračné foto.

Dinosaurus patril medzi sauropodov.

20. jan

Týždenný podcast o novinkách z vedy.

20. jan

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Hygge ako životný štýl
  2. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  5. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  6. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  7. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  8. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  9. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  10. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 33 237
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 31 973
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 731
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 174
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 10 059
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 570
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 894
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 832
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 533
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 693