SME

James Bond 007: Blood Stone - tajný agent s povolením nudiť

Pri hrách vytvorených priamo k očakávanému filmu vždy tŕpneme, čo za nepodarok sa to na nás valí. Lenže čo ak je licencia založená na filme, ktorý nevznikne, pretože naň nie sú peniaze. A ide o známu licenciu s búrlivou históriou?

Hru na recenziu zapožičal internetový obchod s hrami www.ProgamingShop.sk

Pri hrách vytvorených priamo k očakávanému filmu vždy tŕpneme, čo za nepodarok sa to na nás valí. Lenže čo ak je licencia založená na filme, ktorý nevznikne, pretože naň nie sú peniaze? A ide o licenciu globálne známu, navyše s búrlivou históriou? To už je aj dôvod na radosť, veď tvorcovia majú dostatok času, navyše nejde o žiadnych amatérov a James Bond je... jednoducho James Bond. Postavička hrdinu, ktorá v sebe ukrýva neskutočný potenciál, no v hernom svete sa jej podarilo presadiť len raz a to je už pekných pár rokov dozadu. Ako dopadli Krvavé šutre sa dozviete na nasledovných riadkoch.

Znovu treba raz zachrániť svet a dokáže to jedine James Bond, ktorý kam vtrhne a všetko vybuchuje ako o dušu. Nie je to síce Call of Duty, ale ak by mal podobne vyzerať film, ani sa človek nediví, že sa naň nenašlo dostatok peňazí. A keďže máme teraz dobu modernú, pozeráme sa na zadok Davida Craiga. Herca, ktorý stvárnil posledného agenta s povolením zabíjať. Blood Stone je navyše hra akčná, raz za čas niekam vyskočíte (to vám hra povie, že teraz stlač toto a agent skočí), párkrát sa i povozíte v drahom športiaku. Zavítate hneď do niekoľkých lukratívnych destinácií (okrem úvodu v Aténach je to napríklad Istanbul, svoje si užijete v Monaku, chladnom Sibíri, na strechách Bangkoku alebo zelenej Barme) a dokonca sa nemusíte iba prestrieľať, niekedy je zábava aspoň niekoľkých panákov poslať do večných lovísk nenápadne a potichu.


Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

No povedzte, nevyzerá to úžasne? Na papieri – respektíve z úst marketingových mágov. Výsledok je však tak neskutočne mdlý a toporný, až sa človeku nechce veriť, že práve toto je hra, ktorej vývoj zabral viac ako šesť mesiacov. Všetko, na čo natrafíte, je akoby narýchlo zbúchané dokopy, pričom žiadna herná zložka nie je dotiahnutá do hrateľného konca. Začneme príbehom, ktorý je síce rozprávaný tradične „bondovsky“ no tak plytké pobehovanie od zloducha malého formátu k väčšiemu zvieraťu, je už mierne trápne a uspávajúce. Neprídeme ani o niekoľko duchaplných scén, kedy dôležitý zdroj má už-už povedať meno toho najlepšieho zloducha pod slnkom, keď tu zrazu snajper umlčí nielen hovor, ale aj myšlienky tohto človeka presnou ranou do hlavy. V skratke: treba zachrániť svet pred extra zlým zloduchom.

Väčšinu hrania tvorí akcia. Ako už býva zvykom, ide o third person strieľačku, pri ktorej je nutné sa neustále ukrývať za prekážky (tentoraz nezničiteľné) a spoza ochranného valu môžete strieľať vystrkujúcich sa panákov ako na kolotočoch kačičky či papierové ruže. Dojem zo streľby je zúfalý, celá akcia pôsobí až neskutočne umelo a nedôrazne. Nepomáha tomu ani umelá inteligencia nepriateľov, ktorí prísne dodržiavajú skripty a málokedy sa zachovajú aspoň trochu rozumne. Najčastejšie v pravidelných intervaloch vykúkajú spoza prekážok, inokedy sa presúvajú medzi dvomi alebo si idú po istú smrť, hoci videli, že pred chvíľou dostal ich parťák po papuli od nejakého blondiaka. Kooperácia medzi nimi nehrozí, jednoducho si kráčajú ako na popravu.

Potom sú i tiché zabitia, respektíve killy, ktoré vykonáte vlastnými rukami tak trochu komické. V istých situáciách, kedy sa snažíte riešiť problém efektne, sa pri behaní za prekážkami zapotíte, lenže nie vždy to ide a často je výhodnejšie tých pár kúskov vystrieľať behom niekoľkých sekúnd ako sa s nimi trápiť. Jednotlivé tiché zabitia vykonávate jedným tlačidlom v tesnej blízkosti protivníka. Animácii týchto špeciálnych úkonov príliš mnoho nie je, avšak o to vôbec nejde, ani to prostredie v podstate nie je obzvlášť rôznorodé a schematický dizajn je len lajdácky namontovaný na chabé kulisy. Blood Stone neobsahuje žiadne quick time eventy (rýchle stláčania vybraných tlačidiel), avšak znamená to, že všetky tie krásne súboje s bossmi a rôzne adrenalínové situácie sú len potechou pre oko, hoci v rukách netrpezlivo držíte gamepad, že by ste do toho radi zasiahli. Nie.

Ďalším rozptýlením nudy mali byť ovládateľné vozidlá. Príliš sa nevzrušujte, výsledok pripomína skôr arkády spred pekných pár rokov dozadu. Graficky viac prepracovanejší Lotus, hrateľnosťou však plaziaci sa po dne úbohosti. Vec sa má tak, že všetky tie tri či štyri naháňačky sú vlastne len akousi jazdou na húsenkovej dráhe. Nesmiete stratiť z dohľadu prenasledovaný cieľ a vyhýbate sa prekážkam, medzi ktoré si môžete zaradiť buď statické (rôzne objekty) alebo dynamické (vozidlá a naskriptované havárie). Žiadny jazdný model tu nečakajte, proste sa to hýbe dopredu. Najhoršie však je, že sa často musíte dráhu medzi jedotlivými checkpointami buď naučiť naspamäť alebo hodíte adrenalínovú jazdu za hlavu a pokojne si šoférujete Aston Martin či motorový čln, pretože nepriateľ je benevolentný a vždy vás na moment počká. Teda až do chvíle, kedy do niečoho vrazíte, vtedy si medzi polky vrazí raketový motor a s diabolským smiechom vám ujde. Neskutočne nezáživné a nudné. Nezlepší to ani more výbuchov a akčných scén, ktoré sú skôr na smiech. Celé hranie tak práve týmito pasážami smeruje k jedinému hodnoteniu: pripomína to skôr grotesku.

Technické spracovanie je samé o sebe mierne nadpriemerné, celkom sa potešíte návšteve kasína s mramorovými podlahami, ktoré sú vyleštené presne tým čistiacim prostriedkom, kde sa tá pani tak „prirodzene“ usmieva. Lenže nech vyzerajú jednotlivé komponenty akokoľvek príťažlivo, je absencia deštrukcie prostredia a fyzikálneho modelu príliš viditeľná. Navyše je architektúra jednotlivých úrovní nesmierne jednoduchá, nevýrazná a monotónna. Nestačí vedieť narábať s editorom levelov a nakresliť fajn textúry, treba to vedieť dať dokopy. Animácie pohybov neurazia a ani neprekvapia. Zvukovo nejde o žiadny trhák, dabing je počuť len pri animáciách, inak sú protagonisti ticho, čo hrateľnosti príliš nepridáva. Typicky „bondovské“ melódie situáciu nezachraňujú, pretože sa do toho akčného huriavku vôbec nehodia. Multiplayer je úplne obyčajný a typickou položkou do počtu, takže po piatich hodinách strávených s príbehom budete zúfalo pozerať, či je to skutočne všetko, čo ste za plnú cenu hry dostali.

Blood Stone je typickým príkladom akčnej hry, na ktorú sa pozriete a poviete si, že ak to bude omnoho lacnejšie a skutočne nebude už čo hrať, tak to možno skúsite. Dobrovoľne sa nudou trýzniť nebudete. Nejde o to, že by použité herné prvky boli zlé: ono to je fajn, lenže presne to, čo robíte prvých päť minút, vlastne vykonávate aj tých posledných päť. Arkádová hrateľnosť musí mať poriadny drive, šmrnc, jednoducho spád, aby vás udržala pri obrazovke. Tá v Blood Stone práve nič podobné nemá, a preto hrateľnosť trpí.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu