Štyridsiatka sa označuje ako prelomový vek. Človek začína bilancovať svoj život, a z čisto medicínskeho hľadiska sa zjaví hrozba zvýšeného rizika chorôb vrátane tej, ktorej sa obávame najviac.
Znie to možno až priveľmi optimisticky, no veľmi nádejným prostriedkom zníženia rizika rakoviny môže byť jediná obyčajná tabletka aspirínu denne. Najmä pokiaľ ide o jej rozšírený typ, rakovinu hrubého čreva a konečníka. Potvrdil to rozsiahly výskum z Oxfordskej univerzity.
Hoffmanov vynález
Aspirín je nepochybne najpoužívanejším liekom na svete. Množstvo piluliek aspirínu, ktoré sa každý rok spotrebuje, odborníci odhadujú na sto miliárd.
Patrí k obľúbeným liekom najmä proti zápalom a bolesti najrôznejšieho druhu. Používal sa už v antike (ako prírodný extrakt z vŕbovej kôry), v modernej forme ho poznáme od roku 1899 vďaka nemeckému chemikovi Felixovi Hoffmanovi.
Výskumný tím z Oxfordskej univerzity vedený Peterom Rothwellom študoval vplyv aspirínu na 14 033 pacientov počas dvadsiatich rokov. Keďže Rothwell je klinický neurochirurg a špecialista na liečbu mozgových porážok, efekt aspirínu sledovali najmä v tejto oblasti. Aspirín potvrdil svoju dobrú povesť.
Súčasne sa ukázalo, že 75 miligramov aspirínu denne, užívaného počas piatich rokov, znížilo výskyt rakoviny hrubého čreva a konečníka u štvrtiny pacientov. O vyše tretinu sa znížil taktiež počet úmrtí na túto chorobu.
Naozaj pozoruhodné čísla. Zaujímavé je tiež, že zvýšená denná dávka nemala vyšší efekt, zatiaľ čo dávky nižšie ako 30 miligramov sa zdali menej účinné.
Skutočne pomáha
Štúdiu tímu Petera Rothwella publikovali v októbri v prestížnom britskom žurnáli Lancet. Mesiac po publikácii sa zišiel panel expertov, ktorí diskutovali o účinkoch aspirínu. Zaujímalo ich najmä to, či a ako by sa dal využiť pri prevencii rakoviny.
Odborníci, ktorí sa zišli v londýnskej Kráľovskej lekárskej spoločnosti na pozvanie britskej Aspirin Foundation (Nadácie aspirínu), konštatovali, že oxfordský výskum má veľký význam pre verejné zdravie. Rakovina hrubého čreva a konečníka je vo Veľkej Británii treťou najrozšírenejšou formou tejto choroby, ročne ju diagnostikujú 39-tisícom ľudí a 16-tisíc ľudí na ňu ročne zomrie.
V celej Európe na túto chorobu každoročne zomrie až 200-tisíc ľudí. Práve Slovensko patrí ku krajinám s alarmujúcou štatistikou; počet chorých rýchlo rastie a rakovina hrubého čreva alebo konečníka v priemere postihne až 15 percent mužov a 12 percent žien. Čiže minimálne každý desiaty Slovák má „šancu“, že na ňu počas života ochorie.
Profesor Rothwell, ktorý sa panelu zúčastnil, výsledkom svojej štúdie verí, takže začal brať každodenne svoju malú dávku aspirínu. Predpokladá, že počas piatich až desiatich rokov začnú lekári predpisovať aspirín ľuďom stredného veku nielen pre jeho známe pozitívne účinky na srdcovo-cievne choroby, ale práve preto, že znižuje riziko výskytu zhubných nádorov. Pritom vôbec nemusí ísť iba o rakovinu hrubého čreva.
Osamotený fenomén?
„Efekt, ktorý ukázal aspirín v prípade rakoviny hrubého čreva a konečníka, pravdepodobne nemôže byť osamoteným fenoménom,“ povedal Rothwell. Na vzniku rakoviny sa podieľa veľa faktorov vrátane genetických. No keďže mechanizmy jej vzniku sú si veľmi podobné, aspirín by skutočne mohol zabrať aj inde.
Tohtoročná štúdia tímu z Centra výskumu rakoviny Freda Hutchinsona zo Seattlu napríklad ukázala výrazný efekt aspirínu aj na zníženie rizika rakoviny prostaty (aj toto je typická choroba neskoršieho veku). Muži, ktorí užívali pravidelne 75 miligramov aspirínu, si znížili toto riziko o 29 percent.
Pomáhali aj nepravidelné dávky aspirínu či ibuprofenu, no mali nižšiu účinnosť. Napríklad tí, ktorí brali aspirín počas piatich rokov často, no nie pravidelne, mali riziko vzniku rakoviny prostaty nižšie o 24 percent.
Vitamín S
Rothwell predpokladá, že ľudia nezostanú k týmto poznatkom ľahostajní, najmä ak sa preukáže, že aspirín účinkuje aj ako prevencia výskytu ďalších typov rakoviny. Hovorí, že rozumné by bolo začať brať aspirín približne vo veku 45 rokov.
Napriek tomu, že poznáme aj nepriaznivé účinky tohto lieku: aspirín a iné nesteroidné protizápalové lieky totiž pri dlhodobom užívaní zvyšujú riziko krvácania do žalúdka a čriev. Toto riziko by však bolo viac ako vyvážené znížením rizika rakoviny.
Najmä vtedy, ak je výskyt choroby pravdepodobnejší pre genetické predispozície, prípadne pre výskyt polypov (nezhubných výrastkov) na hrubom čreve.
Advokáti aspirínu sa nazdávajú, že jeho aktívna zložka je príbuzná s vitamínmi, ktoré si telo nedokáže samo vytvoriť. Možno ho naši predkovia kedysi dávno dostávali v prírodnej strave.
Takže by stálo za úvahu do zoznamu vitamínov zapísať aj vitamín S - salicyl. Jeho kladné účinky by sa neobmedzovali na bolesť, choroby srdca a rakovinu, ale aj na zníženie rizika demencie typu Alzheimerovej choroby.
Sir John Burn, genetik z Univerzity Newcastle upozornil, že ak začnú lekári čokoľvek odporúčať populácii ako celku, nemožno sa vyhnúť vedľajším účinkom. Budúcnosť patrí medicíne „ušitej na mieru“ každého človeka. Preto aj v tomto prípade je konzultácia s lekárom alfou a omegou akejkoľvek aspirínovej prevencie.
Hlavný zdroj: The Telgraph
