SME
Streda, 23. jún, 2021 | Meniny má SidóniaKrížovkyKrížovky
ĽUDIA A UDALOSTI

Keď sa Galileo stretol s Jupiterom

Šesť rokov letela vesmírna sonda Galileo k Jupiteru, najväčšej planéte slnečnej sústavy. Bol to jeden z najväčších úspechov NASA pri prieskume kozmu v uplynulom storočí.

Sonda Galileo skúmala Jupiter a jeho okolie.Sonda Galileo skúmala Jupiter a jeho okolie. (Zdroj: NASA)

Šesť rokov letela vesmírna sonda Galileo k Jupiteru, najväčšej planéte slnečnej sústavy. Na jeho obežnej dráhe sa usadila pred pätnástimi rokmi, 7. decembra 1995, a vydržala tam až do septembra 2003. Bol to jeden z najväčších úspechov americkej vesmírnej agentúry NASA pri prieskume kozmu v uplynulom storočí.

Galileo sa pri dlhej ceste k Jupiteru vrátil raz k Venuši a dvakrát k Zemi, aby nabral potrebnú rýchlosť. V poslednej fáze preletel necelých 900 kilometrov od mesiaca Io. Presný manéver bol nevyhnutný, aby Io sondu zbrzdil bez straty cenného paliva.

Skryť Vypnúť reklamu

Podarilo sa. Galileo začal krúžiť na obežnej dráhe Jupitera. Tohto tajomného plynného obra obletel 34-krát a poslal späť množstvo údajov, ktoré zmenili predstavy vedcov nielen o Jupiteru a jeho mesiacoch, ale aj o slnečnej sústave ako celku.

Prvá a posledná

Galileo bol nielen prvou, ale aj poslednou sondou, ktorá sa stala umelou družicou Jupitera. Na jej vytváraní, plánovaní, experimentoch a riadení letu sa podieľalo sto vedcov z USA, Veľkej Británie, Nemecka, Francie, Kanady a Švédska. Vyše 800 vedcov neskôr dostalo možnosť s Galileom pri jeho misii spolupracovať.

Vyslanie sondy k Jupiteru NASA plánoval už od polovice sedemdesiatych rokov uplynulého storočia. Dokončenie technicky aj finančne veľmi náročného projektu však musel niekoľkokrát odložiť. Náklady nakoniec dosiahli 1,5 miliardy dolárov, čím takmer dvojnásobne prekročili pôvodný predpoklad.

Skryť Vypnúť reklamu

Je možné, že zlý odhad výdavkov sondu zachránil, lebo v opačnom prípade by Kongres projekt zrejme neschválil.

V záverečnej fáze štart Galiela zdržala havária raketoplánu Challenger v roku 1986, no aj aktivity ochranárov. Prekážalo im, že batérie, použité na pohon sondy, obsahovali plutóniom. Dvadsaťpäť kilogramov tohto vysoko rádioaktívneho prvku vraj mohlo pri prípadnej havárii ohroziť pozemský život.

Súd nakoniec tieto tvrdenia zmietol zo stola a štart sondy povolil. V októbri 1989 vyniesol sondu do kozmu v nákladovom priestore raketoplán Atlantis. Odtiaľ ju aj vypustili.

Predĺžená misia

Pôvodnú misiu Galilea na obežnej dráhe Jupitera dvakrát predĺžili. Namiesto plánovaných jedenástich trvala 93 mesiacov. Sonda za ten čas absorbovala niekoľkonásobne viac radiácie, než sa pôvodne rátalo. Odmenou za to bolo množstvo pozoruhodných informácií, poslaných na Zem.

Skryť Vypnúť reklamu

Už počas letu k Jupiteru Galileo niekoľkokrát skóroval. Stal sa prvou sondou, ktorá sa priblížila k asteroidu. Vlastne k dvom, ku Gaspre a Ide, pričom pri druhom objavil vôbec prvý mesiac pri planétke, nazvaný Dactyl.

V roku 1994 ako prvá a jediná sonda zdokumentoval tak zaujímavú a výbušnú udalosť, akou bol pád kométy Shoemaker-Levy do atmosféry Jupitera.

Kým sa Galileo usadzoval na orbite, poslal k Jupiteru na padákoch atmosférické puzdro, ktoré vyše hodinu vysielalo údaje o fyzikálnych a chemických podmienkach v jej vonkajších vrstvách. Merania ukázali, že plyny tam prúdia neuveriteľnou rýchlosťou - až 600 kilometrov za hodinu.

Skúmal aj mesiace

Sonda sa mnohokrát priblížila aj ku štyrom najväčším mesiacom planéty. Pozoroval ich už v roku 1610 ďalekohľadom taliansky renesančný vedec Galileo a nemecký matematik Kepler z jeho pozorovaní usúdil, že Jupiter bude zrejme obývaný.

Skryť Vypnúť reklamu

Pre Keplera by bol určite pozoruhodný poznatok, že jeden z mesiacov, Io, je nielen vulkanicky najaktívnejším telesom slnečnej sústavy, ale ešte aj pripomína podmienky, ktoré vládli na Zemi tesne po jej vzniku. Na ďalších troch mesiacoch (Europa, Kalisto, Ganymedes) sonda nepriamo potvrdila existenciu podpovrchového slaného oceánu a zistila, že tieto tri mesiace majú riedku atmosféru.

Ďalšou zaujímavosťou Ganymeda, ktorý je najväčším mesiacom slnečnej sústavy pred Saturnovým Titanom, je existencia magnetického poľa. Galileo ho zachytil v júni 1996, pričom urobil aj jeho unikátny zvukový záznam (možno si ho vypočuť tu)

Ide o prvý dôkaz, že mesiac môže mať svoju magnetosféru, vytváranú magnetickým poľom (na Zemi magnetosféra chráni život na jej povrchu).

Skryť Vypnúť reklamu

Pri poslednom oblete Galileo meral veľkosť a množstvo častíc v priesvitnom prstenci planéty, skúmal vnútorné časti magnetosféry a priblížil sa k mesiacu Amalthea. V septembri 2003 zanikol po naplánovanom manévri v Jupiterovej atmosfére.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Sme pripravení na tretiu vlnu pandémie?


a 1 ďalší 2 h

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 391-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 12 502 obetí.


a 4 ďalší 14 h

Neprehliadnite tiež

Odpovede vedátorov na otázky poslucháčov.


a 1 ďalší 1 h