Hru na recenziu zapožičal internetový obchod s hrami www.ProgamingShop.sk
Stačila nám 2D postavička v 2D prostredí, ktorá zomierala na každom druhom rohu a dokončiť plošinovkové dobrodružstvo bola skutočne výzva. Podobných hier už dnes nie je mnoho (Shrank), avšak i nové, technologické vyspelé hry dokážu čerpať práve zo starších hitov.
Castlevania: Lords of Shadow si berie za vzor hneď niekoľko konceptov, pričom sa nedá povedať, že by niektorí prevažoval či bol zvolený nevhodne. Máme tu niečo z God of War, inšpiráciu si hra vzala napríklad i v staršom Shadowmanovi, nájdeme tu i trochu toho skákania v štýle Princa z Perzie, Uncharted alebo Lary Croft, pričom súboje s bossmi na konci úrovni sa nápadne podobajú na fantastický kult Shadow of Colossus. A celé to je vlastne plošinovka prevedená do 3D prostredia. Nájsť skutočne dôležitú chybu na tejto hre je nesmierne náročné – podobne ako je obtiažna Castlevania sama o sebe. Preto môžeme hneď takto na úvod „nečakane“ prezradiť, že ak holdujete arkádam, je Lords of Shadows vynikajúcim kúskom, pri ktorom strávite príjemných (minimálne) 20 hodín zúrivej a zbesilej akcie.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Príbeh nepatrí medzi originálne, no v arkádach nám predsa stačí, ak vieme, prečo máme bežať lineárnou cestou z bodu A do bodu B. Navyše tu to máme podané tak nádherne, priam až filmovo, že je škoda zápletku ignorovať, hoc je postavená na základoch toho najstaršieho klišé. Svet zachvátila temnota, ľudia sa utápajú v depresii a tí šťastnejší sú už v hroboch. Zlo, ktoré vtrhlo do sveta môže dostať na kolená len jeden jediný hrdina a tým je Gabriel Belmont, postava bojovníka, ktorého ovláda hráč. Temná doba si žiada temného, zatrpknutého hrdinu. Ten navyše stratil svoju milovanú ženu Merie – nie, to nie je všetko, jej duša blúdi v temnote a nemôže nájsť pokoja. Aby sa to zmenilo a možno hrdina dostal svoju lásku späť, musí sa postaviť zlým silám, ktoré na svet uvrhli rôzne beštie a obludy.
Počas svojho putovania natrafíte i na niekoľko spriatelených duší, s ktorými sa zoznámite, s niektorými žiaľ i rozlúčite, avšak výsledný dojem je vynikajúci. Dôvodom je samotné podanie zápletky. Nech je akokoľvek patetická a plná klišé, odhalíte niekoľko zaujímavých zvratov (aj keď ste ich už videli tu i tam), ale hlavne sa tešíte na ďalšie rozprávanie, pretože práca kamery, jednotlivé prestrihy a farebné odtiene sú ako vystrihnuté z hollywoodskeho trháku. Nečakajte žiadne nudné pasáže, zdĺhavé a nikam nevedúce dialógy. Všetko tu má svojské čaro a to by sme mohli vlastne aj hneď skočiť k technickému spracovaniu. Pri arkádach dôležitá súčasť hry, keďže herné prvky sú všetkým dobre známe.
A Castlevania: Lords of Shadow vyzerá nádherne. Krásne, ľúbezne, úžasne. Od do detailov prepracovaného prostredia, úžasne navrhnutých pozadí s množstvami objektov až po jednotlivé postavy na scéne. A nájdete tu všetko možné: od zelených pláni po kamenné rozvaliny, podzemie, prvky steampunku, krvou pokropené hrady a zámky, zimné pláne... Samotná cesta je často striktne lineárna a jednotlivé kulisy vám nedovolia vydať sa nikam inam, no i tak budete od úžasu nasávať pôsobivé scenérie. Nuda nehrozí. Niekedy sú dokonca samotné chodníčky tak úzke, že môžete len bežať vpred – avšak znovu a ešte raz: nevadí to. Všetky pozadia, hoc interaktívne nie sú ani v najmenšom, sú prepracované do najmenších detailov. Svoju prácu zvláda na výbornú kamera. Nie je zavesená za hrdinom, ale sa dynamicky presúva a „v každej obrazovke“ zaujme nový uhol, presunie sa na miesto, ktoré vás donúti užívať si ako samotný pohľad, ale aj hranie, pretože vždy máte prehľad o dianí na hernej ploche. Bravó.
Hra je rozdelená do tucta kapitol, ktoré obsahujú ešte množstvo levelov, pričom prvé dve vám môžu pripadať ako odrobinky (teda až na záver druhej) a až neskôr začne skutočne prituhovať. Vynikajúce je, že do každej úrovne sa môžete kedykoľvek vrátiť - veď na prvýkrát dokončíte level s úspešnosťou približne 15%! Herný systém je totiž založený na jednoduchom princípe bludiska, pričom pri prvom hraní danej úrovne si nemusíte vedieť vždy otvoriť niektorú z postranných uličiek a potrebujete skúsenosti navyše, väčšiu silu a podobne. Vetvenie do „hubov“ núti hráča presnoriť každý kúsok úrovne a budete to robiť s radosťou. Jednak dostanete nové skúsenosti, ale sa vám otvoria dvere k bonusovým upgradeom postavy. To funguje klasicky: po zlikvidovaní nepriateľov získavate ich istý počet skúseností a za určitý počet si odomykáte nové druhy útokov či špeciálne pohyby. Ďalším vylepšením sú duše po mŕtvych nepriateľoch. Tie však musíte manuálne k sebe privolať, čo znamená, že samotný pohyb postavy (vrátane boja) musí ustať. Stávate sa tak zraniteľnými, pričom každý zásah automaticky zruší privolávanie špeciálnych orbov – a aby to nebolo málo, tie postupne miznú. Bojovať alebo zbierať orby? Je to stále málo? Tieto duše môžete privolať buď do svetlej alebo temnej strany mágie. Ak aktivujete prvú z nich, pri úspešných atakoch na nepriateľov sa vám obnovuje zdravie, v druhom prípade sú vaše útoky vďaka zvýšenej damage omnoho účinnejšie.
Hoci sa to pri arkádach a poriadne šialených rúbaniciach nezdá, sú súboje práve v Castlevanii pomerne náročné a taktickou záležitosťou. Strojovým útočením sa ďaleko nedostanete. Dôvodom je variabilita nepriateľov, kde si každý druh žiada odlišný prístup a navyše musíte správne kombinovať útoky. Gabriel podobne ako Kratos z God of War používa na zbraň, ktorou útočí na blízko i na diaľku: špeciálny kríž s reťazami si neustále vylepšujete a k tomu môžete po nepriateľoch hádzať strieborné dýky. Dva druhy útokov spoločne so skokom, blokovaním a pohybom robia z bitiek krásne divadlo. Nie je to žiadna šialenosť ako prípade Bayonetty, kedy nestíhate pomaly ani vnímať, čo sa na obrazovke deje: tu máte všetko ako na dlani, rozdávate rany a aj ich dostávate. Hra vám nič nedaruje a každá facka zabolí, nikto sa s vami maznať nebude, smrť sa stane bežnou súčasťou hrania. Treba správne útočiť, brániť sa a používať mágiu vo vhodných momentoch a na správnych miestach. Takto sa aj z lineárnej akčnej hry stane niekedy až zbytočne frustrujúce záležitosť, ktorá oddelí tvrdé jadro a skúsených hráčov od ostatných. A funguje, je to stále poctivá výzva, len vám game over svieti na obrazovke až príliš často. Na druhú stranu: chybu spravíte vždy vy, len vám Lords of Shadow nič neodpustí.
Pri bojoch ešte zostaneme. Čaká na vás hneď niekoľko drsných zážitkov s nepriateľmi, ktorí sú niekoľkonásobne vyšší ako vy. Napríklad stokrát. A ono verte, že tým vašim úbohým krížom kamenné monštrum ani len nepošteklíte. Tieto strety sú špecifické tým, že sa najprv musíte dostať danému nepriateľovi na kobylku. Skákaním po jeho tele v štýle Shadow of Colossus sa snažíte dostať k jeho citlivému miestu. Nie je to jednoduché, nie raz dopadnete tvrdo na ústa (doslova), avšak tieto monumentálne bitky sú atraktívne práve preto, že vám chvíľu trvá, než zistíte čo a ako a následný pocit po skolený giganta je obdivuhodný, skutočne si vydýchnete.
Rozmanitú hrateľnosť vhodne dopĺňajú akrobatické sekvencie. Nie sú príliš dlhé a ani príliš náročné, jednoducho sa tu hrá skôr na efekt, takže pri preskakovaní, rúčkovaní a používaní špeciálneho háku (poznáte z Tomb Raidera alebo si predstavte Indiana Jonesa s bičom v ruke) sa kamera nastaví presne tak, aby ste si vychutnali prostredie a zároveň i videli kam to vlastne skáčete. Nie je to žiadny Princ z Perzie, Castlevania neobsahuje až tak zložité postupy pri prekonávaní prekážok. Počas svojho putovania natrafíte aj na niekoľko logických hádaniek – nepotrápia vás na desiatky minút a všetky ste už niekde určite videli, no ako oddych od neustálej akcie je toto spestrenie rozhodne príjemné.
O Castlevanii: Lords of Shadow by sa dalo písať ešte dlho. Dabing je výborný (rozprávača nahovoril Patrick Stewart), hudba nahraná londýnskym orchestrom neraz absolútne vtiahne do zaujímavého prostredia, španielskym vývojárom z MercurySteam vypomáhalo štúdio Kojima Productions a na výpravnosti celej hry je to neskutočne poznať. Castlevania: Lords of Shadow je predovšetkým temná, brutálna a zároveň technicky vynikajúca, hrateľná a obtiažna arkáda. Presne taká, o ktorej možno mnohí snívajú. Tí, ktorí sú prejedenými japonskými projektmi. Len si dajte pozor, aby ste nenarazili na tvrdú náročnosť. To, čo niektorí môžu považovať za vynikajúcu výzvu, môže vás frustrovať.
