Vraj objavili mimozemšťanov, tvrdili blogeri. Našli sme však čudnú pozemskú baktériu, ktorá má nezvyčajný metabolizmus. V CERN-e napodobnili mladulinký vesmír a v Harvarde omladili myšky.
Ešte to stihnúť pred sviatkami. To si možno povedali vedci, pretože tento týždeň patril medzi najzaujímavejšie a na vedecké objavy „najsilnejšie“ za niekoľko posledných rokov.
Veci, ktoré by sa hocikedy inokedy dostali na titulky vedeckých sekcií, ostali teraz písané len niekde po okrajoch strán či drobným písmom.
Smolu mal americký raketoplán Discovery aj exoplanéty, akosi sa zabudlo, že v mexickom Cancúne prebieha dôležitá medzinárodná klimatická konferencia, nedostalo sa ani na medicínu či antropológiu.
Všetko prevalcovali tri iné správy, pričom jednej sa venovala obzvlášť mimoriadna pozornosť. Napokon, dotiahla to aj na spravodajstvo v našich komerčných televíziách. A to už je čo povedať.
Záplavu internetových špekulácii pritom spustilo obyčajné pozvanie na tlačovú konferenciu, akých americká NASA ročne rozpošle desiatky. Lenže podľa niektorých to vyzeralo, že to nielenže nebude úplne obyčajná konferencia, prelomový bude aj objav, ktorý mali vedci zverejniť.
Čo na tom, že krátko nato sa viacerí editori vedeckých sekcií snažili upokojiť vášne a dôrazne odmietli, že pôjde o nejakých mimozemšťanov. Správa si už žila vlastným životom.
No aj keď sme sa mimozemského života nedočkali, dočkali sme sa veľmi prekvapujúceho zistenia, že život môže na našej planéte vyzerať aj inak, ako sme si dosiaľ mysleli. Má to ďalekosiahle následky nielen pre pochopenie podmienok a princípov života na našej vlastnej planéte, podľa vedcov to napokon súvisí aj s tými mimozemšťanmi.
Objav arzénovej baktérie totiž ponúka nový pohľad na miesta, kde by život vo vesmíre vôbec mohol jestvovať. Môže byť aj tam, kde sme ho dosiaľ nepredpokladali či si ho ani nevedeli predstaviť. A to zase o čosi viac zvýšilo šancu, že ho mimo Zeme raz nájdeme. +Čítajte viac
Výborné správy prišli aj spod zeme neďaleko Ženevy. Veľký hadrónový urýchľovač po troch týždňoch zrážania iónov olova prišiel s prvými výsledkami.
Fyzikom sa podarilo vytvoriť kvark-gluónovú plazmu, teda podmienky, aké panovali veľmi krátko po veľkom tresku. Ukazuje sa, že mladučký kozmos bol skôr kvapalný ako plynný.
O tom vedci vďaka americkým pokusom už tušili. Prvý raz sa im však podarilo pozorovať predpokladaný, no dosiaľ nevidený jet quenching. Vďaka tomu by odborníci mohli preskúmať samotné vlastnosti kvark-gluónovej plazmy. A zase o trošku viac poodhaliť tajomstvá najrannejšieho kozmu. +Čítajte viac
Zrejme dôležitý prelom sa podaril aj harvardským mikrobiológom, ktorí sa zaoberali štúdiom telomerázy u myší. Tento enzým totiž riadi skracovanie telomérov, častí chromozómov a v konečnom dôsledku aj delenie a starnutie buniek.
Vedci dokázali tento enzým u pokusných hlodavcov vypnúť, a neskôr na isté obdobie zapnúť, pričom zistili, že zvieratá „omladli“. Aj na naše vlastné reči o bájnom elixíre mladosti je síce ešte trošku priskoro, pretože myši predsa len nie sú ľudia, no kto vie.
Tento výskum by raz mohol viesť k obrovskému pokroku v medicíne. Aj keď netušíme, či svet s ľuďmi dožívajúcimi sa podstatne viac rokov, bude lepší, alebo horší. +Čítajte viac
