NASA: "Cudzinci" žijú na Zemi

Čudesná baktéria, ktorá nahradila fosfor arzénom. To je objav, ktorý vo štvrtok zverejnila americká NASA.

Exotické baktérie už poznáme, našli ich aj v kalifornskom jazere?(Zdroj: NASA, WIKIMEDIA)
Jazero Mono
Jazero leží v Mono County v americkej Kalifornii.
Je kľúčovým miestom pre viaceré druhy migrujúcich vtákov, ktoré sa živia veľkým počtom múch.
V priebehu roka tu hniezdia až dva milióny vtákov.
Mohli by sa tu nachádzať arzénové formy života.

WASHINGTON, BRATISLAVA. Život na našej planéte možno vznikol viackrát. Dokazovať by to mohli stopy po organizmoch, ktoré fungujú úplne inak ako všetky dosiaľ známe.

Jeden z takýchto mikróbov našli vedci v kalifornskom superslanom a alkalickom jazere Mono. Leží kúsok východne od Yosemitského národného parku a dosiaľ patrilo k najviac nehostinným oblastiam pre život.

Pre niektoré životné formy sa však ukazuje ako vhodné prostredie. A títo cudzinci na našej vlastnej planéte navyše naznačujú, že pátranie po mimozemskom živote bolo možno celé postavené na zlých predpokladoch. Samotná Zem je totiž dôkazom, že život dokáže fungovať aj tam, kde ho dosiaľ nik neočakával.

Mimozemšťania? Trochu

Práve správa o mimozemšťanoch vyvolala lavínovú reakciu, ktorá sa cez týždeň valila svetovým internetom. NASA totiž na štvrtok večer ohlásila tlačovú konferenciu, ktorá mala rozoberať „astrobiologický objav, ktorý bude mať dosah na hľadanie mimozemského života“.

Viacero blogerov aj spravodajských serverov preto začalo špekulovať, či sa americký Národný úrad pre letectvo a vesmír náhodou nechystá ohlásiť objav mimozemšťanov.

Tieto špekulácie podporoval aj dodatok, že informácia, ktorú mal v tom čase zverejniť aj prestížny vedecký magazín Science, bola embargovaná až do okamihu začiatku stretnutia vedcov a novinárov.

Tento zákaz však zrejme porušil britský denník Daily Telegraph. Ako reakciu na šíriace sa špekulácie priniesol informáciu, že superobjavom NASA nie sú mimozemšťania, ale práve zvláštna baktéria GFAJ-1. Tá dokáže žiť v prostredí, ktoré bolo donedávna považované za jedovaté pre akúkoľvek pozemskú formu života.

Arzénová baktéria

Jazero Mono je pritom čudesná oblasť. Z vody tam stúpajú nahor vysoké kamenné útvary, ktoré vznikajú, keď bublajúce horúce pramene prúdia do alkalických vôd. V takomto prostredí nežijú žiadne ryby, zato však obrovské roje múch, na ktorých sa zase hostia migrujúce druhy vtákov.

V samotných vodách by však nemal dlhodobo prežívať nijaký život.

Geobiologička Felisa Wolfe-Simonová, ktorá sa zúčastnila na tlačovke NASA, však už pred časom zistila, že v prostredí s azda najvyššou prirodzenou koncentráciou arzénu v prírode život predsa len funguje.

Len je dosť exotický.

A dokonca až taký odlišný, že pri ňom môžeme hovoriť o tieňovej biosfére a pravdepodobne aj o druhej genéze života na našej planéte.

Tieto exotické baktérie totiž nevyužívajú vo svojom metabolizme fosfor, jeho miesto zaujal práve arzén. Fosfor je pritom kľúčovým stavebným prvkom nám známeho života, je súčasťou DNA.

Objav mikróba, ktorý arzén používa namiesto fosforu, je zásadný objav, ktorý zmení celú biológiu. „Ak by niekto objavil takýto bláznivý život, bola by to najväčšia biologická senzácia od čias Darwina,“ povedal pre Daily Telegraph známy kozmológ, astrobiológ a hľadač mimozemského života Paul Davies z Arizonskej štátnej univerzity.

Druhá evolúcia

„Je život, aký poznáme, a potom je život, aký nepoznáme,“ komentovala svoj výskum v marci pre Sunday Times Wolfe-Simonová.

Vedkyňa už vtedy priznala, že v laboratóriu vytvorila špeciálne podmienky: zvýšila obsah arzénu a odstránila fosfor. V nich potom sledovala bahno z jazera Mono. Vtedy tvrdila, že výsledky by mohli byť už koncom roka. Práve tie oznámila NASA vo štvrtok večer.

Existencia života na báze arzénu má pritom dosah nielen na pochopenie histórie Zeme, ale aj na hľadanie mimozemského života.

Znamená to, že život môže jestvovať aj na miestach, kde sme to dosiaľ neočakávali.

„Sú tu možnosti, ktoré až prekračujú našu predstavivosť. Otvára to dvere k myslení o biológii spôsobom ako nikdy predtým,“ dodala vtedy Wolfe-Simonová pre nedeľník.

Prečo mimo Zeme?

Ľudí fascinuje myšlienka, že vo vesmíre nie sme sami.

Aj veda má svoje ikony. Niekedy si ich vytvárajú vedci, inokedy jej ich stvoria rôzni popularizátori či široká verejnosť. Svätým grálom časticovej fyziky je Higgsov bozón či supersymetria, medicína má liek na rakovinu, paleoantropológia spoločného predka opíc a človeka a kozmológia mimozemšťanov.

Nejde pritom o nejakých zelených či sivých chlapíkov, ktorí túžia po návrate domov. Astrobiológovia skôr hľadajú drobné mikróby, ktoré by dokázali prežívať na známych planétach či mesiacoch.

Dosiaľ sme však žiadnu mimozemskú baktériu neobjavili. Hľadáme pritom všelikde: kandidátmi sú Mars, Saturnove mesiace Titan či Enceladus, alebo Jupiterova Európa.Pri hľadaní života mimo našej planéty však vychádzame zo znalostí, ktoré máme o organizmoch v našom okolí. Vedci preto stopujú vodu, atmosféru a v nej dôkazy metabolizmu, sliedia po organických zlúčeninách.

Paradoxom je, že samotný objav mimozemských baktérií zrejme veľký praktický dôsledok nemá. Neuľahčí nám život, skôr naopak.

Ak by sme mimozemšťanov našli, zase by sme museli zostúpiť o jeden stupienok na pyramíde našej výnimočnosti. No našťastie, poznanie je hodnota sama osebe.

Tomáš Prokopčák

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  3. Malé knedličky, veľké dojmy
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  7. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  10. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 11 784
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 394
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 7 362
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 971
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 977
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 817
  7. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 3 632
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 485
  9. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 2 479
  10. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 462

Hlavné správy zo Sme.sk

ŠPORT

Sagan začal sezónu klasík druhým miestom, opäť ho zdolal van Avermaet

Belgičan porazil slovenského cyklistu na belgickej klasike Omloop Het Nieuswblad aj minulý rok.

PLUS

Ako pred sto rokmi vysvetľovali príchod tabaku do Európy

Ako sa tabak (dohán) dostal do Európy a ako sa ujalo fajčenie?

BRATISLAVA

Bol priekopník – utečenec. Jeho meno zmizlo z novín aj z histórie

Václav Nedomanský má zo svetových šampionátov deväť medailí.

Neprehliadnite tiež

Civilizáciu Aztékov zničila európska zbraň, nevedeli proti nej bojovať

Za kolapsom rozvinutej juhoamerickej civilizácie môže byť aj pandémia paratýfusu.

Voda na Zemi aj vo vesmíre. Pozrite si najkrajšie zábery z kozmu za tento týždeň

Vedci predstavili tri mimozemské svety, kde by mohla byť voda aj život.

Pluto a jeho mesiace budú oficiálne ríšou mŕtvych

Nové názvoslovie pre systém trpasličej planéty sa inšpiruje aj mytológiou.

TECH_FM

NASA oznámila obrovský objav, prečo sú vedci takí nadšení

Veď je to „len“ ďalšia hviezdna sústava. Tak prečo toľko kriku? Vysvetľuje podcast TECH_FM.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop