Jazero MonoJazero leží v Mono County v americkej Kalifornii.
Je kľúčovým miestom pre viaceré druhy migrujúcich vtákov, ktoré sa živia veľkým počtom múch.
V priebehu roka tu hniezdia až dva milióny vtákov.
Mohli by sa tu nachádzať arzénové formy života.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Život na našej planéte možno vznikol viackrát. Dokazovať by to mohli stopy po organizmoch, ktoré fungujú úplne inak ako všetky dosiaľ známe.
Jeden z takýchto mikróbov našli vedci v kalifornskom superslanom a alkalickom jazere Mono. Leží kúsok východne od Yosemitského národného parku a dosiaľ patrilo k najviac nehostinným oblastiam pre život.
Pre niektoré životné formy sa však ukazuje ako vhodné prostredie. A títo cudzinci na našej vlastnej planéte navyše naznačujú, že pátranie po mimozemskom živote bolo možno celé postavené na zlých predpokladoch. Samotná Zem je totiž dôkazom, že život dokáže fungovať aj tam, kde ho dosiaľ nik neočakával.
Mimozemšťania? TrochuPráve správa o mimozemšťanoch vyvolala lavínovú reakciu, ktorá sa cez týždeň valila svetovým internetom. NASA totiž na štvrtok večer ohlásila tlačovú konferenciu, ktorá mala rozoberať „astrobiologický objav, ktorý bude mať dosah na hľadanie mimozemského života“.
Viacero blogerov aj spravodajských serverov preto začalo špekulovať, či sa americký Národný úrad pre letectvo a vesmír náhodou nechystá ohlásiť objav mimozemšťanov.
Tieto špekulácie podporoval aj dodatok, že informácia, ktorú mal v tom čase zverejniť aj prestížny vedecký magazín Science, bola embargovaná až do okamihu začiatku stretnutia vedcov a novinárov.
Tento zákaz však zrejme porušil britský denník Daily Telegraph. Ako reakciu na šíriace sa špekulácie priniesol informáciu, že superobjavom NASA nie sú mimozemšťania, ale práve zvláštna baktéria GFAJ-1. Tá dokáže žiť v prostredí, ktoré bolo donedávna považované za jedovaté pre akúkoľvek pozemskú formu života.
Arzénová baktériaJazero Mono je pritom čudesná oblasť. Z vody tam stúpajú nahor vysoké kamenné útvary, ktoré vznikajú, keď bublajúce horúce pramene prúdia do alkalických vôd. V takomto prostredí nežijú žiadne ryby, zato však obrovské roje múch, na ktorých sa zase hostia migrujúce druhy vtákov.
V samotných vodách by však nemal dlhodobo prežívať nijaký život.
Geobiologička Felisa Wolfe-Simonová, ktorá sa zúčastnila na tlačovke NASA, však už pred časom zistila, že v prostredí s azda najvyššou prirodzenou koncentráciou arzénu v prírode život predsa len funguje.
Len je dosť exotický.
A dokonca až taký odlišný, že pri ňom môžeme hovoriť o tieňovej biosfére a pravdepodobne aj o druhej genéze života na našej planéte.
Tieto exotické baktérie totiž nevyužívajú vo svojom metabolizme fosfor, jeho miesto zaujal práve arzén. Fosfor je pritom kľúčovým stavebným prvkom nám známeho života, je súčasťou DNA.
Objav mikróba, ktorý arzén používa namiesto fosforu, je zásadný objav, ktorý zmení celú biológiu. „Ak by niekto objavil takýto bláznivý život, bola by to najväčšia biologická senzácia od čias Darwina,“ povedal pre Daily Telegraph známy kozmológ, astrobiológ a hľadač mimozemského života Paul Davies z Arizonskej štátnej univerzity.
Druhá evolúcia„Je život, aký poznáme, a potom je život, aký nepoznáme,“ komentovala svoj výskum v marci pre Sunday Times Wolfe-Simonová.
Vedkyňa už vtedy priznala, že v laboratóriu vytvorila špeciálne podmienky: zvýšila obsah arzénu a odstránila fosfor. V nich potom sledovala bahno z jazera Mono. Vtedy tvrdila, že výsledky by mohli byť už koncom roka. Práve tie oznámila NASA vo štvrtok večer.
Existencia života na báze arzénu má pritom dosah nielen na pochopenie histórie Zeme, ale aj na hľadanie mimozemského života.
Znamená to, že život môže jestvovať aj na miestach, kde sme to dosiaľ neočakávali.
„Sú tu možnosti, ktoré až prekračujú našu predstavivosť. Otvára to dvere k myslení o biológii spôsobom ako nikdy predtým,“ dodala vtedy Wolfe-Simonová pre nedeľník.
Prečo mimo Zeme?
Ľudí fascinuje myšlienka, že vo vesmíre nie sme sami.
Aj veda má svoje ikony. Niekedy si ich vytvárajú vedci, inokedy jej ich stvoria rôzni popularizátori či široká verejnosť. Svätým grálom časticovej fyziky je Higgsov bozón či supersymetria, medicína má liek na rakovinu, paleoantropológia spoločného predka opíc a človeka a kozmológia mimozemšťanov.
Nejde pritom o nejakých zelených či sivých chlapíkov, ktorí túžia po návrate domov. Astrobiológovia skôr hľadajú drobné mikróby, ktoré by dokázali prežívať na známych planétach či mesiacoch.
Dosiaľ sme však žiadnu mimozemskú baktériu neobjavili. Hľadáme pritom všelikde: kandidátmi sú Mars, Saturnove mesiace Titan či Enceladus, alebo Jupiterova Európa.Pri hľadaní života mimo našej planéty však vychádzame zo znalostí, ktoré máme o organizmoch v našom okolí. Vedci preto stopujú vodu, atmosféru a v nej dôkazy metabolizmu, sliedia po organických zlúčeninách.
Paradoxom je, že samotný objav mimozemských baktérií zrejme veľký praktický dôsledok nemá. Neuľahčí nám život, skôr naopak.
Ak by sme mimozemšťanov našli, zase by sme museli zostúpiť o jeden stupienok na pyramíde našej výnimočnosti. No našťastie, poznanie je hodnota sama osebe.
Tomáš Prokopčák
