Fyzici si urobili big bang

Len tri týždne zrážok potrebovali fyzici, aby napodobnili vesmír krátko po veľkom tresku.

Kvark-gluónovú plazmu zaznamenali viaceré detektory LHC.(Zdroj: CERN)

ŽENEVA, BRATISLAVA. Ako vyzeral náš vesmír krátko po svojom vzniku? A čo spôsobilo, že dnes nás obklopuje hmotný svet so zákonmi, ktoré umožňujú napríklad život? Aj to sú otázky, ktoré si kladú kozmológovia či časticoví fyzici.

Len ťažko sa však môžu pozrieť priamo na okamihy prebiehajúce miliardtinu sekundy po veľkom tresku. Potrebujú na to veľmi výkonné superstroje. Jedným z nich je aj Veľký hadrónový urýchľovač (LHC) v podzemí neďaleko Ženevy.

Superhustá kvapalina

Odborníci majú dve možnosti, ako sa pozrieť na dávny vesmír. Buď nechajú zrážať sa zväzky protónov a sledovať budú základné pravidlá platné v prírode, alebo potom 27-kilometrovým tunelom vystrelia oveľa ťažšie ióny olova a pri následných zrážkach budú sledovať hmotu ešte predtým, ako sa vôbec protóny a neutróny vytvorili.

Kým najprv vedci preferovali prvú metódu, zhruba pred mesiacom v LHC prešli na zrážky olova. Čoskoro zaznamenali prvé výsledky. Podarilo sa im napodobniť vesmír krátko po veľkom tresku – stvorili kvark-gluónovú plazmu, čo je superhorúca a superhustá polievka zložená z kvarkov a gluónov (častíc, ktoré sprostredkúvajú silnú interakciu).

Následne odborníci zistili niekoľko vecí. Detektor ALICE potvrdil predchádzajúce náznaky z amerického Brookhaven National Laboratory a ukázal, že kvark-gluónová plazma pripomína skôr „tekutinu“ ako plyn.

To však odporuje niektorým teoretickým modelom. „Tieto pozorovania nás prekvapili,“ priznal pre New Scientist David Evans, člen tímu ALICE. Dodáva však, že ešte bude potrebný ďalší výskum, aby hypotézy vyvrátili. Alebo prípadne „plyn“ predsa len našli.

Vizualizácia zrážky v detektore ALICE. FOTO - CERN

Prvý raz

Ešte zaujímavejšie dôsledky však môžu mať výsledky experimentu ATLAS (na jeho konštrukcii a výskume sa podieľajú aj Slováci) a detektoru CMS.

Tiež zaznamenali kvark-gluónovú plazmu, navyše však aj fenomény, ktoré umožňujú tento zvláštny stav skúmať. V detektoroch fyzici totiž sledovali prúdy častíc, ktoré vznikli pri zrážkach.

Pri iónoch olova sa však tieto prúdy správajú inak, ako pri zrážkach protónov. Objavuje sa takzvaný „jet quenching“ - signál, ktorý naznačuje, že energia týchto prúdov sa môže výrazne znižovať, čo ukazuje na intenzívne interakcie s okolitým prostredím.

Vedci o podobnom správaní tušili, no až teraz ho pozorovali. „ATLAS je prvý experiment, ktorý oznámil priame pozorovanie jet quenchingu,“ povedala jeho hovorkyňa Fabiola Gianottiová.

Dôsledkom môže byť, že odborníci môžu podrobne preskúmať samotnú kvark-gluónovú plazmu. Európska organizácia pre jadrový výskum tvrdí, že vďaka tomu nastáva nová éra v skúmaní kozmu krátko po jeho vzniku.

Vedci totiž môžu lepšie vysvetliť, ako prebiehala raná evolúcia vesmíru, ako došlo k spájaniu kvarkov a gluónov a ako potom vznikli ďalšie prvky známe z periodickej tabuľky.

Zrážka v detektore CMS. FOTO - CERN


Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 193
  2. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 7 928
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 340
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 215
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 093
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 298
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 049
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 3 669
  9. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 074
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 915

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Kuriózny zločin spred 50 rokov ožíva vďaka novinárovi Romanovi Kaliskému

Vlastnú susedu chcela utopiť v odpadovej šachte, napokon dostala 6 rokov.

ŠPORT

Šupler: Keď sme boli v céčku, každý chcel ísť na MS. Dnes je situácia iná

Je ešte skoro, vraví Šupler o hráčoch do 18 rokov.

DOMOV

Viezli sme sa po trase, po ktorej Remiáš prešiel naposledy

Uplynulo 21 rokov od smrti Remiáša.

TECH

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Fajčenie môže ohroziť aj vaše vnúčatá.

Neprehliadnite tiež

Objavili prepojenie medzi autizmom u vnúčat a fajčením v tehotenstve

Deti mali vyššiu šancu prejavovať znaky autizmu, ak fajčila ich babka z matkinej strany.

Fotosyntézu spustili v umelej hmote, čistí vzduch a vyrába čistú energiu

Zariadenie zatiaľ vyskúšali len pri modrom svetelnom spektre.

Vypočítali, ako sa dá cestovať v čase, ale stroj postaviť nevedia

Nový výskum navrhuje matematický model, ktorý umožňuje cestovanie v čase.

Na Marse by ľudia mohli bývať v domčekoch z červených tehál

Inžinieri našli spôsob, ako z červenej pôdy Marsu vyrábať odolné tehly.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop