;) |
Časy skvostných projektov od Bullfrogu sú nenávratne preč, Molyneux už varí z vody. Fable III je otrasným príkladom toho, keď marketingové prehlásenia a nadšené vízie vyniesli absurdné herné prvky na úroveň dokonalej hrateľnosti. Fable III nie je prepadákom, ani priemernou hrou, len sa po celý čas hrania budete škriabať na hlave a pýtať sa, pre koho je vlastne táto umelo nafúknutá bublina určená.
Megalomanské plány Lionheadu by sme mohli prirovnať k vzdušným zámkom. Už Fable II, ktoré malo otvoriť RPG žáner i občasným hráčom, za cenu mnohých zjednodušení mnohokrát prekvapovalo plytkosťou a nudilo. Príbeh hrdinu na pozadí sveta Albionu, v ktorom sám hráč určoval ďalší chod krajiny a svojimi skutkami ju skutočne ovplyvňoval, bol zaujímavý. Ale aj detinský, bez akéhosi vnútorného ducha. Počiatočné nadšenie vystriedalo kruté vytriezvenie. Práve v tomto ide Fable III ešte ďalej. O RPG hru nejde v žiadnom prípade, akčný titul máme pred sebou len tak na oko, nad strategickými prvkami sa pousmejeme. Celé to pripomína skôr guláš náhodne vybratých a niekde fungujúcich herných prístupov. Dokopy nie. Navyše je nemastný a neslaný.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Dej Fable III sa odohráva po zápletke druhého dielu, kde ako potomok predošlého hrdinu musíte urýchlene utiecť zo svojho sídla pred krutým panovaním svojho brata. Búriaci sa ľud sa pripravuje pod ťarchou despotického vládnutia na revolúciu, no nemá dostatok síl a prostriedkov, aby ju i vykonal. A práve tu sa začína putovanie nového Hrdinu (skutočne s veľkým H): musíte si nakloniť na svoju stranu hneď niekoľko strán, takže plníte želania poddaných, snažíte sa privyrobiť si čosi do vášho vrecka a posúvate sa po lineárne napísanom príbehu. Voľba medzi kladnou a zápornou odpoveďou je jasne definovaná a poľahky si zvolíte svoju budúcnosť.
Na pomerne komplexnú úlohu sú postupne pridávané ďalšie a ďalšie prvky: jednak môžete len tak komunikovať s ľuďmi a zvyšovať si ich súkromné sympatie, ale taktiež si zarábate hraním na hudobný nástroj, pečením koláčov a podobne. Vaši poddaní majú pre vás taktiež v rukáve desiatky postranných questov: od tradične poslíčkovských po zábavné a originálne. Dialógy sú napísané výborne, vtipne, neunikne vám mnoho narážok na všetko možné od divadelných hier, intelektuálov, sliepok, stolových hier na hrdinov... anglický humor sa nezaprie ani na chvíľu a mnoho dialógov je napísaných až neskutočne chytľavo, takže žiadny rozhovor neignorujete.
Už spomínaný systém voľby, podľa ktorého sa váš hrdina profiluje ako dobrý vládca či krutý panovník vás často postaví pred zložité rozhodovanie. Či je to už na začiatku voľba medzi uchovaním života vašej priateľky a popravou obyčajných ľudí. Tieto otázky, ktoré vám vývojári tvrdo vyhodia pred oči, sú zvolené tak, aby ste skutočne premýšľali nad morálnym hľadiskom a celkovým dopadom na spoločnosť - alebo i vlastným osobným chtíčom. O to viac v druhej časti hry, ktorá vám k hrdinskému prechádzaniu Albionom pridá dôležité riešenia problémov. Strategická časť zameraná na samotné kraľovanie je až detsky jednoduchá. Síce vám ostáva právo hrdinského cestovania ako na začiatku: čiže vidíte hrdinovu postavu z pohľadu externej kamery, ktorú môžete manuálne upravovať, cestujete po svojej krajine z uzavretej lokácie do lokácie a bojujete či vyjednávate, no hlavnou témou dňa je rozhodovanie.
V praxi to vyzerá jednoducho. Podporíte návrh, ktorý vám prinesie do kráľovskej pokladnice potrebné financie alebo budete cítiť sociálne? Potrebujete totiž riadny majetok na zostavenie armády, ktorá sa musí postaviť zlu blížiacemu sa k Albionu. Lenže skutky hromadiace zlato na dobrú vec sú vyvažované nepriazňou u občanov a hlavne spojencov, ktorí vám pri plnení sľubov z hrdinského obdobia podajú pomocnú ruku pri záverečnom zúčtovaní. Taktiež je možné uvaliť rôzne finančné postihy pre obyvateľov (vzdelanie, prohibícia alkoholu – ktorá však paradoxne prinesie do vaše kasy peniaze...). Jednoducho okrem behania si sem a tam po krajine, kde na vás čakajú nesplnené postranné questy, aj párkrát musíte rozhodnúť o veciach, ktoré zamávajú vašou obľúbenosťou u ľudí. Len netreba zabudnúť na to, že ak nebudete mať po roku vládnutia vopred daný obnos peňazí, utrpí tým financovanie armády a na váš vrub pôjdu civilné straty na životoch. Je lepší živý poddaný a chudobný alebo mŕtvy a spokojný? Alebo nebodaj živý a s plným bruchom? Vládnuť treba vedieť s rozumom a citom.
Pekne sa to počúva. A to tu máme ešte psa z minulého dielu (štekaním upozorňuje na nájdené truhlice či zakopané poklady), môžete sa vydávať / ženiť, kupovať nemovitosti (nutnosť), mať deti alebo praktizovať skupinový sex, rozprávať sa s kýmkoľvek... jednoducho svet plný netušených možnosť. Teraz sa pekne prebudíme, dáme si studenú sprchu a jednu facku na prebratie. Hranie ako také vo Fable III zábavné príliš nie je. Nielenže sme tu takmer všetko už videli minule a vylepšenia sú buď čisto kozmetické alebo nevýrazné, ale celý herný koncept sa premenil na tupé „stlač tlačidlo“. A keď je to málo, stlač ho znovu. A ešte raz a aby ti to, ctený hráč, hľadajúci adekvátnu zábavu, zatlač to znovu. Fable III – hra pre kráľov... nudy, nezaujímavosti, zúfalstva.
Kritika Fable III je jednoduchá: samotné hranie je nezábavné, monotónne, jednotlivé prvky hrateľnosti sú okresané na minimum. Vraj s cieľom prístupnosti k nenáročnému publiku. No v tom prípade je Fable III na prvý pohľad až príliš komplikovanou hrou. Pôjdeme poporiadku. Príbeh dokáže vykúzliť i temné momenty, zahrať riadne na city, počas súbojov si mnohokrát pozriete spomalený záber na obzvlášť krvavý kill. A nechýba ani striekajúca krv. Taktiež tu máme kontrastné vyobrazenie chudoby, žobrajúcich obyvateľov vášho kráľovstva – to všetko v spojení fantasy a pokročilých technológií len nahráva tomu, že práve pokrok ľudstva sa môže stať jeho katom. Bohatí sú ešte viac bohatí, chudobní... tí jednoducho už ani nemajú čo stratiť. Stačí sa pozrieť aj na malé konflikty, ktoré riešite medzi občanmi: pyšná panička milujúca skôr majetok svojho muža ako jeho samotného, týranie zvierat... a neprídeme ani o vtipné momentky s duchmi (synovia pod vplyvom panovačnej matky nemajú pokoj ani po smrti a pod.) či podivnými indivíduami.
Lenže príbeh, nech sa tvári akokoľvek dospelo, je okamžite zadupaný do zeme samotnou komunikáciou, socializáciou s okolím. Anglický humor, ktorý je síce skutočne vtipný, je žiaľ napchaný takmer úplne všade a hre to skôr škodí. Hrá Fable III na nadhľad a vtip alebo ide o vážnu hru? Aj aj – a v konečnom dôsledku to nerobí atmosféru ani na jednu, ani na druhú stranu. Komunikácia s okolím zostala pri prostom aplikovaní infantilných gest. Koľko kriku pre nič bolo okolo ovplyvňovania bežných ľudí správaním sa hrdinu, sa zrejme ani nedá spočítať. Ak si chcete niekoho nakloniť, zatancujete si s danou osobou. Alebo začnete pískať, štekliť, konverzovať... jednoducho niečo, pričom obe postavy divne vzdychajú, ochkajú, smejú sa a celé to vyzerá abnormálne. Idiotsky a detinsky. Viete ako sa s niekym spriatelíte? Zahráte si - a teraz bez srandy - ťapy-ťapy-ťapušky!!! Možno sa pousmejete pri prvej animácii tancovania, lenže činnosť, pri ktorej niekoľko sekúnd musíte držať tlačidlo, aby sa vykonala celá animácia, je nutné neustále opakovať. Len preto, aby postavička prešla z neutrálneho vzťahu k vám do stavu „v zelenom“, potom jej splníte službičku (niečo niekam donesiete alebo naopak niečo prinesiete – a to vždy, pri každej postave), ak máte chuť pokračovať, podarujete šťastnej osobe šperk, k svadbe treba prsteň a... a to je všetko a už to tu bolo minule, kedy sme na to taktiež nadávali. Hra vlastne neponúka NIČ iné. A nič navyše.
Niečo pre mamonárov, môžete tu hrabať majetok. Čiže kúpite nejakú budovu a za pár minút dostanete peniaze. Pri obývanom objekte je to nájomné (byty však musíte opravovať – a aby to nebolo jednoduché, neexistuje žiadne tlačidlo oprav všetky príbytky... čo i len v jednej lokácii... takže treba vybrať každý dom zvlášť, kurzorom dole, dole, áno, potvrdiť, odísť a ďalší pán na holenie), z obchodov máte podiel zo zisku. Čo to znamená? Proste ak máte peniaze, nakupujete a nakupujete, máte tých peňazí viac a viac a celé to zúročíte v... ehm...ehm... prepracovanej strategickej časti, kde si zvolíte, či dáte peniaze z pokladne a postavíte na mieste továrne, kde pracujú deti (lacná pracovná sila a aspoň sa to nefláka po uliciach) sirotinec alebo prinútite dietky pracovať ešte tvrdšie. Sakra prepracovaná strategická časť. Stlačíte buď A alebo X? Áno, a to je skutočne všetko, spravíte niekoľko podobných rozhodnutí a šmytec.
Aspoň čiastočné pozdvihnutie nálady by mohol spôsobiť bojový systém a RPG prvky – lenže i tu, podobne v rozhovoroch, kde v podstate nemáte žiadnu možnosť voľby, podľahlo všetko vplyvom markantného zjednodušovania. Súbojový systém založený na rýchlej voľbe jedného z útokov (zbraňou nablízko, streľbou, mágiou) namapovaním na jedno tlačidlo gamepadu. Vôbec nevadí ani to, že v podstate hráč len stláča vybraný button a jedine nasmerovaním analógu určuje, kam postava vystrelí alebo inak udrie. Reťazenie útokov a odomykanie nových neexistuje. RPG prvky sú minimalizované až tak, že za každý splnený quest, zlikvidovaného súpera, zatancovanie dostanete špeciálne body skúseností. Ak ich získate niekoľko, dostanete cechovnú pečať, za ktoré si odomykáte truhlice s vylepšeniami: tak napríklad si zlepšíte o jeden level silu útoku nablízko, takže panáka skolíte nie tromi, ale dvomi údermi. Podobne funguje mágia a streľba. Za truhlicu so streľbou na úrovni 5 zaplatíte 100 cechovných pečatí, na prvej úrovni je to samozrejme niekoľkonásobne menej. Týmto spôsobom si kupujete i kúzla, nové gestá pri komunikácii či možnosť farbiť si oblečenie (alebo vlasy), kupovanie nemovitostí, vylepšovanie profesií.
Hodíme to celé za hlavu, máme tu vlastne akčnú hru. Síce plytkú a hlúpu, umelá inteligencia je totiž na bode mrazu, ale ono – aby to predsa dohral každý – hlavný hrdina nemôže zomrieť a jediným postihom za smrť je to, že stratíte niekoľko bodov skúsenosti (vždy taký počet, koľko vám chýba do celého cechovej pečate). Omráčený geroj sa po sekunde otrasie, vyskočí z novu na nohy a bojuje ďalej. V podstate sa vôbec nestaráte, či zomriete, pretože trest je absurdne bezbolestný. Neoplatí sa ani piť ozdravovacie nápoje, pre zábavu si môžete spomaliť čas alebo privolať pomocníkov. Hranie tak v podstate nepredstavuje žiadnu výzvu – a práve toto konštatovanie je pri už i tak dosť slabučkej náročnosti ďalšou podloženou nohou, cez ktorú hra prepadne a snaží sa nemotorne dvíhať.
V technickom spracovaní začneme radšej tým lepším. Dynamicky meniaca sa hudba pri rôznych činnostiach adekvátne vyjadruje práve prebiehajúcu situáciu, palec smerom nahor musíme dvíhať za dabing, o ktorý sa postarali mnohé herecké hviezdy (John Cleese, Stephen Fry, Naomie Harris, Bernard Hill, Ben Kingsley, Simon Pegg...). Je nesmierne cítiť silu jednotlivých osobností, ktoré sa vcítili do jednotlivých úloh a každá z postáv predstavuje presne definovaný charakter. Ostatné zvuky skôr nevybočujú z priemerneho radu. Grafické spracovanie na dnešnú dobu nepatrí k žiadnym očarujúcim a pri všetkej úcte, pri pohľade na konkurenčné hry sa musí človek pousmiať a spýtať sa, či to v Lionheade skutočne myslia vážne. Engine použitý vo Fable II bol mierne zastaraný už v čase jeho vydania, dnes nepriláka ničím: biednymi textúrami jednoduchých modelov, často smiešnymi animáciami pohybov a celkovou umelosťou prostredia. Niektoré miesta - ako do hmly zahalené lesy - vás vtiahnu do svojej náruče pôsobivej atmosféry, no ide o minimum lokácii. Väčšina z nich nemá čím zaujať a i také púštne mesto Aurora či podzemné chrámy vás donútia zívať. Kvalita grafického spracovania je vďaka slabému enginu otrasná, vôbec nepomáhajú časté nahrávania nových území. Niekto tu zaspal dobu.
Fable III dopláca hneď na niekoľko dôležitých vecí. Ak vám niekto dlhé minúty sladkými slovami hovorí o sociálnych funkciách hry a ich funkčnosti – a následne celú vec vybavíte stlačením jedného tlačidla, pričom hrdina začne poskakovať či štekliť žobráka, istotne z toho nebudete mať dobrý pocit. Minimalizácia náročnosti spravila z Fable III torzo hrateľnosti: chodíte a stlačíte tlačidlo, ktoré vám zasvieti na obrazovke. Hrateľnosť a z nej vyplývajúca zábava je zúfalo ohlodaná na kosť. Aby to nebolo všetko: už to tu v podstate bolo minule a navyše to vyzerá zastaralo. Dôvod prečo si kupovať Fable III je snáď jediný: sviatočný hráč si môže vyskúšať čosi iné ako Solitaire či Bejeweled. Avšak plnohodnotným projektom Fable III nie je. Nepomôže ani more účesov, oblekov alebo tetovaní alebo kooperatívny multiplayer.
