Linux - otázky a odpovede (3. diel)

Naposledy sme sa venovali častým otázkam, ktoré kladú užívatelia zvyknutí na Windows pri stretnutí sa s Linuxom. V tejto časti v nich budeme pokračovať, pričom ako vždy zostaneme na úrovni pochopiteľnej pre väčšinu užívateľov a nebudeme sa zaoberať techni


ckými podrobnosťami.


Dajú sa v Linuxe pozerať filmy a počúvať MP3-ky?

Väčšinou áno. Problém je iba s chránenými nezverejnenými formátmi, pre ktoré je potrebný priamo softvér jeho autorov - a ten je k dispozícii väčšinou iba vo verzii pre Windows (typickým príkladom sú formáty Microsoftu, napr. WMA). Aj tieto formáty však možno prehrávať pomocou emulácie, stačí mať príslušné DLL súbory z Windows; tým sa však výrazne zvyšuje záťaž procesora pri prehrávaní.

Prehrávače existujú pre všetky bežné formáty zvuku: MP3, MP2, nekomprimovaný WAV, MOD (a všetky jeho varianty), RealAudio a mnoho ďalších, i videa: MPEG1, MPEG2, DivX :-), AVI (cez emuláciu) a ďalšie. Množstvo prehrávačov zvuku je iba vo forme programov pre príkazový riadok (napríklad mpg123), ale existuje aj veľa grafických, ktoré v ničom nezaostávajú za tými pre Windows; najznámejšie sú XMMS (www.xmms.org) a FreeAmp (www.freeamp.org).

Podporuje Linux môj hardvér?

Pokiaľ váš hardvér nie je naozaj exotický, určite sa vám podarí Linux spustiť. Najväčšie problémy bývajú so zvukovými kartami, ktoré sa síce väčšinou nejako dajú "rozchodiť", ale občas si to vyžaduje už značné vedomosti a editovanie konfiguračných súborov. Taktiež niektoré neštandardné funkcie (napríklad grafických kariet), pre ktoré sú aj vo Windows potrebné špeciálne ovládače, pravdepodobne v Linuxe nebudete môcť využiť. Nové verzie veľkých distribúcií Linuxu ale obsahujú pokročilé nástroje, ktoré vo väčšine prípadov nastavia všetko potrebné automaticky.

V každom prípade je na hardvérovej podpore Linuxu ešte čo vylepšovať, hlavnú časť viny za súčasný stav však nesú samotní výrobcovia hardvéru. Väčšina z nich totiž nezverejňuje špecifikácie svojich výrobkov a ovládače poskytuje iba pre Windows. Programátori Linuxu musia často vyrábať ovládače systémom pokus - omyl. V dnešnej dobe sa síce situácia pomaly zlepšuje, ale väčšina výrobcov sa ešte vždy zdráha poskytovať ovládače vo forme open source, čiže s otvoreným kódom. Typickým príkladom sú ovládače pre grafické karty s čipom od firmy nVidia (TNT a GeForce); možno ich síce používať zadarmo, ale ich kód je uzavretý.

Dá sa počítač s Linuxom pripojiť do siete?

Samozrejme. Linux bol od svojho vzniku koncipovaný pre počítače v sieti, takže by nemal byť problém pripojiť ho do ľubovoľnej siete, nech už používa akýkoľvek štandardný komunikačný protokol.

Vďaka aplikáciám z projektu Samba (www.samba.org) môže Linux pristupovať na zdieľané zdroje systémov Windows, dokonca môže slúžiť ako náhrada Windows NT Serveru.

Môžem sa z Linuxu pripojiť na internet, surfovať a používať elektornickú poštu?

Toto je opäť jedna z oblastí, na ktorú je Linux ako stvorený. Pripojenie na internet by nemalo robiť problémy žiadnym spôsobom (ani cez modem). Pre Linux existuje veľké množstvo klientských programov pre všetky internetové služby. Ako to už v Linuxe býva, mnohé poskytujú iba rozhranie príkazového riadku (o to mocnejšie funkcie ponúkajú), ale dostatok je aj tých grafických, ľahko pochopiteľných a ovládateľných aj pre bežného užívateľa.

Menšie problémy sa môžu vyskytnúť iba pri surfovaní, najmä pri stránkach optimalizovaných pre Internet Explorer. Ten vo verzii pre Linux samozrejme neexistuje. K dispozícii máte Konqueror, Operu, Netscape a Mozillu. Čo do funkčnosti je asi najprepracovanejšia Mozilla, ktorá má však relatívne vysoké nároky na systémové prostriedky (procesor a pamäť). Opera pre Linux je zatiaľ v beta verzii, ale okrem podpory slovenčiny jej takmer nič nechýba. Asi najväčšie šance má momentálne Konqueror, ktorý možno prirovnať k Exploreru vo Windows, keďže slúži aj ako súborový manažér. Je centrálnou aplikáciou grafického prostredia KDE a komfortom mnohých služieb už dnes prekoná aj Windows. Ešte vždy sa síce vyvíja, ale už dnes ho možno bez problémov používať. Aj podpora slovenčiny je v ňom už prakticky kompletná.

Ako môžem prečítať obsah diskety alebo CD?

V minulej časti sme spomínali, že diskové jednotky treba v Linuxe najprv pripojiť (anglicky mount). Toto platí aj pre diskety a CD. Aj keď to má dosť praktických výhod, pre užívateľa to má jednu zásadnú nevýhodu: vždy pred vybratím média ho treba odpojiť a po jeho vložení pripojiť. Štandardným adresárom pre disketovú jednotku je "/mnt/floppy" a pre CD-ROM "/mnt/cdrom" (nič vám samozrejme nebráni si ich zmeniť :).

Našťastie ani toto už dnes netreba robiť príliš komplikovane. Väčšina grafických prostredí pripojí disk automaticky po kliknutí na jeho ikonu. Na odpojenie stačí kliknúť na tú istú ikonu pravým tlačidlom myši a vybrať túto operáciu.

Najpohodlnejší spôsob ponúka program supermount, ktorý monitoruje výmeny médií v mechanikách a automaticky ich podľa potreby pripája a odpája. Jedinou jeho nevýhodou je občasná nespoľahlivosť, keďže Linux nie je stavaný na tento spôsob práce s mechanikami.

Na niektorých stránkach Linuxových programov sa tieto dajú stiahnuť iba ako ".tar.gz" či "tar.bz2" - ako ich nainštalujem?

Takéto prípony väčšinou znamenajú, že ide o zdrojové kódy, ktoré treba skompilovať. Hoci to často nebýva zložité, rozhodne to nie je nič pre bežného užívateľa. Najlepším riešením je sťahovať a inštalovať iba programy zo stránky autora vašej distribúcie - všetky naozaj dobré programy by sa tam mali skôr či neskôr objaviť.

Ak napriek tomu chcete takýto program používať, pokúste sa nájsť jeho skompilovanú verziu vo formáte, ktorý používa vaša distribúcia (viď predošlú časť). Neraz vráti dobrý výsledok aj hľadanie v bežnom vyhľadávači napríklad v štýle "(názov programu) RPM". Na vyhľadanie RPM-iek je veľmi užitočná aj stránka www.rpmfind.net (prípadne jej mirror na www.rpmfind.com).

Dajú sa pod Linuxom spúšťať programy pre DOS a Windows?

Väčšina áno, ale keďže ide o emuláciu, je s tým dosť problémov.

Na spúšťanie programov pre DOS slúži program DosEmu, ktorý ale potrebuje aj samotný DOS (ak nechcete zháňať/platiť za MS-DOS, môžete použiť FreeDOS, čo je jeho alternatíva s otvoreným kódom). Programy používajúce iba textové rozhranie pracujú väčšinou úplne bez problémov, s grafickými môžu byť problémy (najmä ak ide o hry).

Programy pre Windows možno spúšťať vďaka WINE (www.winehq.org), čo sú vlastne základné knižnice Windows prepísané pre Linux; dokáže ale použiť aj natívne knižnice (DLL), ak sú k dispozícii. Samozrejme treba hneď zabudnúť na programy priamo pristupujúce k hardvéru (čiže hlavne hry), ale väčšina kancelárskych aplikácií pracuje (vrátane MS Wordu). Tak či tak treba túto možnosť považovať za núdzovú; okrem relatívne nízkej rýchlosti býva dosť časté chybné zobrazovanie a celková nestabilita (osobne jediné úplné zamrznutie Linuxu, čo som zažil, bolo práve pri používaní WINE...).

Najväčším problémom pre bežného užívateľa bude však u oboch týchto programoch ich konfigurácia. Tá totiž spočíva v editovaní konfiguračných súborov, ktorých parametre sú síce dobre zdokumentované, ale aj tak pre väčšinu zrejme "záhadné".

Ďalšou možnosťou je potom hlavne pre firmy zaujímavý komerčný program Win4Lin. Ten síce potrebuje aj nainštalované Windows, navyše podporuje iba verzie 9x, ale umožňuje spustiť "celé" Windows ako aplikáciu Linuxu. A to nielen lokálne, ale aj na vzdialenom počítači - tým predstavuje neporovnateľne lacnejšiu alternatívu systémov Windows 2000 Terminal Server či Citrix WinFrame. Viac informácií nájdete na stránke www.win4lin.cz.

Je možné v Linuxe pracovať s dokumentmi Microsoft Office?

Áno aj nie. Ak používate iba text bez nejakého špeciálneho formátovania (tiene, efekty a pod.), budete ho určite môcť načítať do väčšiny textových procesorov v Linuxe bez problémov. Program "wv" (bývalý WordView) umožňuje značne sofistikovanú konverziu formátu DOC do HTML; "xlview" robí to isté zo súbormi Excelu (XLS). Exportovať text do Wordovského formátu dokáže v súčasnej dobe iba StarOffice, ale do RTF exportuje väčšina textových procesorov.

Stručne a jasne: ak potrebujete tieto dokumenty iba čítať, malo by to ísť bez problémov. Ak je nutné ich aj editovať, môžete mať problémy, hlavne ak budú tieto dokumenty obsahovať špeciálne funkcie. Najbezpečnejším riešením je používať rovnaký textový editor či Office na všetkých platformách - to umožňujú napríklad StarOffice (OpenOffice) či AbiWord. Keďže špeciálne formátovanie textu vo väčšine prípadov nie je potrebné, oplatí sa zvážiť aj alternatíva používania naozaj univerzálneho formátu ako HTML.

Slovenčina v Linuxe

Podpora východoeurópskych jazykov síce ešte vždy nie je v Linuxe samozrejmosťou, no každá veľká distribúcia ju už obsahuje. Najmä v grafickom prostredí je ovládanie prakticky identické s Windows - po prepnutí klávesnice na slovenskú (rovnakým spôsobom) môžete písať slovenské znaky.

Čo asi nejedného užívateľa Windows prekvapí, je slovenská lokalizácia nielen celého grafického prostredia, ale aj značnej časti programov preň. Väčšina programov totiž podporuje viacjazyčnosť vďaka použitiu GNU gettext. Ten umožňuje preložiť rozhranie celého programu bez akejkoľvek jeho zmeny. Navyše nevyžaduje vždy kompletný preklad, takže môžete použiť aj preklad staršej verzie. Nepreložené texty sa jednoducho zobrazia v angličtine.

Napriek tomu nemožno odporučiť "zbytočné" používanie slovenčiny, presnejšie povedané diakritiky (dĺžňov a mäkčeňov). Nejeden program ešte vždy nepočíta s tým, že by mohol dostať aj text v inom ako západoeurópskom kódovaní. Z tohto dôvodu by sa napríklad v názvoch súborov slovenčina radšej nemala používať (to napokon platí aj pre Windows).

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kosík na videu z afrického väzenia odpovedá Kaliňákovi

Gašpar s Kaliňákom spochybňovali pravosť vyhlásenia bývalého siskára Ľuboša Kosíka o únose prezidentovho syna. Kosík poslal video ako dôkaz.

TV

Kosík vo videohovore z afrického väzenia: Zaručte mi bezpečnosť

Bývalý siskár potvrdzuje svoju totožnosť.

SVET

Zeman ťahal Drahoša do bahna, no on sa nedal. Znamená to prehru?

Český prezident sa vôbec sa nezmenil.

Neprehliadnite tiež

Vytvorili microSDXC kartu s najväčšou pamäťou

Karta od Integral Memory by mala byť v predaji od februára.

Po prvý raz zmapovali zmysly rastlín. Už vieme ako cítia

Namiesto zmyslových orgánov využívajú proteíny. Bez niektorých sa všetko zrúti.

Fyzikálna záhada. Neutrónové hviezdy svietia aj po zrážke

Dosvit po zrážke neutrónových hviezd je čoraz jasnejší, vyvracia očakávania.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  2. Najvýhodnejšie ročné online predplatné SME.sk len za 29€
  3. Nový supermarket Fresh otvorili na Aničke
  4. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  5. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  6. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  7. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  8. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  9. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  10. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  1. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  2. Najvýhodnejšie ročné online predplatné SME.sk len za 29€
  3. Nový supermarket Fresh otvorili na Aničke
  4. Attracting talent – Why Millennials are choosing to join Johnson
  5. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  6. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  7. Alarica – new business project in the market of shoes
  8. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  9. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  10. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  1. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 6 832
  2. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 6 296
  3. Nový supermarket Fresh otvorili na Aničke 4 985
  4. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku 3 428
  5. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 066
  6. Najvýhodnejšie ročné online predplatné SME.sk len za 29€ 2 658
  7. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej! 2 559
  8. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 2 259
  9. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018? 1 843
  10. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 1 498