BRATISLAVA. Hľadanie prostriedku na dosiahnutie večného života je asi rovnako staré ako uvedomenie si faktu, že človek je smrteľný. Počnúc starovekom alchymisti hľadali elixír mladosti či života a presviedčali mecenášov, že ich urobia nesmrteľnými. Nepodarilo sa to nikomu.
Odhaľovanie tajomstiev starnutia si muselo počkať až na modernú medicínu, no aj napriek tomu stále presne nevieme, ako tento komplikovaný mechanizmus funguje. Vedci však pri myšiach prišli na spôsob, ako ich „omladiť“.
Myši boli mladšie
Súčasťou starnutia je aj proces, za ktorý dostali vlani vedci Nobelovu cenu za medicínu a fyziológiu. Pri delení buniek dochádza k skracovaniu koncov chromozómov, takzvaných telomérov.
Keď už sú teloméry príliš krátke, bunka sa nedelí a zomiera. Skracovanie alebo neskracovanie týchto telomérov pritom riadi zvláštny enzým, telomeráza. Ak funguje, teloméry sa skracovať nemusia. Naopak, u dospelého človeka sa vypne a ľudia tak prirodzene starnú.
Vedci z Harvard Medical School preto vytvorili geneticky modifikované myši, ktoré tento enzým nemali. Podľa štúdie v magazíne Nature takto upravené hlodavce starli oveľa rýchlejšie, trpeli chorobami a boli neplodné. Tiež zomierali mladšie.
Keď však genetici enzým v myšiach znovu spustili, všetko sa rýchlo zmenilo. Po mesiaci fungovania telomerázy pokusné zvieratá vedci znovu skúmali. Ostali zaskočení.
„Prekvapil nás dramatický zvrat následkov, ktoré sme pozorovali na zvieratách,“ povedal podľa Nature genetik Ronald DePinho. Testy ukázali, že myši sa stali normálne, dokonca boli plodné. Zo zlého stavu sa zotavili aj vnútorné orgány zvierat, zväčšil sa im dokonca mozog.
Ľudia nie sú myši
Výsledky výskumu však neznamenajú, že vedcom sa podaril prelom v medicíne. Problémov je viac. Fungovanie telomerázy je u ľudí iné ako pri myšiach. Kým pri hlodavcoch sa podľa denníka Guardian vytvára počas celého života, u ľudí sa vypne v dospelosti. Dôvodom je, že „nekonečné“ delenie a „nestarnutie“ buniek by mohlo viesť k rakovine. Evolúcia preto zvolila kompromis.
Ak by však lekári urobili u ľudí niečo podobné, ako sa podarilo pri myšiach, práve nechcené mutácie a rakovina môžu byť nebezpečenstvom. „Aj keď táto štúdia je fascinujúca, musíme si pamätať, že ľudia nie sú myši,“ citoval britský denník Davida Kiplinga z Cardiff University, ktorý sa zaoberá starnutím.
Genetik DePinho však zdôrazňuje, že po „liečbe“ sa ani pri jednej z myší rakovina neprejavila.
