BRATISLAVA. Kyslík nie je nevyhnutnou podmienkou na jestvovanie života. Ale väčšina nám známeho života ho na svoje fungovanie aspoň nejakým spôsobom potrebuje.
Aj to je jeden z dôvodov, prečo hľadanie stôp po tomto bezfarebnom plyne astrobiológov tak fascinuje.
Vydarená misia Cassini
Dosiaľ sa však mimo našej vlastnej planéty nedarilo priamo spozorovať atmosféru s kyslíkom. Vedci mali len náznaky, napríklad od sondy Galileo či Hubblovho vesmírneho teleskopu.
Teraz to však zmenila planetárna sonda Cassini, ktorá vďaka spolupráci NASA a ESA úspešne skúma okolie Saturnu.
Jej pozorovania z rokov 2005, 2007 a z marca tohto roku ukazujú, že jeho druhý najväčší mesiac Rhea má veľmi tenkú a riedku atmosféru, ktorá obsahuje nielen kyslík, ale aj oxid uhličitý.
Svojím povrchom Rhea pripomína Mesiac alebo planétu Merkúr. Skladá sa z vodného ľadu a z rôznych hornín, a práve jej zloženie je jedným z dôvodov, prečo sa kyslík uvoľnil do atmosféry.
Tým druhým je silné magnetické pole materskej planéty, ktoré pri rotovaní okolo Rhey spôsobilo chemické reakcie, ktorých výsledkom bolo uvoľnenie kyslíka z povrchu. Je ho síce neporovnateľne menej ako na Zemi, avšak asi stokrát viac ako napríklad na Mesiaci.
Kyslík môže byť bežný
Ešte dôležitejším je však zistenie, že podobné deje sú nielen možné, ale v prírode aj relatívne bežné.
„Nové výsledky naznačujú, že aktívna komplexná chémia zahŕňajúca kyslík môže byť vcelku bežná naprieč naším slnečným systémom,“ povedal podľa správy NASA Ben Teolis, vedec z tímu riadiacich misiu Cassini. „Takáto chémia môže byť predpokladom na život.“
Samotný život však na mesiaci Rhea zrejme nie je. Je tam príliš chladno na to, aby na ňom mohla tiecť voda – nám známy nutný predpoklad na život.
Podmienky na život
V prípade iných kozmických telies však môže byť situácia optimistickejšia. „Uvoľňovanie kyslíka vďaka ožiareniu povrchu by mohlo vytvoriť podmienky vhodné na život na iných ľadových telesách,“ dodal Teolis.
Platilo by to, ak by planéta či mesiac mali pod povrchom oceán – čo môže byť prípad Jupiterovho mesiaca Európa – a ak by sa tento kyslík a oxid uhličitý dostali nejakým spôsobom doň. Vtedy by podľa vedcov mohli vzniknúť okolnosti vhodné na vznik života.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
