CANCÚN, BRATISLAVA. Mal to byť veľký medzinárodný pokrok v boji proti globálnemu otepľovaniu. Do dánskej Kodane sa minulý rok vybrali najvýznamnejší politickí lídri vrátane prezidenta Spojených štátov či najvyšších predstaviteľov Ruska a Číny. Mali sa dohodnúť na spoločnom postupe.
Klimatický summit sa však skončil fiaskom a krajiny sa nedohodli. Jedným z významných dôvodom bol totiž rozpor medzi bohatými a rozvojovými krajinami v otázkach, kto a do akej miery by mal boj proti zmene klímy financovať.
Rokovania budú od pondelka až do 10. decembra pokračovať v mexickom Cancúne. Na konferencii OSN o zmene klímy sa tu znovu stretnú zástupcovia 193 krajín sveta.
Stretnutie pre stretnutie?
Kým minulý rok sa očakávali veľké politické rozhodnutia a gestá, tento rok nikto nič veľké nečaká. Väčšina analytikov hovorí o dvoch týždňoch bez významnej dohody.
Americký denník Wall Street Journal však pripomína, že k nejakému pokroku môže predsa len prísť. Nebude ním však potrebný nástupca Kjótskeho protokolu, dohody o znižovaní emisií skleníkových plynov, ktorej platnosť vyprší už v roku 2012. Skôr by malo ísť o zhodu v spôsobe financovania zelených projektov.
„Mohli by sa dosiahnuť kroky smerujúce k celkovej dohode, napríklad dohoda na financovaní, ktoré by pomohlo chudobným krajinám prispôsobiť sa klimatickej zmene,“ píše aj New Scientist.
Bohatšie krajiny by mohli podporiť efektívnejšie uhoľné elektrárne v Číne, pomáhať Brazílii v ochrane dažďových pralesov a kompenzovať ťažbu dreva či zaplatiť výstavbu vodných, veterných a solárnych elektrární.
Významná dohoda o nových emisných limitoch je však v nedohľadne. „Nemôžeme si dovoliť ďalšie neúspechy,“ povedal pre Washington Post nórsky minister pre životné prostredie a medzinárodný rozvoj Erik Solheim.
Rýchlejšie otepľovanie
Na nízke očakávanie od konferencie a podceňovanie hrozby pritom upozorňuje aj nová štúdia britských vedcov, ktorú zverejnili krátko pred začiatkom summitu.
Tvrdí, že aj keď by sa krajiny dohodli na budúcom znížení emisií CO2, nemusí to pomôcť: teplota na planéte do konca tohto storočia vzrastie o viac ako o dva stupne. Práve oteplenie nanajvýš o dva stupne do roku 2100 je hranica, ktorú chcú politici ustrážiť. Podľa klimatológov je pravdepodobnejšie zvýšenie teploty o štyri stupne.
„Hlavný odkaz je, že čím bližšie sa dostaneme k štyrom stupňom, tým ťažšie sa bude dať vyrovnať s následkami,“ povedal pre britský denník Guardian Mark New, klimatický expert z Oxfordskej univerzity.
Britský Met Office odhaduje, že k zvýšeniu o štyri stupne Celzia by mohlo dôjsť už o päťdesiat rokov. Nasledovalo by zvyšovanie hladiny oceánov, vysušovanie rozsiahlych stredoafrických oblastí či topenie ľadovcov.
