Washington 6. júna (TASR) - Zaujímavým spôsobom bojujú včely v Severnej Amerike s chrobákom, ktorý ničí ich domovy. Uväznia ho v špeciálnych plástoch, z ktorých nemôže uniknúť. Votrelca však nenechajú jeho osudu, ale ho kŕmia, niekedy aj celé mesiace. Prečo to včely robia, zostáva naďalej záhadou.
Začiatkom 90. rokov minulého storočia sa presunul malý chrobák Aethina tumida z Južnej Ameriky na sever kontinentu. Medzičasom sa stal pre severoamerické včelstvá pohromou, pretože spustoší zásoby peľu a medu a nepohrdne ani larvami.
Včely nemôžu chrobáka zabiť ani vyhnať, ale spoločnými silami ho dokážu zatlačiť do špeciálnych "väzenských" plástov, ktoré sú nepretržite strážené. Vedci z Rhodes University v juhoafrickom Grahamstowne hľadali so svojími americkými kolegami odpoveď na otázku, prečo parazit vo väzení nezahynie od hladu.
Ukázalo sa, že chrobáky šteklili svojich strážcov tykadlami tak, ako to robia včely medzi sebou. Toto dráždenie včely prinútilo, aby vylúčili malé množstvo medu.
Spomínaný proces zaznamenali vedci videokamerami. Kŕmenie votrelcov dokázalo farbivo primiešané včelám do potravy, ktoré bolo počas jedného dňa prítomné aj v telách chrobákov.
Výskumníci si teraz lámu hlavy nad otázkou, či prehliadli zmysel tohto kŕmenia. Neexistuje totiž veľa prípadov, keď živočíchy väznia príslušníkov cudzieho druhu bez "postranných úmyslov". Kŕmenie chrobákov teda musí mať pre včely nejaký úžitok.
Pre chrobákov sa trpezlivé čakanie v plástoch každopádne vyplatí, pretože včely sa zvyknú sťahovať. Keď úľ opustia, sú opustení väzni prvými bytosťami, ktoré si môžu pochutiť na zanechaných zvyškoch.
