Technická dokonalosť verzus intuícia a vynachádzavosť. Racionalita proti emóciám, umelá inteligencia proti ľudskej. Tak sa dlho vnímali šachové súboje ľudí a počítačov. Mnohí sa preto nazdávali, že stroj neporazí človeka nikdy. Tvrdili, že kráľovská hra nie sú iba varianty, ale aj sila odhadu založená na skúsenostiach, ku ktorým sa stroj nemôže dopracovať.
Iba devätnásť ťahov
Fenomenálny Garri Kasparov, spolu s Robertom Fischerom považovaný za najlepšieho veľmajstra všetkých čias, v roku 1995 vyhlásil, že počítač porazí človeka najskôr v roku 2010. Alebo možno nikdy.
O dva roky neskôr Kasparov podľahol v zápase na šesť partií počítaču Deep Blue firmy IBM. Majster sveta prehral rozhodujúcu partiu nevídaným spôsobom - trvala iba devätnásť ťahov. Takto vyhrávajú majstri nad začiatočníkmi.
Deep Blue hral partiu ako kedysi dávno legendárny Michail Taľ – útočne, razantne, s nevypočítateľnou obeťou. Nevyhral vďaka dokonalej technike, ale vďaka intuícii, ktorá sa považovala za doménu ľudí.
Deprimovaný Kasparov po partii trval na tom, že počítač vyhral preto, že sa nespoliehal na vložený program, ale počas partie dostával rady od ľudí. Chcel, aby sa zápas opakoval, no nestalo sa.
Ďalší smutný hrdina
Takže počítač alebo človek? Azda definitívne rozhodol až rok 2006. Vtedy sa v nemeckom Bonne odohral zápas, ktorého smutným ľudským hrdinom bol majster sveta Vladimir Kramnik. Zarobil 500-tisíc eur, no Deep Fritz 10 ho zdolal rozdielom triedy, 4:2. V jednej partii dokonca Kramnik dostal jednoťahový mat. Chyba, ktorú robia iba začiatočníci.
Ľudská éra v šachu sa skončila. Ani špičkoví veľmajstri nedokázali vo viacerých partiách vydržať tlak, ktorý vyvinul stroj. Bol lepší nielen v prepočte variantov alebo znalosti najrôznejších typov pozícií, no mal prevahu aj v psychologických faktoroch. Nemôže sa zle vyspať a nevplýva naň prehra v predchádzajúcej partii.
Vývoj v uplynulých rokoch dal za pravdu Michailovi Botvinnikovi, majstrovi sveta v šachu v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch uplynulého storočia.
Botvinnik, ktorý bol podľa dnešných kritérií šachovým amatérom, pracoval ako elektroinžinier a začal ako prvý silný šachista s vytváraním šachových programov. Ako jeden z mála predpovedal prevahu strojov nad živými veľmajstrami už pred vyše polstoročím.
Posledná bašta: Japonsko
Šach sa nezrodil v Európe, ale v Ázii, presnejšie v Indii. Vývoj tejto hry tam prebiehal inak. Trebárs v Japonsku obľubujú svoju verziu šachu zvanú šógi. Šógi má ten istý cieľ ako šach, zajať nepriateľského kráľa, no podstatne zložitejšie pravidlá. Japonci nehovoria o hre kráľov, šach označujú za hru generálov, šógunov. Treba naň
šachovnicu s 81 políčkami a štyridsať figúr. Zobratú figúrku možno znova vrátiť na šachovnicu. O popularite šógi v Japonsku svedčí, že sa mu venuje okolo 20 miliónov amatérskych šachistov.
Nedávno japonský počítač Akara 2010 zvíťazil na Tokijskej univerzite nad Ichiyou Šimizuovou, jednou z najsilnejších svetových hráčok šógi.
Počítač, ktorý vraj hral agresívne od prvých ťahov, vyhral nad človekom aj vtedy, keď bolo treba prepočítať ešte viac variantov a zhodnotiť ešte viac pozícií než v klasickom západom šachu. Podľa slov japonskej hráčky robil program úplne logické ťahy, takže mala pocit, že hrá s človekom.
Ešte stále sa nič nedeje
Konzervatívna japonská šachová federácia sa dlho snažila podobné súboje obmedziť a profesionálni šachisti nesmeli hrať so strojmi bez jej súhlasu. Ešte v roku 2007 vyhral nad počítačom mužský šampión Akira Watanabe, teraz prišla prvá prehra.
Šéfovia japonského šachu vyhlásili, že budú podrobne analyzovať priebeh stretnutia a rozhodnú, či dovolia, aby sa podobný zápas uskutočnil aj proti mužskému šampiónovi. Možno sa takto ešte na chvíľu pokúsia oddialiť to, čo my v Európe máme už vedecky dokázané: že šachisti proti strojom nemajú šancu.
Ovládnutie šachu počítačmi ešte stále neznamená nič, teda nič fatálne. Je jasné, že nehybná skrinka zaplnená strnulými chrobáčikmi ešte stále nemá ani na naše neuróny, a tobôž na našu inteligenciu.
IBM síce teraz chystá stroj menom Watson, ktorý vraj zdolá človeka aj v hre Riskuj (Jeopardy). Tam už skutočne treba vedieť viac ako len desivou rýchlosťou rátať varianty. No aj keď sa to stane, ešte nám zostane výhovorka: no čo, Watson vyhral, lebo ho nakŕmili všetkými encyklopédiami sveta. Ale nech skúsi urobiť stojku na hlave.
