Venuša (vpravo) a Jupiter na večernej oblohe 1. júna pri Paríži.
FOTO – DENIS JOYE
Po západe Slnka nás nad juhozápadným obzorom víta Lev. Južný obzor obsadil Pastier, Herkules a Hadonos. V priebehu noci ich postupne nahradia súhvezdia Lýra, Labuť a Orol s malým Delfínom. Zo zenitu odchádza Veľký voz a malý nepravidelný štvoruholník hlavy dlhého a krútiaceho sa Draka. Na východe sa ráno objavujú ďalšie súhvezdia letných nocí: Pegas, Androméda, Vodnár, Ryby, Trojuholník a Baran. Tesne nad južným obzorom je Škorpión a Strelec. Predovšetkým Strelec je zaujímavý jasnými a bohatými tvarmi a štruktúrou Mliečnej dráhy.
Merkúr je takmer celý mesiac nepozorovateľný. Koncom júna sa objaví nízko nad východným obzorom, keď bude v súhvezdí Býka. Žiarivá Venuša sa blíži do východnej elongácie, čo je najpriaznivejšia poloha na jej pozorovanie. Pritom sa vzdiali od Jupitera v Blížencoch, s ktorým koncom mája tvorili pútavú dvojicu. Napriek tomu budú ako nápadné objekty ešte spoločne zdobiť večerný obzor. V júni sa však viditeľnosť Jupitera začne chýliť ku koncu. A pred ním sa vo večernom súmraku stratí aj menej jasný Mars. Saturn prechádza poza Slnko, preto je v súhvezdí Býka nepozorovateľný. Na pozorovanie Uránu a Neptúna je potrebné lepšie technické vybavenie. Obe voľným okom nepozorovateľné planéty vychádzajú po polnoci a do začiatku svitania ich možno binokulárom vidieť v susediacich súhvezdiach Vodnár a Kozorožec. Pluto je mimo dosahu bežných prístrojov.
Mesiac bol v poslednej štvrti 3. 6. nadránom (2:05 LSEČ), v nove bude o osem dní neskôr (11.6., 1:46 LSEČ). O ďalších sedem dní (18. 6., 2:29 LSEČ) bude v prvej štvrti. V čase splnu (24. 6., 23:42 LSEČ) bude prebiehať polotieňové zatmenie Mesiaca. Na jeho kotúči, ktorý bude práve vtedy kulminovať nad južným obzorom, pozorný pozorovateľ možno zbadá náznak polotieňa Zeme, do ktorého sa vnorí od 22:19 LSEČ do 00:35 LSEČ nasledujúceho dňa. Úkaz je to však veľmi nenápadný. Predtým, ešte 21. 6. o 15:24 LSEČ nastane letný slnovrat, ktorým sa začína astronomické leto. Slnko dosiahne najvyššiu deklináciu a po našej oblohe prejde najväčším možným oblúkom, teda najdlhšie trvajúcou cestou. Prežijeme najdlhší deň a najkratšiu noc v roku. Na severnom póle opíše Slnko kružnicu v najvyššej možnej výške 23,5° nad obzorom, potom už bude krúžiť stále nižšie a nižšie, kým nezapadne a nezačne sa severná polárna noc. ŠTEFAN GAJDOŠ
