Fakty o 2001 Mars Odyssey
Medziplanetárna sonda 2001 Mars Odyssey odštartovala z Mysu Canaveral na Floride na rakete Delta II 7. apríla 2001 a k Marsu dorazila 24. októbra 2001. Brzdiace systémy naviedli sondu na orbitálnu dráhu. Zaujímavosťou je, že na brzdenie sa využil aj odpor samotnej marťanskej atmosféry pričom sonda ušetrila takmer 200 kg paliva. Navádzanie sondy na konečnú obežnú dráhu prebiehalo až do januára tohto roku. Vedecké prístroje začali pracovať o mesiac neskôr. Plánovaná životnosť prístrojov je 2,5 roka. Tento umelý satelit Marsu (planéta má dva prirodzené satelity – mesiačiky Phobos a Deimos) bude tiež slúžiť ako telekomunikačný servisný kanál pre sondy, ktoré Mars navštívia v rokoch 2003 a 2004. Okrem gama spektrometra sa na palube sondy nachádzajú ďalšie dva vedecké prístroje; MARIE, ktorý sleduje radiačné prostredie planéty, a THEMIS, ktorý je určený na mineralogické štúdie.
Fakty o Marse
8 rovníkový priemer = 6791 km
8 1 marťanský deň =24 h, 37min., 23 s
8 1 marťanský rok = 687 dní
8 stredná vzdialenosť Marsu od Slnka = 227,7 mil. km
8 priemerná teplota na povrchu = mínus 63 st. Celzia
Na Marse môžu byť obrovské zásoby vodného ľadu! Tam, kde je ľad, môže byť aj voda. A tam, kde je voda, môže byť aj život. Minulý týždeň sa takmer vo všetkých mienkotvorných denníkoch a televíziách objavili správy, podľa ktorých sa potvrdili dávnejšie predpoklady vedcov o možnej prítomnosti vody na našom najbližšom planetárnom susedovi.
Omyl Vikingov a podzemný marťanský oceán
V 70-tych rokoch sa zdalo, že otázka prítomnosti života na Marse je vyriešená. Experimenty projektu Viking naznačovali, že Mars je mŕtvou planétou, bez známok akejkoľvek biologickej aktivity. O niekoľko rokov neskôr sa však ukázalo, že Mars mohol byť kedysi živý a, navyše, stopy marťanského života možno hľadať aj doma, na Zemi. V meteorite ALH84001, ktorý k nám pred 13-tisíc rokmi priletel z Marsu, a ktorý bol nájdený v roku 1984 v Antarktíde, sa našli mikroskopické uhlíkaté štruktúry, nápadne pripomínajúce fosílne pozostatky baktérií. A tak sa v 90-tych rokoch minulého storočia opäť rozprúdili debaty o možnom živote na Marse.
Minulý týždeň, 28. mája NASA oficiálne oznámila, že vedecké prístroje medziplanetárnej sondy 2001 Mars Odyssey zaregistrovali pod povrchom planéty s najväčšou pravdepodobnosťou obrovské zásoby vodného ľadu. Astronómovia pomocou tzv. gamma-ray spektrometra (využíva prenikavé gama žiarenie) zistili len necelý meter pod povrchom v blízkosti južného pólu planéty prítomnosť vodíka. Ako pre BBC povedal jeden z členov tímu Mars Odyssey James Garvin, je vysoko pravdepodobné, že to, čo prístroje zatiaľ zaregistrovali, je len vrcholom ľadovca, a to doslovne, ktorý leží pod povrchom planéty. Napriek tomu, že prístroje nezistili čistý vodný ľad v podobe, ako si ho predstavujeme, ale len akúsi špinavú blatovú a ľadovú drť, všetci zúčastnení sú presvedčení, že ľadový oceán pod povrchom Marsu definitívne existuje. Podľa údajov z 2001 Mars Odyssey sa ľadová vrstva nachádza v hĺbke zhruba 60 centimetrov pod povrchom.
„Mars nás opäť prekvapil,“ povedal pre BBC po oznámení objavu Stephen Saunders z NASA Jet Propulsion Laboratory v kalifornskej Pasadene, domovskej inštitúcie projektu 2001 Mars Odyssey (súčasťou sady vedeckých prístrojov je aj vysokoenergetický neutrónový detektor vyvinutý ruskou agentúrou pre letectvo a vesmír – RASA). Saunders sa teraz teší na „marťanské leto“ na severnej pologuli, ktoré nastane o pár mesiacov. Očakáva objav podobných zásob ľadu aj na opačnej pologuli, len čo sa roztopí polárna čiapka pozostávajúca zo zmrznutého oxidu uhličitého. Podrobná analýza dát tiež poukazuje na vyšší výskyt vodíka v oblasti od nízkych po stredné geografické šírky, čo nasvedčuje tomu, že voda by sa mohla nachádzať nielen blízko pólov, ale aj v oblasti rovníka. Je však možné, že voda je v týchto oblastiach viazaná skôr v mineráloch ako v ľade.
Živá voda pod povrchom?
Vedci už dávnejšie predpokladali, že na Marse v dávnych dobách tiekla voda. Detailné zábery z minulých sond ako Mars Global Surveyor zreteľne ukazujú vyschnuté riečne korytá a ďalšie geologické stopy po tečúcej vode. Otázkou, ktorá ostáva nezodpovedaná, je, kam sa voda z povrchu planéty podela. Ale najvzrušujúcejšou zostáva otázka, či sa v marťanskej vode vyskytoval aj život. Ak áno, v akej forme? Väčšina vedcov sa zhoduje, že ak na Marse skutočne bol (alebo stále je) život, bol (alebo stále je) v primitívnej forme mikroorganizmov podobne, ako v oceánoch prehistorickej Zeme. Nájdeme teda skutočne pod povrchom červenej planéty hustú protoplanetárnu polievku s nespočetnými kolóniami baktérií a iných primitívnych živých foriem? Alebo sa nájdu len skamenené odtlačky kedysi bohatého života? Nikto dnes seriózne nepredpokladá, že na Marse objavíme vyspelé formy života v podobe zvierat či nebodaj inteligentných tvorov podobných ľuďom. Avšak, aj objav primitívnych foriem života hneď „za rohom“, na najbližšej planéte, by mal pre ľudstvo ohromné dôsledky.
Po najnovších objavoch sa všeobecne predpokladá, že NASA, ale aj iné kozmické agentúry urýchlia svoje plány na vyslanie ľudskej posádky na Mars. Tá by sa podľa odborníkov mohla uskutočniť do 20 rokov. Je však dosť možné, že sa tak stane už oveľa skôr. Konkurenciou oficiálnych kozmických agentúr, ako je NASA alebo spojená Európska kozmická agentúra (ESA), či japonská ISAS, sú totiž čoraz dôraznejšie a dravejšie súkromné spoločnosti. Tie už dnes testujú nové generácie komerčných vesmírnych plavidiel, ktoré by už o necelé tri roky mohli na obežnú dráhu alebo stanicu ISS vyniesť prvých orbitálnych výletníkov. Niekoľko japonských hi-tech spoločností, ale napríklad aj spoločnosť Hilton International, veľmi vážne uvažujú o vybudovaní luxusných hotelov na obežnej dráhe alebo o čosi neskôr na Mesiaci. A vidina astronomických ziskov tieto spoločnosti zaiste nezastaví len pri Mesiaci. Časové horizonty komerčných letov k Marsu sú omnoho kratšie ako plány NASA.
Marťanská flotila
K Marsu sa na konci roku 2003 a začiatkom roku 2004 chystá skutočná invázia pozemských vesmírnych plavidiel. Pozemská vesmírna flotila zatiaľ počíta so šiestimi medzinárodnými sondami. Zdá sa, že sa zobudila aj váhajúca Európa, pretože ESA v roku 2003 chystá svoju vlastnú marťanskú sondu Mars Express. Tá by mala odštartovať pomocou ruskej rakety Sojuz Fregat počas krátkeho „štartovacieho okna“ trvajúceho len 11 dní, v júni 2003. K cieľu by mala sonda doraziť v decembri toho istého roku. Okrem vedeckých prístrojov na diaľkový prieskum planéty povezie Mars Express aj pristávací modul britský „lander“ Beagle 2 (podľa lode, na ktorej sa v rokoch 1831-1836 plavil za svojimi objavmi Charles Darwin).
Lander, podobne ako dnes už preslávený Sojourner na sonde NASA Pathfinder v roku 1997, tiež pristane na povrchu Marsu. Zaujímavosťou je, že britskí vedci dostali na projekt Beagle 2 pomerne veľkú finančnú „injekciu“ 2,6 milióna libier od charitatívnej spoločnosti Wellcome Trust (tá okrem iného prispievala aj na iný veľký vedecký projekt – Human Genome Project). Lander (vážiaci 30 kg) po pristátí odoberie vzorky marťanskej pôdy a priamo na mieste ich bude analyzovať.
Výsledky potom prostredníctvom rádiových vĺn odošle na Zem.
Úlohou Beagle 2 je hľadať na Marse stopy vody, uhlíkatých minerálov a organických materiálov. Okrem toho budú jeho vedecké prístroje merať zloženie marťanskej atmosféry, študovať geologické charakteristiky povrchu planéty v mieste pristátia, skúmať teplotu, tlak, rýchlosť vetra a tok UV žiarenia.
Momentálne je na ceste k Marsu aj japonská medziplanetárna sonda Nozomi (v preklade nádej), ktorá odštartovala zo Zeme 4. júla 1998. Túto „nešťastnú“ sondu počas letu postihlo niekoľko nehôd. Nozomi mala k Marsu doraziť už v roku 1999. Nezvládnutý orbitálny manéver však spôsobil, že sonda stratila príliš mnoho paliva a dostala sa mimo plánovanej trasy. K Marsu tak dorazí najskôr v decembri 2003. Okrem toho nedávno mohutná erupcia na Slnku vážne poškodila palubné prístroje, čo komplikuje komunikáciu so sondou.
* * *
Vesmír možno nie je taký osamelý, ako sa zdá. Život nás neustále prekvapuje svojou rôznorodosťou a dravosťou.
Nové nálezy mikroskopických živých bytostí aj v tých najnehostinnejších miestach na Zemi, v extrémnych mrazoch aj v extrémnych teplotách na dne oceánu svedčia o ich nezničiteľnosti. Veda prináša nové dôkazy o dávnych živých formách, ktoré sa vyvíjali paralelne s tými našimi na Zemi. Planéty a ich mesiace už nie sú pustými a mŕtvymi svetmi, tak ako sa nám donedávna javili. Mars, Europa, Io alebo Titan? Dnes ešte nevieme, na ktorom z týchto nebeských telies z našej slnečnej rodiny objavíme život. Je možné, že kedysi prekvitajúci život na týchto planétach a mesiacoch nezanikol. Je možné, že sa len schoval do „podzemia“, do bezpečia bohatých a životodarných planetárnych oceánov.
MICHAL ŠERŠEŇ
