Na žiadosť hudobných vydavateľstiev služba AudioGalaxy sťahovanie skladieb od Eminema zablokovala. Zostávajú však prístupné na mnohých iných stránkach a v AudioGalaxy môžete zároveň bez problémov nájsť skladby od menej populárnych interpretov.
Podľa prieskumu spoločnosti Gracenote bol The Eminem Show druhým, najčastejšie počúvaným hudobným albumom na osobných počítačoch počas týždňa končiaceho sa 26. májom. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby sa nový album rapera Eminema nezačal oficiálne predávať práve v nedeľu 26. mája. Ešte predtým, ako si ho mohol ktokoľvek kúpiť, sa teda cez internet rozšírilo také obrovské množstvo jeho nelegálnych kópií, že v momente oficiálneho zverejnenia bol už dávno hitom.
Spoločnosť Gracenote pritom zhromažďuje len údaje o CD prehrávaných v počítačoch (ktorých majitelia si z internetu cez Gracenote stiahnu zoznam skladieb) - štatistika preto zachytí len nahrávky, ktoré sú kúpené v kompletnej podobe na čiernom trhu alebo kompletne stiahnuté z internetu a napálené na CD, nie tie, ktoré používatelia počúvajú priamo z MP3 súborov.
Holandský či japonský precedens?
Jedenásť mesiacov po tom, ako sa podarilo najväčším nahrávacím spoločnostiam zlikvidovať Napster, je zrejmé, že k víťazstvu nad hudobným pirátstvom nie sú o nič bližšie, ako pred rokom. Zrušenie Napsteru totiž výmenu hudobných nahrávok neutlmilo, ale skôr spropagovalo. Podľa prieskumu americkej spoločnosti Websense sa počet webových služieb umožňujúcich bezplatné sťahovanie hudby za posledný rok zvýšil na päťnásobok. V rebríčku najpopulárnejších programov na Download.com tvorí softvér na výmenu hudby (napríklad AudioGalaxy, Kazaa, Morpheus, Grokster či BearShare) takmer tretinu všetkých programov. Hoci väčšina prevádzkovateľov týchto sietí už čelí podobným žalobám ako Napster, rozhodovanie súdov o ich zodpovednosti za šírenie nelegálnych kópií nebude formalitou. Na rozdiel od Napsteru totiž nové systémy neuchovávajú zoznamy všetkých zdieľaných skladieb na vlastnom serveri. Podľa ich prevádzkovateľov preto nemôžu blokovať súbory chránené autorským právom - v momente, keď svoj program zverejnia, už nemajú kontrolu nad tým, ako ľudia sieť využívajú. Podľa nahrávacích spoločností je však dôsledok rovnaký ako v prípade Napsteru, prevádzkovatelia by preto mali niesť rovnakú zodpovednosť.
Od zániku Napsteru boli zatiaľ vydané len dve súdne rozhodnutia v spore nahrávacích spoločností a výmenných systémov. Japonský oblastný súd začiatkom apríla rozhodol v neprospech firmy Japan MMO prevádzkujúcej službu File Rogue a nariadil jej, aby znemožnila svojim používateľom zdieľanie súborov chránených copyrightom.
Naproti tomu holandský odvolací súd pred necelými dvoma mesiacmi rozhodol, že autorský zákon porušujú len používatelia služby Kazaa, nie jej prevádzkovateľ.
Poučenie od Microsoftu
Nahrávacie spoločnosti sa sťažujú, že možnosť sťahovania bezplatnej hudby ich pripravuje o tržby z predaja CD. Používatelia naopak tvrdia, že len cez internet „ochutnávajú“ hudobné novinky a nelegálne systémy využívajú preto, lebo dinosaurie spoločnosti doteraz nedokázali zareagovať na nástup internetu a prispôsobiť požiadavkám používateľov svoje distribučné kanály. Paradoxom je, že obe strany môžu svoje tvrdenia podložiť štatistikami - firmy poukazujú na pokles tržieb, používatelia na prieskumy, podľa ktorých práve ľudia, ktorí si sťahujú bezplatnú hudbu z internetu, míňajú na nákup CD najviac peňazí.
Je však veľmi nepravdepodobné, že by sa nahrávacím spoločnostiam podarilo hudobné pirátstvo úplne zlikvidovať - ak sa totiž po mnohomesačnom úsilí podarí súdnou cestou zakázať jednu zo služieb, na jej mieste sa hneď objaví množstvo ďalších.
Firmy zároveň nemôžu začať prenasledovať bežných používateľov týchto systémov, ktorí zároveň patria k ich najlepším zákazníkom. Ani softvérové giganty sa totiž nesnažia stíhať ľudí, ktorí majú na domácom počítači nainštalovaný nelegálny softvér - keby sa napríklad Microsoft pokúsil postaviť pred súd všetkých, ktorí majú doma nelegálne Windows, počet ľudí využívajúcich tento systém by prudko klesol a v konečnom dôsledku by pozícia firmy utrpela.
Nahrávacie spoločnosti sa budú musieť zmieriť s tým, že v čase internetu bude nelegálne kopírovanie hudby jednoduchšie, ako v čase magnetofónových pások. Len tak sa totiž budú môcť sústrediť na stíhanie tých, ktorí nelegálne nahrávky nielen „ochutnávajú“, ale na nich aj zarábajú. napríklad predajom napálených CD.
RICHARD HAVROŠ
