BRATISLAVA. Je tradičným symbolom sily, dokonalým prírodným zabijakom. Vystupuje v rozprávkach a ľudových príbehoch či v mýtoch, obdivujú ho deti aj politickí lídri.
Čoskoro sa však môže premeniť len na spomienku či súčasť animovaných televíznych príhod. Ešte pred sto rokmi totiž vo svete žilo asi stotisíc tigrov. Odhaduje sa, že dnes ich vo voľnej prírode prežíva iba tri- až štyritisíc.
Každý rok pytliaci zabijú najmenej sto ďalších.
Trinásť ázijských krajín sa teraz rozhodlo, že otázku ďalšieho prežitia mačkovitej šelmy bude riešiť na najvyššej úrovni. Krajiny, v ktorých ešte stále žijú divoké populácie tigrov, sa rozhodli stretnúť na medzinárodnom summite venovanom práve ich ochrane.
V ruskom Petrohrade sa chcú dohodnúť, ako sprísniť ochranu tigrov a ako zabrániť pytliakom, aby zvieratá lovili napríklad pre potreby ľudovej čínskej medicíny. Ochrancovia prírody totiž odhadujú, že tigre ako divoký druh nemusia prežiť najbližšie desaťročia.
Rusko takmer vyhubilo
Stretnutie lídrov krajín, ale aj aktivistov a ochranárov sa začalo v nedeľu a potrvá až do stredy. Pod patronát si ho vzal priamo ruský premiér Vladimir Putin. Je o ňom známe, že je veľkým obdivovateľom tohto silného dravca, v minulosti dokonca dostal na narodeniny tigrie mláďa.
Pred dvomi rokmi zase prenasledoval tigricu, ktorá utiekla z pasce. Oficiálne miesta tvrdia, že Putin vtedy šelmu iba uspal pomocou sedatív.
Práve Rusko, kde žije asi štyristo tigrov, má s bojom o ich záchranu skúsenosti. V minulosti tieto cicavce v krajine skoro vymreli.
„Rusko bolo prvou krajinou, ktorá takmer prišla o tigre,“ zdôrazňuje pre Washington Post Dale Miquelle, ruský riaditeľ Spoločnosti na zachovanie divokých zvierat. „Ale tiež to bola prvá krajina, ktorá ich vrátila späť.“
Odhaduje sa, že lov a obchod znížil v období počas druhej svetovej vojny počet ussurijských tigrov na len dvadsať či tridsať kusov. V osemdesiatych rokoch ich množstvo stúplo asi na štyristo kusov. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa však situácia znovu zhoršila.
„Tigre pritom potrebujú iba tri veci,“ dodáva Miquelle. „Potrebujú priestor, ochranu prirodzeného prostredia a korisť. A potrebujú prijať rázne zákony proti pytliactvu.“
Drahý boj
Sprísnenie medzinárodnej ochrany tigrov však nie je jednoduché. Každá z krajín na summite presadzuje iný prístup. Niektoré chcú viac pracovať s obyvateľmi, iné zase sprísňovať zákony či vytvárať nové rezervácie.
Navyše, ochrana tigrov bude drahá.
Svetová banka odhaduje, že ambiciózny plán zdvojnásobiť tigriu populáciu do roku 2022 si vyžiada en na najbližších päť rokov 350 miliónov dolárov.
Tie podľa New York Times treba investovať do vzdelávania miestnych obyvateľov a do platov budúcich ochrancov rezervácií. Tretina z týchto peňazí by mala ísť na boj proti pytliakom.
„Nemôžeme zachrániť tigre, kým nezatočíme s agresívnymi pytliakmi,“ hovorí pre agentúru DPA Maša Voroncova, riaditeľka Medzinárodného fondu pre ochranu zvierat. Stretnutie je podľa nej poslednou šancou pre divo žijúce tigre.
Tie sú stále dobrým a jednoduchým zdrojom prostriedkov aj pre mafiu.
