V CERN-e si veselo vyrobili skúmateľnú antihmotu, socializmus funguje u mravcov a pravdepodobne objavili planétu z inej galaxie.
Hranica medzi vedeckou fantastikou a skutočnou vedou niekedy prestáva existovať. Je to len dobre: vízie autorov rôznych románov sa stávajú skutočnosťou, nápady banálnymi vecami a nevídané vynálezy bežnou súčasťou života.
Antihmota je čosi podobné. Pred desiatkami rokov o nej vedeli len fyzici a fanúšikovia seriálov ako Star Trek.
Ale vytvoriť ju tak, aby sme ju mohli aj skúmať, nedokázal nikto. To sa podarilo až teraz vedcom v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN).
Nielenže z pozitrónu a antiprotónu vytvorili antivodík, ale asi na desatinu sekundy ho pomocou silných magnetov dokázali uväzniť.
Úžasné však nie je iba to, že stvorili skúmateľnú antihmotu. Možno oveľa dôležitejšie je to, kam by skúmanie mohlo viesť. Antivodík fyzikom nielenže otvára dvere k udalostiam krátko po veľkom tresku a možno odpovie na otázku, prečo nás vôbec obklopuje hmota, ale možno dokáže, že veľká časť súčasnej fyziky je nesprávna.
Možno tak žijeme v úžasne vzrušujúcom období tesne pred ďalšou veľkou vedeckou revolúciou. A to je fajn, pretože pravdy vedy už zo svojej podstaty nie sú pravdy na veky vekov. Tie môže sľubovať iba náboženstvo. +Čítajte viac
Exoplanéty sú vraj nuda. Veď ich už poznáme zhruba päťsto. Ale čo takto hľadať exomesiace? Alebo ešte lepšie, čo takto nájsť planéty aj v iných galaxiách? Takéto teleso sa možno teraz podarilo nájsť.
Dobre, v súčasnosti síce HIP 13044 b leží na okraji Mliečnej cesty, ale kedysi mohlo byť súčasťou trpasličej galaxie, ktorú tá naša pred miliardami rokov pohltila.
Navyše, planéta zrejme obieha okolo hviezdy, okolo ktorej by podľa našich doterajších hypotéz nemali krúžiť žiadne planéty.
Žeby sme aj v tomto prípade museli zmeniť naše doterajšie tvrdenia? Ak totiž výskum antihmoty môže spôsobiť veľké prepisovanie časticovej fyziky, objav HIP 13044 b môže zase stáť za prerábaním kozmologickej teórie o planetárnom formovaní. +Čítajte viac
Komunizmus je zvláštna, trochu bláznivá a predovšetkým nereformovateľná utópia, ktorá ako každá podobná utópia môže viesť iba k hrozným veciam. Ale Marxove tvrdenia zrejme mali svoje opodstatnenie v 19. storočí, kedy vznikli.
Ukazuje sa však, že súdruhovia so svojim reálnym socializmom a ilúziou komunizmu si nielen pomýlili storočie. Možno sa zmýlil aj samotný Karl z pruského Trevíru – vybral si nesprávny živočíšny druh.
Snívať o socializme mal pri mravcoch. Tam sa jedinec podriaďuje „vyššiemu dobru“ celku, nebrble, nevymýšľa a tobôž nešpekuluje o nejakých slobodách či práve na majetok a podnikanie. +Čítajte viac
A mimochodom, americký raketoplán Discovery nepoletí ani koncom novembra. NASA už pripustila, že najskôr môže odštartovať 3. decembra, ak sa tento rok vôbec vyberie do kozmu. +Čítajte viac
