Mayovia poznali tajomstvo, ako prežívať v zložitých podmienkach. Vedeli napríklad, že ak chcú žiť na území neoplývajúcom výživnou pôdou, musia pestovať plodiny na štrkovisku. Agrikultúra tejto úspešnej civilizácie preto v mnohom predbehla súčasnú modernú pestovateľskú vedu.
BRATISLAVA. Systém kultivácie plodín bez pôdy je veľmi podobný tomu, ktorý už niekoľko desaťročí využívajú poľnohospodári produkujúci bioplodiny zo skleníka. Vývoj tohto spôsobu pestovania ovocia a zeleniny má veľa spoločných prvkov aj s históriou indiánskych kmeňov Strednej a Južnej Ameriky.
Využili ho aj Holanďania, ktorí po II. svetovej vojne riešili dilemu, ako zamestnať vlnu prisťahovalcov z bývalých kolónií vo východnej Ázii. Vláda rozhodla, že najlepšie sa uplatnia v poľnohospodárstve pri pestovaní zeleniny, húb a kvetov.
Na základe vedeckých výskumov vyvinuli pestovanie zeleniny v skleníkoch na minerálnej vate pri použití kvapkovej závlahy.
Minerálna vata
U nás sa pestovaniu biopotravín zo skleníkov venuje už niekoľko desaťročí Peter Lednár zo Zlatých Moraviec, jeden z prvých projektantov a medzinárodne uznávaný odborník, ktorý dnes pôsobí ako konzultant pri vytváraní nových skleníkov.
Vysvetlil, že priesady plodov sa vypestujú v minerálnej vate pomocou vody obohatenej o potrebné množstvo živných roztokov. Následne sa presádzajú do skleníkov opäť do minerálnej vaty, kde korene rastlín dostávajú vodu a kontrolované roztoky s presnými dávkami živín.
V prospech tohto postupu hovorí aj fakt, že producenti využívajú čmeliaky – opeľovače, čím vylučujú používanie chémie. Ochranu proti škodcom riešia tiež bez chemických postrekov, pomocou predátorov.
Jeden z prvých skleníkov na Slovensku, kde začali pestovať plodiny na minerálnej vate, je v dedine Bušince v okrese Veľký Krtíš. Na takmer siedmich hektároch tu v skleníkoch pestujú paradajky a gerbery. Na vyhrievanie používajú odpadové teplo zo susediacej kompresorovej stanice.
Skleník na biopotraviny vznikol aj v Bešeňovej, kde využívajú známy geotermálny prameň. Rovnaký zdroj vykurovania používajú aj v skleníkoch v okolí Dunajskej Stredy.
Veľkú pozornosť s projektom pestovanie biozeleniny v skleníkoch vzbudili Hornonitrianske bane Prievidza, a. s., ktoré v týchto dňoch dobudovávajú v Novákoch 1,5-hektárový skleník. Náklady na pestovanie plodín v skleníkoch sú síce o tretinu vyššie ako bežné pestovanie, no produkcia je oveľa kvalitnejšia.
Kyslé dážde a počasie
„V obyčajnej pôde nájdeme veľa rôznych prvkov a mikroorganizmov. Ťažko určiť, aké presne to sú a v akom pomere ich pôda obsahuje,“ povedal Peter Lednár. Rovnako je to aj s rozkladaním hnojiva a iných prvkov, používaných pri pestovaní.
Plody často môžu znehodnotiť napríklad kyslé dažde alebo iné poveternostné vplyvy. Preto je kvalita plodín rôznorodá a nie vždy vhodná pre človeka.
„Plody z bioskleníkov sú pod stálou kontrolou, dávkovanie výživových prvkov sa prispôsobí potrebám rastliny,“ dodal Lednár. „Produkty lepšie chutia a sú výživnejšie.
Aby tento systém pestovania napríklad paradajok bol rentabilný, výnos zo štvorcového metra musí dosahovať aspoň 50 kilogramov. Začiatkom decembra začína výsadba priesad, plody sa zbierajú od februára až do októbra.“
Pestovanie poľnohospodárskych plodín bez pôdy je už v mnohých krajinách bežné. Priekopníkmi a najväčšími producentmi sú Holanďania, Izraelčania a Belgičania.
Na Slovensku v tejto oblasti úspešne podniká niekoľko fariem. Ich produkty sú označené certifikátom kvalitnej biopotraviny. Stretneme sa s nimi aj v mnohých našich obchodných reťazcoch, hoci väčšina ich produkcie smeruje na zahraničný trh.
