SME
Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky

Socializmus funguje u mravcov

Zdá sa, že za určitých okolností socializmus skutočne funguje. Karol Marx iba pracoval so zlým druhom.

Mravec odnáša kus listu do záhrady.Mravec odnáša kus listu do záhrady. (Zdroj: WIKIMEDIA)

Zdá sa, že za určitých okolností socializmus skutočne funguje. Karol Marx iba pracoval so zlým druhom.

BRATISLAVA. Keď si sadnete na lúke do trávy, prvé živé stvorenie, čo na vás vylezie, bude najskôr mravec. Potom sa bleskovo dostavia ďalší a ďalší. Niet sa čo čudovať, na jedného človeka na Zemi pripadá vyše milióna mravcov. Všetky mravce by mohli svojou celkovou hmotnosťou úspešne konkurovať ľuďom.

Za evolučný úspech vďačí tento rozšírený hmyz schopnosti žiť a komunikovať v rámci rozvinutej sociálnej organizácie, pričom jedinec sa podriaďuje záujmu celku. Mravcom sa tento spôsob života na rozdiel od ľudí osvedčuje vždy a všade.

Skryť Vypnúť reklamu

Dokonca vraj tak dobre, že znalci mravčieho života Bert Hölldobler a Edward O. Wilson v knihe Cesta k mravcom s údivom konštatovali: „Konkurenčnou výhodou, ktorá viedla k svetovej nadvláde mravcov ako skupiny, je podľa nášho názoru ich vysoko vyvinutý koloniálny spôsob života založený na obeti jednotlivcov.

Najlepší poľnohospodári

Proti Marxovi, prežívajúcemu vo vnútri obrovských mravčích superkolónií, môže oprávnene vzniknúť nejedna ideová námietka. Mravce však okrem Marxa ovládajú ešte čosi, v čom sú jednoznačne lepšie ako ľudia, nech sa na to pozrieme z akejkoľvek ideologickej pozície. Touto činnosťou je poľnohospodárstvo.

Mravcov poznáme takmer dvanásťtisíc druhov, ďalšie čakajú na objavenie. Žijú na Zemi vyše stopäťdesiat miliónov rokov, plietli sa teda pod nohy už obludám známym z Jurského parku.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako ukázali nedávne výskumy, niektoré mravčie druhy sa asi tretinu tohto času úspešne venujú poľnohospodárstvu (zatiaľ čo človek pozná poľnohospodárstvo ani nie desaťtisíc rokov).

K najúspešnejším a najrozšírenejším druhom patria listorezné mravce z rodu Atta. Hromadne obývajú teplé oblasti Južnej, Strednej aj Severnej Ameriky, kde vytvárajú kolónie zložené až z desiatich miliónov jedincov.

Na ploche veľkej ako basketbalové ihrisko dokážu vybudovať množstvo podzemných záhrad, ktoré môžu siahať až do hĺbky šiestich metrov. V záhradách pestujú huby, ktoré im slúžia ako výživná potrava. Bez nich by nemohli prežiť.

Amazonská zeleň im svedčí

Huby rastú na listoch, ktoré im dodávajú mravčie robotníčky. Tie silnými čeľusťami odkrajujú kúsky listov zo stromov či bylín v okruhu desiatok metrov od hniezda. Celkovo listorezné mravce skonzumujú až dvadsať percent zelene amazonského dažďového pralesa.

Skryť Vypnúť reklamu

Narezané listy odnášajú do záhrady, kde sa úlovku ujmú ďalšie špecializované robotníčky. Listy v ústach rozmelia a obohatia ich o vlastné výkaly.

Biopoľnohospodári by mali nepochybne ohromnú radosť: nijaká chémia, iba prírodné organické materiály. Na tomto biokomposte rastú huby, ktoré mravcom veľmi chutia, napríklad pečiarky či bedle.

Huby síce nemôžu dospieť, lebo potom by sa mohli rozmnožovať a spôsobili by na záhrade zmätok, no mravce si pohodlne vystačia s ich podhubím. To už obsahuje výživné látky, polysacharidy a tuky.

Zapriahli aj baktérie

Také jednoduché to však nie je. Aby huby mohli vytvárať pre seba aj pre mravce bielkoviny, potrebujú veľa dusíka. Niečo získajú z rastlín, ktoré im dodajú mravce, lenže to nestačí.

Tím vedený nadšeným výskumníkom života mravcov Cameronom Currieom z Unverzity vo Wisconsine-Madisone pred časom odhalil, že huby, ktoré mravce pestujú, navyše žijú v symbióze s baktériami, ktoré dokážu zužitkovať vzdušný dusík. Doplnkový zdroj dusíka pochádzajúceho z baktérií je ďalším z faktorov, vďaka ktorému vyzerá život listorezných mravcov takmer ako úplná idyla.

Skryť Vypnúť reklamu

Je tu však ešte jeden problém. Mravce majú síce dokonalý systém postranných chodbičiek, ktoré odvádzajú zo záhrad teplo. Vo vlhkom prostredí pralesa sa však napriek tomu rýchlo množia parazity, roznášajúce najrôznejšie choroby. Likvidujú mravčiu pochúťku rovnako neúprosne ako buriny alebo škodcovia v záhradách ľudí.

Listorezné mravce si opäť poradili. Vedci si všimli, že počas obdobia záhradných infekcií na sebe niektoré z robotníčok nosia biely vosk a trávia najviac času vo zvlášť ohrozených oblastiach. Ukázalo sa, že nejde o vosk, ale o baktériu zo skupiny aktinobaktérií, ktorá vie vytvoriť až štyri pätiny antibiotík vyrábaných ľuďmi.

Ľudia používajú antibiotiká necelých sedemdesiat rokov, a ohromné množstvo patogénov si už proti nim stihlo vybudovať odolnosť; rezistencia na antibiotiká sa stáva nočnou morou medicíny. Mravčie antibiotiká sú účinné milióny rokov. Zrejme aj tu sa máme od mravcov čo naučiť.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ilustračná fotografia.

Slovensko sa bojí míňať vakcíny, aby zostalo na druhú dávku.

19 h
 Milan Uhrík v končí v Kotlebovej strane.

Pozícia Kotlebu sa výrazne upevnila po zmene v stanovách.

1 h
Petra Vlhová ide obrovský slalom.

Sledujte online prenos s nami.

60m

Neprehliadnite tiež

Digitálna rekonštrukcia Psittacosaura ilustruje, ako zviera využívalo kloaku na signalizáciu počas dvorenia.

Vedci našli zachovanú kloaku.

20 h
Desiatky robotických postavičiek Robi, ktoré si mohli zostrojiť čitatelia japonského časopisu DIY. 34-centimetrov vysoký a jeden kilogram vážiaci robot Robi rozpoznáva vyše 200 japonských fráz, dokáže chodiť, tancovať, behať a hrať futbal.

Roboty sa na ľudí začali podobať.

23 h
Demänovská jaskyňa Slobody

V tomto roku uplynie 100 rokov od objavenia Demänovskej jaskyne slobody.

25. jan
Na fotografii je možné vidieť úkaz slnečnej korony na oblohe.

Ide o piatu zverejnenú fotografiu Tomáša Slovinského.

25. jan

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  2. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  3. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  6. Budovanie zelenej značky
  7. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  8. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 29 676
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 22 767
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 16 772
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 110
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 711
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 518
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 601
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 527
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 409
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 346