Socializmus funguje u mravcov

Zdá sa, že za určitých okolností socializmus skutočne funguje. Karol Marx iba pracoval so zlým druhom.

Mravec odnáša kus listu do záhrady.(Zdroj: WIKIMEDIA)

Zdá sa, že za určitých okolností socializmus skutočne funguje. Karol Marx iba pracoval so zlým druhom.

BRATISLAVA. Keď si sadnete na lúke do trávy, prvé živé stvorenie, čo na vás vylezie, bude najskôr mravec. Potom sa bleskovo dostavia ďalší a ďalší. Niet sa čo čudovať, na jedného človeka na Zemi pripadá vyše milióna mravcov. Všetky mravce by mohli svojou celkovou hmotnosťou úspešne konkurovať ľuďom.

Za evolučný úspech vďačí tento rozšírený hmyz schopnosti žiť a komunikovať v rámci rozvinutej sociálnej organizácie, pričom jedinec sa podriaďuje záujmu celku. Mravcom sa tento spôsob života na rozdiel od ľudí osvedčuje vždy a všade.

Článok pokračuje pod video reklamou

Dokonca vraj tak dobre, že znalci mravčieho života Bert Hölldobler a Edward O. Wilson v knihe Cesta k mravcom s údivom konštatovali: „Konkurenčnou výhodou, ktorá viedla k svetovej nadvláde mravcov ako skupiny, je podľa nášho názoru ich vysoko vyvinutý koloniálny spôsob života založený na obeti jednotlivcov.

Najlepší poľnohospodári

Proti Marxovi, prežívajúcemu vo vnútri obrovských mravčích superkolónií, môže oprávnene vzniknúť nejedna ideová námietka. Mravce však okrem Marxa ovládajú ešte čosi, v čom sú jednoznačne lepšie ako ľudia, nech sa na to pozrieme z akejkoľvek ideologickej pozície. Touto činnosťou je poľnohospodárstvo.

Mravcov poznáme takmer dvanásťtisíc druhov, ďalšie čakajú na objavenie. Žijú na Zemi vyše stopäťdesiat miliónov rokov, plietli sa teda pod nohy už obludám známym z Jurského parku.

Ako ukázali nedávne výskumy, niektoré mravčie druhy sa asi tretinu tohto času úspešne venujú poľnohospodárstvu (zatiaľ čo človek pozná poľnohospodárstvo ani nie desaťtisíc rokov).

K najúspešnejším a najrozšírenejším druhom patria listorezné mravce z rodu Atta. Hromadne obývajú teplé oblasti Južnej, Strednej aj Severnej Ameriky, kde vytvárajú kolónie zložené až z desiatich miliónov jedincov.

Na ploche veľkej ako basketbalové ihrisko dokážu vybudovať množstvo podzemných záhrad, ktoré môžu siahať až do hĺbky šiestich metrov. V záhradách pestujú huby, ktoré im slúžia ako výživná potrava. Bez nich by nemohli prežiť.

Amazonská zeleň im svedčí

Huby rastú na listoch, ktoré im dodávajú mravčie robotníčky. Tie silnými čeľusťami odkrajujú kúsky listov zo stromov či bylín v okruhu desiatok metrov od hniezda. Celkovo listorezné mravce skonzumujú až dvadsať percent zelene amazonského dažďového pralesa.

Narezané listy odnášajú do záhrady, kde sa úlovku ujmú ďalšie špecializované robotníčky. Listy v ústach rozmelia a obohatia ich o vlastné výkaly.

Biopoľnohospodári by mali nepochybne ohromnú radosť: nijaká chémia, iba prírodné organické materiály. Na tomto biokomposte rastú huby, ktoré mravcom veľmi chutia, napríklad pečiarky či bedle.

Huby síce nemôžu dospieť, lebo potom by sa mohli rozmnožovať a spôsobili by na záhrade zmätok, no mravce si pohodlne vystačia s ich podhubím. To už obsahuje výživné látky, polysacharidy a tuky.

Zapriahli aj baktérie

Také jednoduché to však nie je. Aby huby mohli vytvárať pre seba aj pre mravce bielkoviny, potrebujú veľa dusíka. Niečo získajú z rastlín, ktoré im dodajú mravce, lenže to nestačí.

Tím vedený nadšeným výskumníkom života mravcov Cameronom Currieom z Unverzity vo Wisconsine-Madisone pred časom odhalil, že huby, ktoré mravce pestujú, navyše žijú v symbióze s baktériami, ktoré dokážu zužitkovať vzdušný dusík. Doplnkový zdroj dusíka pochádzajúceho z baktérií je ďalším z faktorov, vďaka ktorému vyzerá život listorezných mravcov takmer ako úplná idyla.

Je tu však ešte jeden problém. Mravce majú síce dokonalý systém postranných chodbičiek, ktoré odvádzajú zo záhrad teplo. Vo vlhkom prostredí pralesa sa však napriek tomu rýchlo množia parazity, roznášajúce najrôznejšie choroby. Likvidujú mravčiu pochúťku rovnako neúprosne ako buriny alebo škodcovia v záhradách ľudí.

Listorezné mravce si opäť poradili. Vedci si všimli, že počas obdobia záhradných infekcií na sebe niektoré z robotníčok nosia biely vosk a trávia najviac času vo zvlášť ohrozených oblastiach. Ukázalo sa, že nejde o vosk, ale o baktériu zo skupiny aktinobaktérií, ktorá vie vytvoriť až štyri pätiny antibiotík vyrábaných ľuďmi.

Ľudia používajú antibiotiká necelých sedemdesiat rokov, a ohromné množstvo patogénov si už proti nim stihlo vybudovať odolnosť; rezistencia na antibiotiká sa stáva nočnou morou medicíny. Mravčie antibiotiká sú účinné milióny rokov. Zrejme aj tu sa máme od mravcov čo naučiť.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Hlavné správy zo Sme.sk

SPIŠ KORZÁR

Pred povodňou v Starej Lesnej utekali dovolenkári aj miestni

Rekreanti skončili v škole, osadníci na úrade.

SPIŠ KORZÁR

V okrese Poprad vyhlásili mimoriadnu situáciu

Ohrozený je most na hlavnom ťahu do Poľska.

Píše Mikuláš Dzurinda

Únia sa musí zmeniť na federáciu (píše Mikuláš Dzurinda)

Aby Únia vzbudzovala nádej aj rešpekt.

Neprehliadnite tiež

PODCAST ZOOM

Zoom: Ako sa vás konšpiračné weby zase pokúsili oklamať

Nie je to síce pravda, ale mohla by byť.

Záhadný sarkofág otvoria. Koho v ňom nenájdu?

Je niekoľko indícii o pôvode sarkofágu.

Podcast Klik

Klik: Ako budeme platiť za hry (herný špeciál)

Prežijú klasické hry za desiatky eur v ére free to play titulov?

PODCAST ZOOM

Zoom: Fyzik chce vytvoriť stroj času, má dobrý nápad

Hranice vedy sa stretávajú so sci-fi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  8. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  1. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  2. GOPASS-dovolenka, ktorá sa oplatí
  3. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  4. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  5. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  6. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  7. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  8. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  9. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  10. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 27 770
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 20 152
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 18 960
  4. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 13 549
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 9 437
  6. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 901
  7. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 3 571
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 3 159
  9. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 2 549
  10. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších! 2 009