SME
Štvrtok, 24. jún, 2021 | Meniny má JánKrížovkyKrížovky

Stroje hudobného času

Presne pred dvadsiatimi rokmi vyrobili v Bratislave posledný rádioprijímač značky Tesla. Zaspomínajte spolu s nami.

1118 A Capella (1966-1967)1118 A Capella (1966-1967)

Jéj, toto gramorádio mali naši, na ňom som počúval prvé platne v živote. A tamto rádio mala zasa babička, rada pri ňom sedávala, ukazujú prstom na prijímače značky Tesla mladí ľudia.

Oba boli vyrobené v bratislavskej pobočke, podobne ako desiatky až stovky ďalších výrobkov, ktoré sme pred revolúciou používali. Niektoré z nich sú vystavené na aktuálnej výstave s názvom Zapnuté - vypnuté - zabudnuté? v bratislavskej galérii Satelit.

Pre mnohých je táto expozícia strojom času, ktorý nás prenesie do rokov, keď nebol internet, ba ani cédečká a hudba sa u nás počúvala z rádií, magnetofónov a gramofónov, už hádam netreba zdôrazňovať akej značky.

Skryť Vypnúť reklamu

Tesla tak, ako sme ju poznali, už nie je. Japonskej elektronike vyrobenej v Číne sa po revolúcii nedalo konkurovať. Históriu písali iní. Napriek tomu sa však tímom z Tesly podarilo vyrobiť množstvo dobrých vecí.

Ten, čo kreslil históriu

Keby sa dizajnér Ján Vikrut narodil v inej krajine, bol by za vodou. Celý život však pracoval v socialistickom podniku, takže vilu a súkromné lietadlo nevlastní. Zato má portfólio stoviek prístrojov, s ktorými sa väčšina z nás stretávala, a pocit, že v živote urobil niečo užitočné. Špecializoval sa hlavne na rádiá, ale robil všetko možné aj pre ďalšie divízie Tesly – gramofóny, magnetofóny a všeličo iné.

Rozprávať sa s Vikrutom znamená ponoriť sa veľmi hlboko do minulosti. Do Tesly Bratislava nastúpil v roku 1948 ako dvadsaťročný. Bol to vtedy montážny podnik bez vlastného vývoja. Prvý rozhlasový prijímač, ktorý sa vyrábal v rokoch 1956 a 1957, vytvoril práve on.

Skryť Vypnúť reklamu

„Nikdy som nekopíroval iných. Pozrite sa,“ ukazuje mi stranu s ôsmimi reprodukciami ctihodných nemeckých rádií z 50. rokov. „Všetky sú rovnaké. Sú pekné, ale každý kopíroval osvedčenú šablónu. Ale ja som chcel líniu, ktorá by bola charakteristická len pre nás a myslím, že sa to podarilo. Smeroval som k jednoduchosti, prehľadnosti a odľahčenosti. Zapáčili sa nám svietiace stupnice, bol to nový, nevšedný prvok. Musím povedať, že sme sa pohrávali aj s myšlienkou podsvietených krajiniek a figurálnych motívov na rádiách, ale jednoduchosť napokon zvíťazila.“

Tranzistor ako životný štýl

Šesťdesiate roky boli v oblasti počúvania hudby prelomové. Na scénu sa dostal tranzistor, praktickejší a odolnejší ako dovtedajšia elektrónka. Prvý tranzistorový prijímač vyvinutý v Bratislave, ktorý sa vyrábal v roku 1962, mal však bakelitovú skrinku veľmi podobnú svojmu elektrónkovému predchodcovi. „Veľmi sa mi to nepáčilo,“ hovorí Vikrut. „Vždy som bol presvedčený, že ak je v prístroji nejaká významná technologická zmena, dizajn by ju mal odrážať. Toho som sa potom držal až do konca.“
Tranzistor umožňoval miniaturizáciu prístrojov - malý „tranzistorák“ bol typickou výbavou vtedajšieho pouličného frajera. Vreckové tranzistorové rádiá však neboli nikdy doménou bratislavskej Tesly, presná a lacná japonská strojová výroba ich valcovala. O to viac sa darilo stolovým rádiám a takzvaným kabelkovým prijímačom (veľkosti kabelky s držadlom).

Skryť Vypnúť reklamu

Vikrut iniciatívne vytváral nové dizajny. „Raz som bol prezentovať svoju prácu v Prahe u šéfstva. Vyrobil som maketu jedného rádia, dal som na ňu nálepku Grundig a len tak ledabolo som ju odložil na parapet. Šéfstvo zmietlo zo stola moje návrhy a potom ten najvyšší hovorí – pozrite sa, takéto by sme mali vyrábať – a ukázal na to rádio. Ja som ho vzal, odlepil nálepku Grundig a pod ňou bola Tesla. Oni to však brali ako provokáciu a prikázali ma potrestať. Tak mi môj šéf akože zobral prémie a na ďalší mesiac mi ich vrátil. A ten model sa napokon aj tak vyrábal,“ spomína dizajnér, ktorý koncom 60. rokov vytvoril prvý stereoprijímač s radikálnym, nesymetrickým dizajnom.

Sedemdesiate roky

Ďalšie novinky prišli v 70. rokoch – autorádiá, ktoré sa celkom úspešne exportovali aj do zahraničia, a rádiá triedy Hi-Fi.

Skryť Vypnúť reklamu

Človek pri tejto debate pochopí, že Tesla bola úspešná napriek socializmu, preto, že tam pracovali ľudia, ktorých to bavilo. Nebolo to vždy jednoduché. Vikrut bol zamestnaný v Tesle Bratislava, ale externe pracoval pre množstvo ďalších prevádzok. Vytvoril dizajn prvého Hi-Fi rádia (1972), ktoré malo externý zosilňovač s rovnakým dizajnom. Zosilňovače sa však vyrábali vo Vrábľoch.

Šéfovia pobočiek v Bratislave a Vrábľoch však boli na nože, preto by sa na spolupráci nikdy nedohodli. Vikrut teda doslova partizánsky urobil rádio pre Bratislavu a zosilňovač pre Vráble a až v obchodoch si ľudia všimli – veď to sa k sebe hodí.

Odchod a perestrojka

V roku 1974 Vikrut odišiel do Vrábľov, kde sa venoval zosilňovačom, reproduktorom a efektovým zariadeniam pre hudobníkov. „Veľmi som tam omladol, bolo to osviežujúce,“ hovorí. Naďalej však pracoval aj pre Bratislavu a je okrem iného autorom konceptu radu rádií strednej triedy v druhej polovici 70. rokov s typickými plastovými skrinkami rôznych farieb, aké sme všetci poznali napríklad z hotelových izieb.

Skryť Vypnúť reklamu

Šéfom oddelenia dizajnu sa stal Pavol Thurzo, autor legendárneho prenosného tranzistoru Domino (1979), ktorý desaťročia slúžil v mnohých domácnostiach. Dva roky po ňom viedol toto oddelenie dizajnér Peter Kramár.

Kazetové magnetofóny nastúpili v 80. rokoch (aj keď v Čechách sa naďalej vyrábali aj cievkové magnetofóny). Kým dovtedajšie „teslácke“ prístroje boli odolné a kvalitné, kazeťáky narazili na socialistickú realitu. Mechaniky sa dovážali z Maďarska a ani tie doma vyrobené nemali na západnú kvalitu. „Takmer do každého rádia sme navrhovali digitálne hodiny, ale nakoniec sa to nikdy nerealizovalo, lebo skrátka neboli displeje,“ hovorí Peter Kramár. „Nakoniec sme urobili jediné rádio s hodinkami – ručičkovými.“

Západniari

K 80. rokom patrí aj spolupráca s holandskou firmou Philips. Vyrábali sa videomagnetofóny a napriek cene, zodpovedajúcej vtedajším štyrom platom (19 800 Kčs) mali taký úspech, že v Tuzexoch sa za ne dávali úplatky. V roku 1988 vznikla firma Avex, spoločný podnik Tesly a Philipsu – bola to prvá spoločnosť s majetkovou účasťou kapitalistickej krajiny.

Skryť Vypnúť reklamu

Skončilo sa to však neslávne, v roku 1992 Philips odstúpil. „Holanďania mali, samozrejme, záujem dostať sa na naše trhy, a to sa nepodarilo tak, ako si to predstavovali,“ hovorí Peter Kramár. Ten si presne pamätá svoj posledný deň v práci. „Je to škoda, lebo si myslím, že na konci 90. rokov bola Tesla vo veľmi dobrej kondícii, mali sme funkčné vývojové oddelenie a viem, že by sme ešte dosť dokázali.“

Výrobky Tesla mali čosi do seba a dieru po tejto firme v podstate nič nevyplnilo, to vám povedia všetci zberatelia starých prístrojov. Možno už len preto, že vtedy sa spotrebná elektronika robila nadlho a nielen tak, aby výrobky vydržali dva roky, kým trvá záručná lehota. Ale ktovie, čo by bolo z Tesly Bratislava dnes – aj keby nejakým zázrakom vydržala.

Skryť Vypnúť reklamu

Rádio prestalo byť symbolom centra domácej pohody. Stalo sa kulisou do auta alebo reštaurácií. Tak aj rozhlasový prijímač odišiel z našich životov spolu s gramofónmi a nahradili ich digitálne nuly a jednotky sťahované z internetu. Tieto staré prístroje však majú v sebe teplo, ktoré zohrieva dodnes.

Z archívu Tesly Bratislava


1956 - Trio, prvý rádioprijímač z vlastného vývoja


1962 - Koncert, prvé stolové gramorádio


1964 - Zuzana, prvý vreckový prijímač


1969 - Stereodirigent, prvý stereoprijímač


1972 - Spider, prvé autorádio


1983 - Tesla 710 A, prvý minisystém


1989 - Tesla 447 A Progresson - posledný vyrábaný v Tesle

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Maďarsko zasiahli výdatné dažde.

Pri supercelárnej búrke vznikla aj silná tromba.


28m
Kritický pohľad Michala Havrana.

Na isté veci sa verejnosti nepýtame.


23. jún
Obvinený Jozef Brhel po príchode na Prezídium policajného zboru v Bratislave.

Za Brhela ručil kňaz, hoci ho nepozná.


6 h
Peter Schutz

Budapešť bombardujú protestné nóty.


4 h

Neprehliadnite tiež

Časť lebky a čeľuste Homo Nešer Ramla.

Homo Nešer Ramla štiepil kamenné nástroje.


1 h

Podpora Windows 10 skončí v roku 2025.


4 h
Ilustračné foto.

Teleso našli v starých dátach.


7 h

Inzercia - Tlačové správy

  1. Čo by som urobil inak, keby som znovu staval dom?
  2. Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou
  3. V 95-tom sme netušili, že dnes budú naše prístroje zachraňovať
  4. Vedci z BMC SAV vo vlakoch nový koronavírus nenašli
  5. Česi pod Tatrami šijú tričká, na ktorých nie je vidieť pot
  6. Holenie je umenie. A vy môžete byť jeho majstrom
  7. Kde sa dá elektromobil nabiť a za koľko? Veľký prehľad nabíjania
  8. Pôžička s výraznou zľavou z úroku? Vieme, kde ju nájdete
  9. Výber auta na lízing môže byť slobodnejší, ako ste si mysleli
  10. Vážení poslanci, to naozaj?
  1. Úspešná budúcnosť začína štúdiom na FMMR TUKE
  2. Vážení poslanci, to naozaj?
  3. V 95-tom sme netušili, že dnes budú naše prístroje zachraňovať
  4. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  5. Pôžička s výraznou zľavou z úroku? Vieme, kde ju nájdete
  6. Vážení poslanci, to naozaj?
  7. Koniec čakania na kuriéra
  8. Čo by som urobil inak, keby som znovu staval dom?
  9. Prvé mesiace 2021 vzrástol počet susedských sporov
  10. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  1. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 8 659
  2. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku 6 069
  3. Stiahnite si stovky e-kníh 6 003
  4. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 4 916
  5. Vážení poslanci, to naozaj? 4 235
  6. Kde sa dá elektromobil nabiť a za koľko? Veľký prehľad nabíjania 3 531
  7. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 3 429
  8. Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou 3 293
  9. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 3 232
  10. Nový Volkswagen Polo je najšikovnejšie malé auto 3 054