Stroje hudobného času

Presne pred dvadsiatimi rokmi vyrobili v Bratislave posledný rádioprijímač značky Tesla. Zaspomínajte spolu s nami.

1118 A Capella (1966-1967)

Jéj, toto gramorádio mali naši, na ňom som počúval prvé platne v živote. A tamto rádio mala zasa babička, rada pri ňom sedávala, ukazujú prstom na prijímače značky Tesla mladí ľudia.

Oba boli vyrobené v bratislavskej pobočke, podobne ako desiatky až stovky ďalších výrobkov, ktoré sme pred revolúciou používali. Niektoré z nich sú vystavené na aktuálnej výstave s názvom Zapnuté - vypnuté - zabudnuté? v bratislavskej galérii Satelit.

Pre mnohých je táto expozícia strojom času, ktorý nás prenesie do rokov, keď nebol internet, ba ani cédečká a hudba sa u nás počúvala z rádií, magnetofónov a gramofónov, už hádam netreba zdôrazňovať akej značky.

Článok pokračuje pod video reklamou

Tesla tak, ako sme ju poznali, už nie je. Japonskej elektronike vyrobenej v Číne sa po revolúcii nedalo konkurovať. Históriu písali iní. Napriek tomu sa však tímom z Tesly podarilo vyrobiť množstvo dobrých vecí.

Ten, čo kreslil históriu

Keby sa dizajnér Ján Vikrut narodil v inej krajine, bol by za vodou. Celý život však pracoval v socialistickom podniku, takže vilu a súkromné lietadlo nevlastní. Zato má portfólio stoviek prístrojov, s ktorými sa väčšina z nás stretávala, a pocit, že v živote urobil niečo užitočné. Špecializoval sa hlavne na rádiá, ale robil všetko možné aj pre ďalšie divízie Tesly – gramofóny, magnetofóny a všeličo iné.

Rozprávať sa s Vikrutom znamená ponoriť sa veľmi hlboko do minulosti. Do Tesly Bratislava nastúpil v roku 1948 ako dvadsaťročný. Bol to vtedy montážny podnik bez vlastného vývoja. Prvý rozhlasový prijímač, ktorý sa vyrábal v rokoch 1956 a 1957, vytvoril práve on.

„Nikdy som nekopíroval iných. Pozrite sa,“ ukazuje mi stranu s ôsmimi reprodukciami ctihodných nemeckých rádií z 50. rokov. „Všetky sú rovnaké. Sú pekné, ale každý kopíroval osvedčenú šablónu. Ale ja som chcel líniu, ktorá by bola charakteristická len pre nás a myslím, že sa to podarilo. Smeroval som k jednoduchosti, prehľadnosti a odľahčenosti. Zapáčili sa nám svietiace stupnice, bol to nový, nevšedný prvok. Musím povedať, že sme sa pohrávali aj s myšlienkou podsvietených krajiniek a figurálnych motívov na rádiách, ale jednoduchosť napokon zvíťazila.“

Tranzistor ako životný štýl

Šesťdesiate roky boli v oblasti počúvania hudby prelomové. Na scénu sa dostal tranzistor, praktickejší a odolnejší ako dovtedajšia elektrónka. Prvý tranzistorový prijímač vyvinutý v Bratislave, ktorý sa vyrábal v roku 1962, mal však bakelitovú skrinku veľmi podobnú svojmu elektrónkovému predchodcovi. „Veľmi sa mi to nepáčilo,“ hovorí Vikrut. „Vždy som bol presvedčený, že ak je v prístroji nejaká významná technologická zmena, dizajn by ju mal odrážať. Toho som sa potom držal až do konca.“
Tranzistor umožňoval miniaturizáciu prístrojov - malý „tranzistorák“ bol typickou výbavou vtedajšieho pouličného frajera. Vreckové tranzistorové rádiá však neboli nikdy doménou bratislavskej Tesly, presná a lacná japonská strojová výroba ich valcovala. O to viac sa darilo stolovým rádiám a takzvaným kabelkovým prijímačom (veľkosti kabelky s držadlom).

Vikrut iniciatívne vytváral nové dizajny. „Raz som bol prezentovať svoju prácu v Prahe u šéfstva. Vyrobil som maketu jedného rádia, dal som na ňu nálepku Grundig a len tak ledabolo som ju odložil na parapet. Šéfstvo zmietlo zo stola moje návrhy a potom ten najvyšší hovorí – pozrite sa, takéto by sme mali vyrábať – a ukázal na to rádio. Ja som ho vzal, odlepil nálepku Grundig a pod ňou bola Tesla. Oni to však brali ako provokáciu a prikázali ma potrestať. Tak mi môj šéf akože zobral prémie a na ďalší mesiac mi ich vrátil. A ten model sa napokon aj tak vyrábal,“ spomína dizajnér, ktorý koncom 60. rokov vytvoril prvý stereoprijímač s radikálnym, nesymetrickým dizajnom.

Sedemdesiate roky

Ďalšie novinky prišli v 70. rokoch – autorádiá, ktoré sa celkom úspešne exportovali aj do zahraničia, a rádiá triedy Hi-Fi.

Človek pri tejto debate pochopí, že Tesla bola úspešná napriek socializmu, preto, že tam pracovali ľudia, ktorých to bavilo. Nebolo to vždy jednoduché. Vikrut bol zamestnaný v Tesle Bratislava, ale externe pracoval pre množstvo ďalších prevádzok. Vytvoril dizajn prvého Hi-Fi rádia (1972), ktoré malo externý zosilňovač s rovnakým dizajnom. Zosilňovače sa však vyrábali vo Vrábľoch.

Šéfovia pobočiek v Bratislave a Vrábľoch však boli na nože, preto by sa na spolupráci nikdy nedohodli. Vikrut teda doslova partizánsky urobil rádio pre Bratislavu a zosilňovač pre Vráble a až v obchodoch si ľudia všimli – veď to sa k sebe hodí.

Odchod a perestrojka

V roku 1974 Vikrut odišiel do Vrábľov, kde sa venoval zosilňovačom, reproduktorom a efektovým zariadeniam pre hudobníkov. „Veľmi som tam omladol, bolo to osviežujúce,“ hovorí. Naďalej však pracoval aj pre Bratislavu a je okrem iného autorom konceptu radu rádií strednej triedy v druhej polovici 70. rokov s typickými plastovými skrinkami rôznych farieb, aké sme všetci poznali napríklad z hotelových izieb.

Šéfom oddelenia dizajnu sa stal Pavol Thurzo, autor legendárneho prenosného tranzistoru Domino (1979), ktorý desaťročia slúžil v mnohých domácnostiach. Dva roky po ňom viedol toto oddelenie dizajnér Peter Kramár.

Kazetové magnetofóny nastúpili v 80. rokoch (aj keď v Čechách sa naďalej vyrábali aj cievkové magnetofóny). Kým dovtedajšie „teslácke“ prístroje boli odolné a kvalitné, kazeťáky narazili na socialistickú realitu. Mechaniky sa dovážali z Maďarska a ani tie doma vyrobené nemali na západnú kvalitu. „Takmer do každého rádia sme navrhovali digitálne hodiny, ale nakoniec sa to nikdy nerealizovalo, lebo skrátka neboli displeje,“ hovorí Peter Kramár. „Nakoniec sme urobili jediné rádio s hodinkami – ručičkovými.“

Západniari

K 80. rokom patrí aj spolupráca s holandskou firmou Philips. Vyrábali sa videomagnetofóny a napriek cene, zodpovedajúcej vtedajším štyrom platom (19 800 Kčs) mali taký úspech, že v Tuzexoch sa za ne dávali úplatky. V roku 1988 vznikla firma Avex, spoločný podnik Tesly a Philipsu – bola to prvá spoločnosť s majetkovou účasťou kapitalistickej krajiny.

Skončilo sa to však neslávne, v roku 1992 Philips odstúpil. „Holanďania mali, samozrejme, záujem dostať sa na naše trhy, a to sa nepodarilo tak, ako si to predstavovali,“ hovorí Peter Kramár. Ten si presne pamätá svoj posledný deň v práci. „Je to škoda, lebo si myslím, že na konci 90. rokov bola Tesla vo veľmi dobrej kondícii, mali sme funkčné vývojové oddelenie a viem, že by sme ešte dosť dokázali.“

Výrobky Tesla mali čosi do seba a dieru po tejto firme v podstate nič nevyplnilo, to vám povedia všetci zberatelia starých prístrojov. Možno už len preto, že vtedy sa spotrebná elektronika robila nadlho a nielen tak, aby výrobky vydržali dva roky, kým trvá záručná lehota. Ale ktovie, čo by bolo z Tesly Bratislava dnes – aj keby nejakým zázrakom vydržala.

Rádio prestalo byť symbolom centra domácej pohody. Stalo sa kulisou do auta alebo reštaurácií. Tak aj rozhlasový prijímač odišiel z našich životov spolu s gramofónmi a nahradili ich digitálne nuly a jednotky sťahované z internetu. Tieto staré prístroje však majú v sebe teplo, ktoré zohrieva dodnes.

Z archívu Tesly Bratislava


1956 - Trio, prvý rádioprijímač z vlastného vývoja


1962 - Koncert, prvé stolové gramorádio


1964 - Zuzana, prvý vreckový prijímač


1969 - Stereodirigent, prvý stereoprijímač


1972 - Spider, prvé autorádio


1983 - Tesla 710 A, prvý minisystém


1989 - Tesla 447 A Progresson - posledný vyrábaný v Tesle

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Noční vlci: nielen motorkári, ale aj Putinovi žoldnieri

Gang ruských motorkárov je prepojený na Kremeľ, v Európe môže šíriť nielen propagandu.

ŠPORT

Sagan vie, že vyhrá. Len musím prísť do Paríža, hovorí

Slovák má na čele bodovacej súťaže už prakticky nedostižný náskok.

PRIMÁR

Ako dlho zostane nikotín v tele po poslednej cigarete?

Kedy sa nikotín odbúra z krvi a komu to trvá najdlhšie.

Neprehliadnite tiež

Čo robiť, aby sa vám v lete neprehrieval telefón

Nedávajte telefón do mrazničky.

PODCAST ZOOM

Zoom: Globálne otepľovanie ukázali cyklistické preteky

Čo nám cyklistika hovorí o zmene klímy.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  2. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 32 660
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 21 688
  3. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 20 390
  4. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 10 407
  5. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 9 778
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 6 412
  7. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 4 727
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 659
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 2 793
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku 2 247