;) |
Sledovať príbeh RPG série Fallout je zábavné. Ak sa dokážete pohodlne odpútať od počiatkov celej ságy a prijať tretí, značne kontroverzný, fanúšikmi nenávidený, ostatnými uznávaný diel, ako pokračovanie známej značky, nemáte dôvod nesiahnuť po Fallout: New Vegas. Dostanete presne to, čo už poznáte a ono je to tentoraz o kúsok lepšie tam, o kúsok horšie zas inde. Tí, čo prskali síru minule, môžu tak robiť i teraz, no treba skromne poznamenať, že ich už zrejme nebude mať kto počúvať. Časy izometrického Falloutu sú dávno za nami, nechajte preboha legendu konečne pokojne odpočívať...
Napriek tomu, že Fallout dostali do rúk v podstate jeho pôvodní tvorcovia, ktorí ešte pre Interplay vytvorili dva nezabudnuteľné kúsky, je výsledok v podobe Fallout: New Vegas skôr rozpačitý. Aby nedošlo k omylu: Fallout: New Vegas JE kvalitnou hrou, avšak sklamanie sa nedá skrývať a zahaľovať sladkými slovíčkami. Tento subjektívny dojem, ktorý sa bude preplietať celou recenziou, neberte ako ostré ukazovanie prstom na to, že Fallout už nie je tým, čím kedysi býval. Nie je, ale stále ide o hrateľné RPG. Akčné, ale zábavné a je to RPG. Tvorcovia z Obsidian Entertainment žiaľ znovu potvrdili nezmyselne zvolený trend. Podobne, i keď s menšími následkami, ako pri ich poslednom projekte Alpha Protocol, budeme aj v tomto prípade skôr plakať nad sľubmi, ktoré síce splnené boli, no v konečnom dôsledku sa ukázali ako minoritné, minimálne ovplyvňujúce celkovú hrateľnosť. A napokon aj zásadné: kde do pekla sa tak rýchlo naučili podkopávať nohy pôsobivej atmosfére a spraviť zo zaujímavého námetu frašku?
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Úvod vás nenadchne, nech sa na vec pozeráte akokoľvek. Samotný nápad je stráviteľný: hlavný hrdina má doručiť špeciálny žetón, no na rozdiel od dnešných kuriérov preháňajúcich sa v dodávkach musí cupitať po vlastných. Stane sa mu presne to, čo by nikto z nás zažiť nechcel. Ani v zdevastovanom svete Falloutu. Jednoducho takmer zomrie, pretože na zásielku si nárokuje niekto iný. Náš hrdina je zachránený robotom Viktorom a preberáme sa na operačnom stole, kde nás dal dokopy miestny doktor. Mestečko Goodsprings leží pomerne ďaleko od „veľkých“ problémov, absolútne pokojné ale nie je. Čaká nás pátranie po tom, prečo sme takmer zomreli a samozrejme krutá odplata, lež nie v štýle romantického snímku Payback s ešte aktívnym Gibsonom. Náš príbeh sa bude rozvíjať pomaly. Až príšerne pomaly.
Nebudeme to príliš rozoberať. Svet Falloutu poznáte všetci: niekto sa nasrdil, jadrové hlavice si lietajú vzduchom sťa jesenné listy opadávajúce zo stromov. A prišla tma, ľudia prežili vo Vaultoch, podzemných úkrytoch a tí, ktorí nie, buď zmutovali alebo na nich rádioaktivita nedočiahla a snažia sa prežívať v zničenom svete. A bodka. Prostredie Mohavskej púšte nie je ľudskou hlúposťou až tak dotknuté. Teda aspoň sa už neohadzujú atómovkami, ale sa pekne slušne strieľajú, lúpia, intrigujú. Po nemastnom-neslanom úvode, ktorému jednoducho chýba „prvých 15 minút“ (za ten čas vás hra musí zaujať) prichádza ďalšia rana. Hodnotenie toho, že úvod je takmer totožný ako v treťom Falloute, kedy sa po prvýkrát nadýchnete mimo Vaultu, necháme na vás. Subjektívne však hra trpí kvôli jednoduchej veci. Mohavská púšť a nové mesto hriechu ohradené obrovskou barikádou nie sú až tak postihnuté ničivou katastrofou. Spočiatku to tak vôbec nevyzerá: ľudia prežívajú v rozpadávajúcich sa príbytkoch, technická vyspelosť je minimalizovaná, asfalt bývalých ciest popukaný, zver mimo civilizácie zmutovaná, nechýbajú ani ghoulovia, pašeráci a podvodníci či bežní ľudia. Lenže potom zažiaria po prvýkrát neóny a vy zistíte, že atmosféra absolútnej beznádeje začína rednúť.
Navštívite aj kasína, miesta, kde sa civilizácia drží predošlých ľudských návykov. Neznamená to ale, že by zmenili svoj životný štýl, skôr sa prejavuje arogancia moci. Svetu vládnu bohatí, ktorí tvoria vlastné zákony a udržujú ľudí v permanente nahnevanom stave, ožobračujú tých, ktorí už nič nemajú, neváhajú zabíjať, pasujú sa do úlohy polobohov. Moc nie je vyjadrovaná výhradne peniazmi, dôležité sú i zásoby, veci, bez ktorých ľudia neprežijú. Tento vrchol spupnej zaslepenosti vás dorazí až po niekoľkých desiatkach hodín hrania, takže to ohromenie nad takmer normálnym životom, len s ľudskou spodinou a špinou, už nie je tak intenzívny. Pripravovať na to všetko sa budete postupne. Proti sebe bojujúce Cézarove légie a Nová Kalifornská Republika vás automaticky rozhodia na jednu alebo druhú stranu, pričom si úprimne povedzme, že podobne ako v Zaklínačovi, ani tu neexistuje vyslovene dobré riešenie. Iný príklad? Buď sa postavíte na stranu mestečka Goodsprings a ochránite jeho občanom pred nájazdom Púštnych banditov alebo opačne – výhody a nevýhody z toho prameniace sú jasné: v meste sa budete tešiť obľube, mimo neho vás títo tajtrlíci budú naháňať.
Všetko je to o karme. Tá si vás jednoducho nájde všade a pokým ju budete ignorovať, poriadne vám to vráti. Nielen Earl by mohol rozprávať. Systém zoskupení a možností, za koho vlastne budete kopať, je absolútne priehľadný, zabudnite na krásne tlačové správy pred vydaním hry. Na vyššie uvedený prípad natrafíte krátko po začiatku hrania a konfrontácia je teda jasná. Samozrejme môžete všetkých ignorovať, no ako to už chodí, napokon sa musíte prikloniť na niekoho stranu, pretože osamelí jazdci zomierajú príliš skoro a nik o tom ani nevie. Môžete v mestečku Goodsprings skúsiť prehovoriť nesmelých ľudí, nech sa k vám pridajú, aby ste spoločne odrazili útok banditov – všetko záleží na vašich schopnostiach, tie však musíte preukázať aj v boji. Ľudia v meste k vám budú neskôr milí, v obchodoch si budete môcť vydupať zľavu, stranou neostanú ani sekundárne úlohy, ktoré by ste inak nedostali. Vaša karma sa nešíri len v konkrétnych miestach, lež celou krajinou. V prípade, že sa spojíte s banditami alebo légiami, vojaci NCR vám na pomoc nikdy neprídu a bude lepšie sa im vyhýbať. Funguje to pomerne jednoducho, prehľadne, len keby nebolo menších problémov a nedostatkov... ale o tom neskôr.
Ako to celé funguje, už viete, prípadne si to po prezretí obrázkov dokážete predstaviť. First-person pohľad (snáď sa nenájde nik, kto by dokázal sledovať animácie pohybu v pohľade spoza postavy) a panák už len chodí v ruke so zbraňou, skúma krajinu a tých, ktorí sa na radare zafarbia červenou, zneškodní, so žltými pokecá. Zahrnutý RPG systém môže niekoho urážať, avšak ide len a len o uhol pohľadu. Doslova. To, že to nie je izometrické ešte neznamená hneď pohromu a koniec sveta. VATS systém funguje na výbornú: Fallout môžete hrať ako strieľačku, ale veľmi ďaleko sa nedostanete, respektíve vaša efektívnosť bude mizivá. Práve to, že si môžete dianie zastaviť, rozdať príkazy na základe akčných bodov, robí z hrania kvázi ťahovku. Síce zjednodušenú, ale plne funkčnú. Podstata problému je v tom, že na to pozeráte z vlastných očí, čo môže niekoho rozhodiť. Fallout: New Vegas sa však ako klasická strieľačka hrať nedá. Už len preto, že na každého platí niečo iné a veľmi dôležitú úlohu zohráva mierenie na konkrétne miesta. Ak má vojak prilbu, ktorej obranné číslo je vyššie ako útočné vašej zbrane, môžete radšej hlaveň bambitky namieriť k svojmu spánku. Taktiež je niekedy výhodnejšie protivníka spomaliť, takže mierite na dolné končatiny, prípadne iné pohybové ústrojenstvo. Alebo vás zabíja jed podivných múch? Ak sa trafíte do tykadiel, budú dokonca dezorientované, majú však vak s jedom alebo krídla - a ďalej to vysvetľovať nemusíme. Alebo chcete ešte rozprávku na dobrú noc? Ak niekto drží v ruke nárazník z auta, čo tak mu ochromiť končatinu, aby vás jednou ranou neposlal do náruče smrti?
Práve pre tieto momenty Fallout: New Vegas funguje. Za všetko samozrejme získavate skúsenosti, maximálne dosiahnuteľný level je tentoraz stanovený na okrúhlu tridsiatku, máme tu SPECIAL systém základných vlastností. Po poskočení o úroveň vyššie rozdávate body do skillov, ktoré ovplyvňujú vlastnosti, ale špeciálne schopnosti (rečníctvo, obchodovania, otváranie, opravovanie, liečenie...). Raz za dva levely si zvolíte perk, ktorý vám zas dá nejaký ten špecifický bonus. To všetko tu zostalo a dynamika hrania sa pri novom hraní s iným charakterom okamžite prejaví. Poteší možnosť rýchleho zlepšenia niektorých schopností prečítaním časopisu. Ak teda nemáte dostatočnú úroveň opravy a niektorý quest to vyžaduje, vyhrabete z inventáru časopis, ktorý vám túto schopnosť na istý čas zvýši a nemusíte krvopotne dávať body do toho, čo využijete minimálne. Vplyv vašich rozhodnutí pri formovaní postavy je výrazný.
Ale poďme ďalej. Rozhovory sú konečne o čosi prirodzenejšie, pútavejšie a dokonca sa v menšej miere vrátil čierny humor a sarkazmus. Nie je to síce žiadna výhra, mnohé dialógy znovu skôr nudia a nie všetky postavy majú špecifického ducha. Dokážu uspať i niekoľkými vetami, ale na druhú stranu stretnete omnoho viac úzko profilovaných postáv, s ktorými sa porozprávate radi. Súvisí to i s konkrétnymi lokáciami, ktoré sú tentoraz o čosi pestrejšie. Môže za to i menšie územie, ktoré pochodíte krížom-krážom. Klasické mestečko ako Goodsprings tu samozrejme nie je jedno, takisto niekoľko rangerských staníc sa na seba podobá, ale rôzne špeciality ako Helios 1 (elektráreň so slnečnými kolektormi), raketové odpalisko REPCONN (môžete pomôcť ghoulom v ich náboženskom fanatizme a odpáliť ich... za večným vyslobodením a spásou...) alebo rádiová stanica v Black Mountain so šialenou Tabithou, rozhodne potešia. Rozprávať by sa dalo dlho, dokonca sa pozriete aj do Vaultov či podzemných jaskýň. Spomínané vysvietené Vegas už príliš nezapadá do konceptu apokalyptického sveta...
Atmosféra samotného hrania sa stále drží pomerne vysoko a putovanie vyprahnutou krajinou má svoje čaro. Zo začiatku sa do vás pomaličky a postupne zahryzne pocit absolútnej beznádeje. Prenikanie do konfliktov frakcií je nenápadné. Stačí sa nikam nehnať a užívať si, pretože ste neskôr zbytočne hnaní do neónového mesta. Život v pustinách nie je jednoduchý a komu taký bude pripadať, môže pokojne zaťať zuby a pustiť si hardcore mód. To aby tí super fanúšikovia, pre ktorých je Fallout 3 hlúpou a jednoduchou hrou pre deti, mali čo hrať. Stimpaky neuzdravujú instatne, ale časom, munícia má váhu (inventár je obmedzený váhou predmetov), hrdina musí pravidelne jesť a piť, pričom netreba pripomínať, že sú tieto predmety rádioaktívne a nenájdete ich všade. Ak dôjde k devastujúcemu zraneniu časti tela, vyšetrí vás jedine doktor, nestačí si ľahnúť a na hodinku sa vyspať. A taktiež vaši kumpáni môžu zomrieť. Kto? Kamaráti? Áno, teraz prejdeme k novinkám, ktoré však možno charakterizovať ako vylepšenia z rodu zbytočných a niekedy i neviditeľných.
Počas svojho putovania natrafíte na niekoľko postáv, ktoré môžu chodiť spoločne s vami. Príjemná pomoc, navyše im zadávate príkazy, dokonca sú pre nich určené aj perky, ale ide o záležitosť, o ktorú nemusíte počas hrania ani len zakopnúť. Vylepšovanie zbraní špeciálnymi upgrade-mi je novinkou, ale znovu ide o nepovšimnutú záležitosť, navyše riadne drahú. Ako neskôr zistíte, tentoraz sa to zátkami (mena vo Falloute) až tak nehemží a hlavne vo Vegas zistíte, že ste vlastne chudobní ako kostolné myši. V rozhovoroch ďalej dostávate nové možnosti smerovania dialógu podľa vašej úrovne Reči alebo Obchodovania. Taktiež môžete vec opraviť ak na to máte, ale tieto drobnosti sú už predsa samozrejmosťou. Len teraz nám niekto farebne vyznačil. Ak hrdina ovláda svoj jazyk, uvidíte, že môžete niekoho ukecať. To je ale novinka. Skutočne kladne prijímame len spomínanú efektívnosť vašej zbrane proti obrannému číslu nepriateľa. Ale to je predsa, do pekla, taktiež vec, ktorú už prirodzene vyžadujeme od RPG! Ešte niečo? Sú tu rôzne kartové hry a vo Vegas sa dá profitovať alebo utrácať na hazarde. Kvôli tomu však Fallout nemilujeme.
Takže toľko k novinkám a samotnému hraniu, teraz ideme kydať hnoj. A že ho je požehnane. Drvivá väčšina questov žiaľ ustrnula na primitívnom systéme behanie tam a späť. Vôbec by to nevadilo, keby z nich bolo cítiť aspoň nejakú pridanú hodnotu, no čím ďalej sa budete prebíjať životom vo Fallout: New Vegas, tým viac na vás začne padať ťarcha toho, že nápad tu síce je, ale bol zadupaný do sebe neskutočne povrchnou prezentáciou. Sú tu aj zábavné momenty, úlohy, ktoré zaujmú, ale neskôr zistíte, že ich ukončenie vás akoby... vnútorne neuspokojilo, čakali ste čosi viac. Len zopár zvratov má skutočnú šťavu.
Keď kopeme, tak poriadne: engine má už niekoľko rokov a tie najlepšie rozhodne za sebou. To, čo fungovalo v Oblivione, sa dalo zniesť vo Falloute 3, je tentoraz na hranici vkusu a znechutenia. Slabšie textúry a už pomerne zastarané grafické efekty dokážeme ako-tak absorbovať. Omnoho horšie je na tom samotná prázdnosť, umelosť prostredia. Isteže, veď krajina je zdevastovaná, nemôžme chcieť tisíce objektov okolo seba, no všetko je to pusté z hľadiska dizajnu. Akoby herný engine nedovoľoval vývojárom popustiť uzdu fantázie. Mnoho objektov sa opakuje, domy, do ktorých môžete vstúpiť sú buď šablónovité alebo úplne prázdne. Často vám zavadzajú neviditeľné steny, umelo vytvorené (nízke) barikády, hoci by to tak byť nemalo. Fyzikálny engine v podstate neexistuje, taktiež zničiteľné prostredie. Doba už jednoducho pokročila a Fallout: New Vegas namá čím upútať ani po stránke kvality grafického spracovania a žiaľ ani po stránke dizajnu jednotlivých lokácii. Sú tu výnimky, avšak i tu vám niekto napokon ukáže prostredník. Ak niečo funguje a dobre vyzerá, tak to predsa okopírujeme ešte raz a spojíme kľukatou chodbičkou... a podobne. Ťažko funguje i predstavivosť a fantázia, úbohosť prostredia Falloutu: New Vegas naplno boduje. Nesmú chýbať bugy a chyby. Keď vám hra spadne po prvýkrát, mávnete rukou. Po niekoľkých – nechcených – návratoch do operačného systému už budete pravidelne ťukať na F5, quicksave.
V kritike teraz aj trochu poľavíme. Ozvučeniu ako takému sa dá vytknúť jedine to, že hrdina nie je nadabovaný, zatiaľ čo ostatné postavy na vás rozprávajú. Bezvýznamné NPC si povedia maximálne jednu vetu, avšak tie dôležité, s ktorými sa dá aj skutočne komunikovať, majú čistý a osobu charakterizujúci prednes. Omračujúco pôsobí ambientné ozvučenie a hudba, ktorá o sebe dá svojimi orchestrálnymi motívmi vedieť práve vo chvíli, kedy to situácia vyžaduje. Keď sa schyľuje k boju, začne melódia zrýchľovať a pri turistickom putovaní si užívate prostredie za sprievodu pomalých, ťahavých tónov.
Žiaľ zastaviť sa musíme pri ovládaní ako takom. Vo väčšine prípadov, teda keď funguje, ho ignorujeme, a to, že mu venujeme celý odsek, nie je rozhodne dobrým signálom. Všetko funguje ako v klasickej strieľačke z vlastného pohľadu, no celý interface je prispôsobený konzolám. Pokým držíte v rukách gamepad, presúvanie sa cez jednotlivé položky jednoducho budete musieť prežiť, avšak PC verzia by si zaslúžila masívnejšie úpravy. Niekedy akoby klávesy nefungovali (hlavne prechod do PB alebo VATS), pohyb v menu s viacerými ponukami je nemotorný, nehovoriac o absencii dnes už klasických drobností ako porovnávania štatistík jednotlivých predmetov či zbraní. Celý Pipboy-3000 je v dnešných časoch omyl prírody. Síce efektný, drží si v sebe nostalgické čaro minulosti, no vonkoncom nejde o užívateľsky príjemné rozhodnutie. Mnoho položiek bez logických záložiek v inventári vás bude neskutočne iritovať, chýbajú klávesové skratky, cez ktoré by ste sa dostali k vybraným ponukám ihneď z hry. A nehovoriac o tom, že by to chcelo prehľadnejší denník, in-game encyklopédiu...
Celkovo je Fallout: New Vegas tak trochu paradoxným, avšak stále kvalitným a hlavne hrateľným kúskom. Môžete mu nadávať za to, že sa chce priblížiť masám, avšak nerobí to dôrazne (ovládanie, grafické spracovanie). Zachováva si svoju rádioaktívnu tvár, no zároveň ukazuje technickú vyspelosť a ľudský pokrok.. Pridal na akčnosti spracovania, ale nebudú mnohí chápať, prečo tá pištoľ neuberá tamtomu mutantovi zdravie. Rozhovory sú zábavné, avšak nedotiahnuté do bravúrneho konca... Aj napriek tomu je výsledné číslo vysoké. Nečudujte sa, Fallout: New Vegas sa hrá dobre, budete sa k nemu vracať a čisto subjektívne pocity z tejto recenzie neboli do „čísla tam hore“ zahrnuté. Ak pozeráte len naň, mohli by ste zostať prekvapení. Fallout: New Vegas je podľa nás veľa kriku pre nič. Nie je to pošpinenie legendy, ale jej najhoršie pokračovanie už zrejme áno.
